Zakon sudnyj ľudem

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Zakon sudnyj ljudem)
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Zakon sudnyj ľudem (prepisované aj Zakon sudnyj ľjudem, Zákon sudnyj ľjudem alebo nepresne Zakon sudnyj ljudem, Zákon sudnyj ljudem; po slovensky Súdny zákon(ník) pre svetských ľudí, Súdny zákon pre laikov, Zákon súdny pre svetských ľudí[1] [laikmi sa myslia svetskí ľudia]) je najstarší (zachovaný) slovanský právny spis. Je to starosloviensky občiansky a trestný zákonník v 32 článkoch, ktorý vznikol v druhej polovici 9. storočia, a to (podľa použitého jazyka) na Veľkej Morave.[pozn 1] Autorom je Konštantín-Cyril, možno spolu s Metodom.

Staršie sa usudzovalo, že vznikol v Macedónii alebo Bulharsku alebo že ide dokonca o staroruský text. Väčšina textu zákonníka je preklad 17. kapitoly[pozn 2][4] Eklogy z 8. stor. prispôsobený slovanskému a západorímskemu prostrediu (prípadne čiastočne priamo preklad rímskokatolíckeho práva[5]). Texte je zmenený oproti originálu v dvoch smeroch[2]:

  1. bolo pridané ustanovenie o trestoch za pohanské praktiky; podľa Justiniánovho kódexu
  2. nahradenie telesných trestov (mrzačenie) miernejšími - napr. pokánie

Zakon sudnyj ľudem sa na Veľkej Morave používal popri domácom obyčajovom práve. Po vyhnaní Metodových žiakov z Veľkej Moravy bol zákon prenesený do Bulharska.

Text bol nájdený vo viacerých rukopisoch[6] z 13. a 14. storočia, najznámejší je Novgorodskij spisok (1280, Rusko).

Poznámky[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Avenarius: „Skutočnosť, že takýto zákonník pod názvom Zakon sudnyj ljudem bol na Morave naozaj preložený, je treba považovať za dnešného stavu bádania, napriek určitým spochyňujúcim predpokladom, za preukázaný“.[2]
  2. Päť článkov (z celkového počtu 32) pochádza z iných kapitol Eklogy ako je sedemnásta. Sú to[3]:
    • 3. stať: rozdelenie vojnovej koristi; pochádza z 18. kapitoly
    • 18. stať: o svedectve rodičov a detí; pochádza z 14. kapitoly
    • 19. stať: o výkúpení vojnového zajatca; pochádza z 8. kapitoly
    • 20. stať: o svedkoch z počutia; pochádza z 14. kapitoly
    • časť 30. state: o manželoch; pochádza z 2. kapotoly

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ŠMATLÁK, Stanislav a kol. Slovensko. 4/1., Kultúra. 1. vyd. Bratislava: Obzor, 1979. 990 s. s. 33.
  2. a b AVENARIUS, Alexander. Byzantská kultúra v slovanskom prostredí v 6. - 12. storočí: k problému recepcie a transformácie. 1. vyd. Bratislava : Veda, 1992. 280 s. ISBN 80-224-0359-8. S. 93-94.
  3. VAŠICA, Josef. Literární památky epochy velkomoravské 863-885. Praha : Lidová demokracie, 1966. 287 s. S. 157. (po česky)
  4. Zakon sudnyj ljudem. In: VAVŘÍNEK, Vladimír; BALCÁREK, Petr. Encyklopedie Byzance. 1. vyd. Praha : Libri, 2011. 552 s. ISBN 978-80-7277-485-2. S. 511. (po česky)
  5. STANISLAV, Ján. Starosloviensky jazyk 1: Veľká Morava a Panónia. Kultúrny jazyk a písomníctvo.Konštantín Filozof, Metod a Kliment sloviensky. Fonetika. 1. vyd. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1978. 371 s. S. 207-208.
  6. ZAKON SUDNYJ LJUDEM. In: The Oxford Dictionary of Byzantium / edited in chief Alexander P. Kazhdan. New York : Oxford University Press, 1991. 2338 s. ISBN 978-0-19-504652-6. s. 2219. (po anglicky)

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

Ďalšia literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • ZAKON SUDNYJ ĽUDEM. In: Pravoslavnaja enciklopedija. Zväzok 19. Moskva : Cerkovo-naučnyj centr "Pravoslavnaja enciklopedija", 2008. 752 s. Dostupné online. ISBN 978-5-89572-034-9. S. 568-569. (po rusky)