Fonograf: Rozdiel medzi revíziami
d robot Pridal: ar, et, ta, zh Odobral: he Zmenil: ko |
d →Fonautograf: gramatika |
||
| Riadok 4: | Riadok 4: | ||
== Dejiny == |
== Dejiny == |
||
=== Fonautograf === |
=== Fonautograf === |
||
Prvý známy vynález fonografického nahrávacieho zariadenia je [[fonautograf]], patentovaný [[25. marca]] [[1857]]. Vynašiel ho Francúz [[Edouard-Leon Scott]]. Dokázal zachytiť zvuk na viditeľné médium, ale nebol určený na prehrávanie nahratého zvuku. Zariadenie pozostávalo zo suda alebo lievika pripojeného k membráne. Membrána bola pripojená k ihle, ktorá zapísala záznam zvuku na začiernené sklo. Fonautograf sa |
Prvý známy vynález fonografického nahrávacieho zariadenia je [[fonautograf]], patentovaný [[25. marca]] [[1857]]. Vynašiel ho Francúz [[Edouard-Leon Scott]]. Dokázal zachytiť zvuk na viditeľné médium, ale nebol určený na prehrávanie nahratého zvuku. Zariadenie pozostávalo zo suda alebo lievika pripojeného k membráne. Membrána bola pripojená k ihle, ktorá zapísala záznam zvuku na začiernené sklo. Fonautograf sa používal na štúdium zvuku a reči. Jeho význam bol plne pochopený až s vynálezom fonografu, ktorý ukázal, že priebeh signálu zapísaný fonautografom bola nahrávka, ktorú bolo možné opäť prehrať. |
||
===Fonograf=== |
===Fonograf=== |
||
Verzia z 13:49, 29. november 2008
Fonograf bol najrožšírenejší prístroj na počúvanie reprodukovanej hudby koncom 19. storočia. Vynašiel ho v roku 1877 Thomas Alva Edison. Zvuková informácia je zachytená na voskový povrch prenosného valca. Po prvej svetovej vojne sa prestal bežne používať a nahradil ho gramofón.
Dejiny
Fonautograf
Prvý známy vynález fonografického nahrávacieho zariadenia je fonautograf, patentovaný 25. marca 1857. Vynašiel ho Francúz Edouard-Leon Scott. Dokázal zachytiť zvuk na viditeľné médium, ale nebol určený na prehrávanie nahratého zvuku. Zariadenie pozostávalo zo suda alebo lievika pripojeného k membráne. Membrána bola pripojená k ihle, ktorá zapísala záznam zvuku na začiernené sklo. Fonautograf sa používal na štúdium zvuku a reči. Jeho význam bol plne pochopený až s vynálezom fonografu, ktorý ukázal, že priebeh signálu zapísaný fonautografom bola nahrávka, ktorú bolo možné opäť prehrať.
Fonograf
Thomas Alva Edison ohlásil vynález fonografu -zariadenia na nahrávanie a prehrávanie zvuku- 21. novembra 1877 a demonštroval ho prvýkrát 29. novembra. Fonograf bol patentovaný 19. februára 1878. Zvuk sa na prvom fonografe zapisoval na valec potiahnutý staniolovou fóliou a otáčal sa ručne pomocou kľuky. Pri reprodukcii bolo nutné otáčať kľukou rýchlosťou podobnou tej pri nahrávaní, aby bol zvuk zrozumiteľný. Patentovaný fonograf už obsahoval naťahovací strunový motor a experimentálny platňový fonograf. Edison však ďalej až do roku 1913 pracoval s valcovým fonografom v presvedčení o vedeckej korektnosti tohto prístupu. V roku 1886 Alexander Graham Bell, Chichester Bell a Charles Tainter použili odolnejší voskový valec a pripevnili ihlu ako nástroj na rezanie čím dostali čistejšiu nahrávku. Svoju verziu patentovali pod názvom grafofón.
Po prvej svetovej vojne sa prestal bežne používať, nahradil ho gramofón.