Zákon dvanástich tabúľ

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Zákon dvanástich tabúľ (po latinsky Lex duodecim tabularum) niekedy tiež Zákony dvanástich tabúľ (Leges duodecim tabularum)[1] z polovice 5. storočia pred Kr. bola prvá kodifikácia rímskeho zvykového práva. Kodifikoval spravidla kazuisticky najmä rodinné, procesné a trestné právo, pričom sa kodifikovali len normy zvykového práva, ktoré boli v čase jeho vydania ešte sporné.

Vznik[upraviť | upraviť zdroj]

Zákony dvanástich tabúľ vznikli ako požiadavka plebejcov na presnú kodifikáciu zákonov. Pred ich spísaním existovali právne normy zväčša v ústnej forme a patricijovia si ich pri súdnych procesoch často vykladali vo svoj prospech. Preto bolo zvolené desaťčlenné kolégium Decemviri legibus scribundis (consulari imperio), ktoré malo za úlohu tieto zákony spísať. Počas jeho zvolenia boli suspendované všetky úrady v Ríme a toto kolégium prebralo mimoriadne právomoci. Po jeho ročnom pôsobení bolo výsledkom 10 tabúľ. Po ich prerokovaní sa však rozhodlo, že kolégium bude zvolené ešte raz. Avšak druhé kolégium využilo svoje mimoriadne právomoci a pokúsilo sa v Ríme nastoliť tyraniu, ktorá však bola zvrhnutá. Druhé kolégium doplnilo predchádzajúci súpis o dve ďalšie dosky a tento súbor dvanástich dosiek bol prijatý.

Hoci dosky s textom umiestnené na rímskom fóre zničili na začiatku 4. stor. pred Kr. Galovia, bolo znenie zákona v starovekom Ríme všeobecne známe a bol rešpektovaný ešte v čase rímskeho cisárstva.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Duodecim tabularum leges , Bibliotheca Augustiana

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]