Hermopoliské Osmoro

Ogdoada (z gréckeho slova pre "osmicu") je grécke označenie skupiny ôsmych prvotných božstiev, ktoré boli uctievané v Chmúneve (Hermopole). Samotný názov mesta Chmúnev je odvodený od egyptského slova pre "osmicu".

Ogdoada pozostávala zo štyroch božských párov, z ktorých každý predstavoval jeden zo základných živlov stvorenia. Bohyne boli zobrazované v podobe hadov, bohovia v podobe žiab.

živel	boh	bohyňa
prvotné vody	Nun	Naunet
sila záplav	Heh	Hauhet
tma	Kek	Kauket
energia vzduchu	Amon	Amaunet

Podľa Chmúnevskej kozmogónie vznikol svet z výbuchu týchto štyroch praživlov, v akom si Big bangu, pri ktorom bolo stvorené slnko. Pri kozmickej explózii sa z prázdnoty vynoril najprv Ostrov plameňov, ktorý možno stotožniť s onským benbenom alebo memfidským Ta-Tenenom. Obyvatelia Chmúnevu verili, že sa tak stálo práve tam, kde stojí ich mesto a v chráme postavenému Osmici opatrovali ohradené miesto, kde boli vraj uložené zbytky tohoto prvého výbuchu.

Ogdoada a kozmické vajce

Jedna z verzii chmunevskej kozmogónie hovorí o tom, že sa slnko vyliahlo na prvotnom pahorku z vajca. Tento variant ponúka lákavé paralely s kultmi iných božstiev - vajce mohla zniesť hus, symbol transcendetálneho Amona, slnečný vták Bennu alebo, podľa neskoršieho mýtu, ho sem priniesol boh Thovt (Džehuty), chmúnevský mestský boh, ktorý bol zobrazovaný v podobe ibisa.

Ogdoada a kozmický lekno

Neskoršia verzia ogdoadickej mytológie tvrdí, že výsledkom explózie božskej osmice bol puk modrého lekna, v ktorom sa ukrýval Atum (Atum ukrytý v lekne sa objavuje aj v onskej Enneade). Keď lekno roztvorilo svoje lupene odhalilo skaraba-slnko Chepréra, boha Réa v svojom rannom aspekte, a ten sa premenil na Nefertuma (mladého Atuma). V neskoršom podaní je Ré ako Cheprér vynechaný a objavuje sa iba Atum.

Zdroje

Hart, G. Egyptské mýty. KMa, 2006.