Zlyhanie pečene

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Zlyhanie pečene je neschopnosť pečene plniť svoje bežné syntetické a metabolické funkcie ako súčasť normálnej fyziológie. Rozlišujú sa dve formy[1]:

  • Akútne zlyhanie pečene – rozvoj pečeňovej encefalopatie (zmätenosť, stupor a kóma) a zníženie produkcie proteínov (ako albumínu a koagulačných faktorov) počas štyroch týždňov od prvých príznakov (ako je žltačka) pečeňových problémov. O hyperakútnom zlyhaní pečene hovoríme ak je tento interval menej ako 7 dní, zatiaľ čo „subakútnom“ zlyhaní pečene hovoríme ak je interval 5 – 12 týždňov.
  • Chronické zlyhanie pečene sa zvyčajne objavuje v súvislosti s cirhózou, samotné potenciálne výsledkom mnohých možných príčin, ako je nadmerný príjem alkoholu, hepatitídy B alebo C, autoimúnne, a dedičné metabolické príčiny (ako je preťaženie železom alebo meďou alebo nealkoholická steatóza pečene).

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. O'Grady JG, Schalm SW, Williams R (1993). "Acute liver failure: redefining the syndromes". Lancet 342 (8866): 273–5. DOI:10.1016/0140-6736(93)91818-7. PMID 8101303.