Združenie (§ 829 Občianskeho zákonníka)
Združenie podľa § 829 až 841 Občianskeho zákonníka[1] je združením niekoľkých osôb, fyzických alebo právnických, založené na spoločné pričinenie sa o dosiahnutie dojednaného účelu, ktorý môže zahŕňať aj podnikateľskú alebo samostatnú zárobkovú činnosť. Na rozdiel od občianskeho združenia[2] a záujmového združenia právnických osôb[3] takéto združenie nemá právnu subjektivitu, nie je právnickou osobou a teda nemôže byť ani daňovníkom. Práva a povinnosti nevznikajú samotnému združeniu, ale iba jednotlivým účastníkom združenia.
Zmluva o združení[upraviť | upraviť zdroj]
Predmetné ustanovenia Občianskeho zákonníka nevyžadujú, aby mala zmluva o združení mala písomnú podobu, ale ak je združenie zakladané na účely výkonu podnikateľskej alebo samostatnej zárobkovej činnosti, povinnosť vyhotovenia písomnej formy zmluvy mu vyplýva zo zákona o dani z príjmov[4].
Účastníci si v zmluve o združení dojednajú:
- spôsob, ktorým sa účastníci budú podieľať na činnosti združenia,
- prípadnú povinnosť poskytnúť na účely združenia peniaze alebo iné veci, pričom ak zmluva o združení neurčuje výšku, predpokladá sa, že sú povinní poskytnúť rovnaké hodnoty,
- prípadné poverenie niektorého z účastníkov združenia správou majetkových hodnôt poskytnutých na účely združenia, no ak tak nie je určené, nakladá s nimi účastník, ktorý ich poskytol, pričom je povinný oddeliť ich od ostatného svojho majetku dohodnutým spôsobom alebo spôsobom upraveným zmluvou o združení,
- prípadné podiely na majetku získanom spoločnou činnosťou,
- prípadný spôsob rozhodovania účastníkov o obstarávaní spoločných vecí, avšak ak to v zmluve nie je určené, platí, že rozhodujú jednomyseľne, pričom ak zmluva určuje, že rozhoduje väčšina hlasov účastníkov, patrí každému účastníkovi jeden hlas (veľkosť podielu nerozhoduje),
- prípadnú úpravu spôsobu vylúčenia účastníka zo združenia z vážnych dôvodov, pričom ak tak nie je v zmluve o združení upravené, účastníka možno vylúčiť iba jednomyseľným uznesením ostatných účastníkov združenia.
Poskytnuté majetkové hodnoty alebo iné veci sú v spoluvlastníctve všetkých účastníkov združenia v pomere k ich výške, pričom každý účastník má právo presvedčiť sa o hospodárskom stave združenia. Zo záväzkov voči tretím osobám sú účastníci zaviazaní spoločne a nerozdielne. Každý účastník môže zo združenia vystúpiť, nie však v nevhodnej dobe a na ujmu ostatných účastníkov združenia. Z vážnych dôvodov (napr. zánik oprávnenia prevádzkovať živnostenské podnikanie, zrušenie právnickej osoby s likvidáciou či vyhlásenie konkurzu na majetok účastníka združenia) však môže zo združenia vystúpiť kedykoľvek, a to aj keď bola dohodnutá výpovedná lehota.[5][6][7]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ § 829 až 841 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“)
- ↑ zákon č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov
- ↑ § 20f až 21 Občianskeho zákonníka
- ↑ § 10 ods. 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov
- ↑ KOLEMBUS, Anton. Podnikanie v združení bez právnej subjektivity [online]. Žilina: S-EPI, s.r.o., 2022-04-12, [cit. 2022-09-30]. ISSN 2644-5298. Dostupné online.
- ↑ PATAKYOVÁ, Mária; MAMOJKA, Mojmír; LUKÁČKA, Peter. Právo obchodných spoločností a družstva – všeobecný úvod do problematiky a vymedzenie základných pojmov. 1. vyd. Bratislava : Univerzita Komenského v Bratislave, 2019. Dostupné online. ISBN 978-80-7160-512-6. S. 32-33.
- ↑ BENKO, Ján. Podnikanie v združení – právne a daňové aspekty [online]. Považská Bystrica: Podnikajte.sk, s.r.o., 2013-06-09, [cit. 2022-09-30]. ISSN 1338-2187. Dostupné online.