Zločin a trest

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Raskoľnikow a Marmeladov, ilustrácia Michaila Klodta, 1874

Zločin a trest (rus. Преступление и наказание – Prestuplenije i nakazanije) (1866) je vrcholný román ruského autora Fiodora Michajloviča Dostojevského. Ide o základné dielo ruskej realistickej literatúry 19. storočia.

Dej románu[upraviť | upraviť zdroj]

Hlavnou postavou románu je chudobný petrohradský študent Rodion Raskoľnikov. Bol veľmi nadaný, v odbornom časopise mu vyšiel článok, v ktorom obhajuje právo človeka "v záujme dobrej veci" odstrániť niekoho, kto škodí väčšej skupine ľudí. Keďže je veľmi chudobný hrozí mu, že pre nedostatok peňazí bude musieť prerušiť štúdium. Kvôli sebe i svojej sestre, ktorú matka núti vydať sa za bohatého, ale nemorálneho muža, sa rozhodne zabiť starú úžerníčku, ktorá zdierala mnoho chudobných ľudí (peniaze od nej si požičiaval i Raskoľnikov). Svoj čin chladnokrvne naplánuje a je presvedčený, že robí dobrú vec, lebo táto žena bola zlom. Svedkom tejto vraždy sa ale nechtiac stala i sestra úžerníčky, a tak Raskoľnikov zabije aj ju. Napriek hroznému činu, ktorý spáchal, spočiatku nemá žiadne výčitky svedomia, "Nezabil som človeka, ale princíp!". Postupne ho ale začnú prenasledovať vidiny, strach a výčitky svedomia. So svojím trápením sa zdôverí svojej priateľke Soni, ktorá ho presvedčí aby sa priznal a prijal trest – lebo inak sa výčitiek svedomia nezbaví. Po zložitom vnútornom zápase sa Raskoľnikov napokon prizná. Je odsúdený na nútené práce na Sibíri, kam s ním odchádza aj Soňa.

Až prijatie trestu znamená pre Raskoľnikova vykúpenie.

Nomen omen[upraviť | upraviť zdroj]

Meno postavy slovo Význam v ruštine
Rodion Romanovič Raskoľnikov raskol rozkol
Peter Petrovič Lužin luža kaluž
Dmitrij Prokofjič Razumichin razum rozum
Alexandr Grigorievič Zamiotov заметить všimnúť si
Semion Zacharovič Marmeladov marmelad marmeláda
Arkadij Ivanovič Svidrigajlov Švitrigaila litavský princ

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • Kolektiv autorů. Dějiny českého divadla/IV. Praha: Academia, 1983, str. 108, 111 – 2, 122, 137 – 8, 145, 148, 150, 173, 464, 502, 608, 611, 625, 645 – 7

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]