Malá Ostrá

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Malá Ostrá
vrch
Malá Ostrá a Ostrá zo Sivého vrchu
Štát Slovensko Slovensko
Región Žilinský
Okres Liptovský Mikuláš
Obce Liptovský Trnovec, Bobrovec
Časť Sivý vrch
Pohorie Tatry
Podcelok Západné Tatry
Povodie Váh
Nadmorská výška 1 703 m n. m.
Súradnice 49°12′17″S 19°38′32″V / 49,2048°S 19,6423°V / 49.2048; 19.6423
Geologické zloženie vápenec, dolomit
Orogenéza/vrásnenie alpínske vrásnenie
Najľahší výstup po červenej značke z Hút cez Sivý vrch
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Tatier
Poloha v rámci Tatier
Wikimedia Commons: Malá Ostrá
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Malá Ostrá (1 703 m n. m.[1]; poľ. Mała Ostra) je vrch v Západných Tatrách na Slovensku.[2] Leží nad Bobroveckou dolinou, nad obcou Jalovec, približne 14 km severne od Liptovského Mikuláša.[3]

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Nachádza sa na západnom okraji Tatier, v geomorfologickom podcelku Západné Tatry a ich časti Sivý vrch.[4] Masív leží v Žilinskom kraji, v okrese Liptovský Mikuláš a zasahuje na katastrálne územie obcí Liptovský Trnovec a Bobrovec.[5] Najbližšími sídlami sú severne situovaný Zuberec, západne ležiace Huty, juhozápadne sa nachádzajú Liptovské Matiašovce a Kvačany a južne Bobrovček, Jalovec a Žiar.[2] Vrch sa nachádza v Tatranskom národnom parku a západné svahy zasahujú do národnej prírodnej rezervácie Suchá dolina.[3]

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Nachádza sa v južnej rázsoche Sivého vrchu (1 805 m n. m.), od ktorého je oddelená sedlom Priehyba (1 650 m). Na juhu susedí s vrcholom Ostrá (1 764 m), ktorý je oddelený sedlom Prislop (1 680 m).[2] Západné svahy Malej Ostrej klesajú do hornej časti Suchej doliny, východné do Bobroveckej doliny. Západné svahy tak odvodňuje Suchý potok do Kvačianky, východné Poliansky potok do Jalovčanky.[3] Jedná sa o nevýrazný vrchol porastený nízkou kosodrevinou, na južnej strane so skalnatými partiami. Masív je budovaný usadenými horninami, hlavne vápencami a dolomitmi.

Severne leží Pálenica (1 753 m n. m.), Kozinec (1 462 m n. m.) a Sivý vrch (1 805 m), západne je Biela skala (1 316 m n. m.), Holica (1 340 m n. m.), Suchý vrch (1 477 m n. m.) a Huňová (1 095 m n. m.), južne Fatrová (1 446 m n. m.), Ostrá (1 764 m), Babky (1 566 m n. m.), Malá (1 637 m n. m.) a Veľká Kopa (1 648 m n. m.), Mních (1 460 m n. m.) a Trnác (1 680 m n. m.) a východne Ráztoka (1 948 m n. m.), Jalovecká kopa (1 938 m n. m.), Jalovecká hora (1 697 m n. m.), Baníkov (2 178 m n. m.), Lysec (1 830 m n. m.), Spálená (2 083 m n. m.) a Salatín (2 048 m n. m.).[2] Vrchol západným smerom traverzuje značený turistický chodník.[3]

Výhľady[upraviť | upraviť zdroj]

Kosodrevinou porastený vrchol[1] umožňuje obmedzený rozhľad. Z vhodných častí sú viditeľné okolité vrcholy Západných Tatier, Oravské Beskydy, Oravská Magura, Skorušinské a Chočské vrchy, Malá a Veľká Fatra a Nízke Tatry.[6]

Prístup[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2024-05-25]. Dostupné online.
  2. a b c d TM 112 Západné Tatry – Roháče (10. vydanie, 2024) – Turistické mapy VKÚ [online]. vku-mapy.sk, [cit. 2024-05-25]. Dostupné online.
  3. a b c d e Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2024-05-25]. Dostupné online.
  4. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2024-05-25]. Dostupné online.
  5. Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2024-05-25]. Dostupné online.
  6. Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2024-05-25]. Dostupné online.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Malá Ostrá

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]