Ónodský snem
Ónodský snem alebo snem v Ónode alebo divoký snem bol snem zástupcov stolíc a slobodných kráľovských miest zo všetkých území, ktoré ovládal František II. Rákoci, ktorý sa konal v Ónode 31. mája 1707 až 22. júna 1707.
Na sneme boli Habsburgovci (z pohľadu účastníkov snemu) zbavení uhorského trónu. Detronizáciou Habsburgovcov sa povstalci snažili získať vojenskú a finančnú podporu Francúzska (Rákoci sa korunovať nenechal). Okrem toho šľachticom, ktorí sa do dvoch mesiacov nepripojili k povstaniu Františka Rákociho, mal byť skonfiškovaný majetok. Takisto sa odhlasovali 2 milióny zlatých dane na ďalšie vedenie povstania.
V dôsledku tohto snemu (najmä detronizácie a konfliktu so slovenskými šľachticmi) Rákoci a Berčéni stratili posledné sympatie u väčšiny obyvateľstva a domácej šľachty.
Konflikt s Turčianskou stolicou
Predstavitelia Turčianskej stolice už v januári 1707 listom vyzvali susedné stolice, aby spolu požadovali ukončenie Rákociho povstania z dôvodu prílišného zaťaženia daňami a prechmatov povstalcov. Stali sa tak opozíciou proti Rákocimu; opozíciu tvorili najmä slovenskí zemania. List sa dostal do rúk Rákocimu a ten sa rozhodol vybaviť záležitosť na sneme. 6. júna tam vyslanci Turčianskej stolice, slovenskí šľachtici - podžupan Krištof Okoličáni a jeho námestník Melichar Rakovský - boli obvinení, že svojou činnosťou ohrozujú jednotu boja za slobodu a boli napadnutí rozvášnenými stúpencami Rákociho. Rakovského rozsekali šabľami a Okoličániho 9. júna popravili. Turčianska stolica bola zrušená, jej zástavy roztrhané, pečate zlomené a územie pripojené k susedným stoliciam (neskôr bola stolica ale obnovená). Všetkých 58 poslancov snemu za Turčiansku stolicu išlo do väzenia a skonfiškovali im majetky.
Zavraždenie slovenských vyslancov nahnalo ostatným poslancom snemu strach, v dôsledku ktorého bez protestov (aj keď s nevôľou) odhlasovali zosadenie Habsburgovcov z uhorského trónu.