Stredoveká gréčtina: Rozdiel medzi revíziami
Bez shrnutí editace |
Bez shrnutí editace |
||
Riadok 22: | Riadok 22: | ||
:καίσαρ-késar-hist.titul, nepoužíva sa-caesar-cézar, titul cisára, v neskororímslom a byzantskom období titul pre cisárovho následníka |
:καίσαρ-késar-hist.titul, nepoužíva sa-caesar-cézar, titul cisára, v neskororímslom a byzantskom období titul pre cisárovho následníka |
||
:κομής-komís-hist.titul, nepoužíva sa-comes-komes, vysoký štátny úradník |
:κομής-komís-hist.titul, nepoužíva sa-comes-komes, vysoký štátny úradník |
||
:οσπίτιον- |
:οσπίτιον-ospítion-σπίτι-spíti-hospitum-dom |
||
:φόρος-fóros-πλάκα-pláka-forum-námestie |
:φόρος-fóros-πλάκα-pláka-forum-námestie |
||
:φούρνος-fúrnos-φούρνο-fúrno-fornus-pec |
:φούρνος-fúrnos-φούρνο-fúrno-fornus-pec |
Verzia z 13:56, 6. január 2008
Niektorý z redaktorov požiadal o revíziu tohto článku. Redaktor si napríklad nie je istý, či neobsahuje obsahové chyby alebo je dostatočne zrozumiteľný. Prosím, opravte a zlepšite tento článok. Po úprave článku môžete túto poznámku odstrániť. |
Stredoveká gréčtina je jazyk Grékov z Byzantskej ríše v období 4./6. storočie - 1453 po Kr.
V tomto období sa ako jazyk písomností a správa používal archaizujúci štýl, dnes spravidla nazývaný byzantská gréčtina, ktorý v podstate zodpovedal klasickej atičtine. Hovorový jazyk pôvodne vychádza z helenistického koiné.
Helenistické koiné sa v 4./6. storočí po Kr. rozpadlo a začali sa tvoriť stredoveké grécke nárečia. Do gréčtiny sa dostalo mnoho latinských slov, pretože latinčina bola stále úradným jazykom a na východe žila ešte stále rímska komunita, ktorá sa postupne asimilovala s Grékmi. O jednotnom gréckom jazyku môžeme hovoriť od 10. do 12. storočia. Najväčšie zmeny sa udiali medzi 10. a 11. storočím, keď sa definitívne prestala používať hláska H. Nastala aj zmena vo výslovnosti písmena η (éta,E) na íta (I). Z tohto dôvodu vznikli odlišnosti v jazyku kapadóckych a pontských Grékov, ktorí si novú gramatiku prispôsobili po svojom. Začala sa vytvárať aj gréčtina v Itálii.
Po tom, ako v 7. stor. odpadol od Byzancie Egypt v prospech Arabov, egyptskí Gréci sa odlúčili od hlavného gréckeho jazyka a začali sa vyvýjať separovane. Dodnes žije v Alexandrii grécka menšina, hovoriaca miestnou formou gréčtiny.
Po páde Byzantskej ríše v roku 1453 sa stredoveká reč definitívne rozpadla, pričom začali vznikať silné rozdiely medzi gréčtinou z Istanbulu, Grécka a západnej Anatólie a medzi ostatnými nárečiami. Po páde Byzantskej ríše sa gréčtina začala poturčovať, z čoho vznikli moderné grécke jazyky. Najbližšie ku klasickej stredovekej gréčtine je úradný ľudový jazyk v Grécku a na Cypre. Tento jazyk používa grécka menšina v Istanbule a západnej Anatólii.
Latinské prvky v stredovekej gréčtine
Ako sme už spomínali stredoveká gréčtina obsahovala prvky z latinčiny, mnohé z nich sa používajú v modernej gréčtine dodnes.
Príkldy: uvedené je: stredoveká gréčtina-latinský prepis-nová gréčtina-latinský prepis-latinský preklad-slovenský preklad
- αύγουστος-afgustos-hist. titul, nepoužíva sa-augustus-Augustus, titul rímskeho cisára
- καίσαρ-késar-hist.titul, nepoužíva sa-caesar-cézar, titul cisára, v neskororímslom a byzantskom období titul pre cisárovho následníka
- κομής-komís-hist.titul, nepoužíva sa-comes-komes, vysoký štátny úradník
- οσπίτιον-ospítion-σπίτι-spíti-hospitum-dom
- φόρος-fóros-πλάκα-pláka-forum-námestie
- φούρνος-fúrnos-φούρνο-fúrno-fornus-pec
- ταβέρνα-tavérna-ταβέρνα-tavérna-taverna-reštaurácia,hostinec