Viktor Frešo: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
som autor textu
(Žiaden rozdiel)

Verzia z 00:15, 9. december 2008

Viktor Frešo sa narodil v roku 1974. Študoval v Bratislave na vysokej škole výtvarných umení a na Akadémii výtvarných umení v Prahe kde v roku 2003 diplomoval. Jeho práce a celkový prístup k súčastnému umeniu patria v regióne bývalého Československa k veľmi netypickým, ale zároveň silne reflektujú spoločenskú a kultúrnu situáciu. Umelec prechádza a vytvára jednoduché koncepty a projekty, ktoré zároveň po realizácii uzatvára a pokračuje ďalej. Často je vo svojich dielach kritický a agresívne vyjadruje pohŕdanie samotnou výtvarnou scénou a jej procesmi, no s podtónom akejsi ľahkosti a humoru; srandy a hry. Jedným z najfascinujúcejších prvkov jeho tvorby je zdanlivý kontrapunkt dôrazu na obrovské, grandiózne ego v kombinácii s odzbrojujúcou pokorou, ktorú používa na vlastnú sebairóniu.

Schopnosť odhaliť svoje temné stránky duše či poklesky, a predhodiť ich svetu bez ohľadu na následky. Ďalším veľmi typickým aspektom jeho tvorby je presah do mediálneho sveta, kde bez akejkoľvek úcty verejne prezentuje svoje jednoduché a často pohŕdavé názory na spoločnosť a umeleckú scénu, ktoré majú účel iritovať a vyvolávať diskusiu, čo je a čo nieje akceptovateľné ako súčastné umenie, alebo len egocentrické predvádzanie sa. Jeho veľkou témou je nefungovanie konkrétnych štátnych inštitúcii a stoji v opozícii proti post komunistickým praktikám Slovenskej národnej galérie.

Zúčastňuje sa rôznych talk-show, necháva sa fotiť mediálna známymi ľuďmi, či sa ukazuje na prominentných party so smotánkou show businessu, a následne na to v bulvároch. Založil niekoľko umeleckých skupín, ako napr. EGOART, či Fifty-fifty group. Jeho aktivity vždy smerujú ku konkrétnym problémom, a pri každej spolupráci využíva iné metódy a taktiky.

Egoart, spolu s Lukášom Haruštiakom, sa snaží ignorovať zaužívané postupy pri budovaní umelcovej kariéry. Ponúka ľahšiu možnosť, a to tým, že umelec nemusí robiť žiadne konkrétne diela a jeho jedinou snahou je práca na sebaprezentácii a sebapopularizácii v médiách bez konkrétnych výstupov. Čiže stať sa v prvom rade slávny, bez toho, že som niečo kedykoľvek vytváral ako umelec.

Fifty-fifty group, spolu s Ondrejom Brodym, pracuje s výlučné s východoeurópskym myslením, poukazuje a snaží sa vypichnúť jeho taktiky, zapája galérie a inštitúcie do konfrontačného dialógu s umelcami, a nahlodáva zaužívaný systém nepriznaného zneužívania peňazí a moci jednotlivých inštitúcii a kurátorov.

Viktora Freša zaujímajú priame, účinné, vizuálne nástroje. Preferuje krátky interval medzi akciou a reakciou a podmienky rýchleho rozpoznania vzťahov medzi vyjadrujúcim "ja" a označeným "on". Preto mu vyhovuje forma stručného sloganu. Či už intervenuje do verejného priestoru, alebo vystavuje v galériách, dbá na to, aby z prevedenia bola poznať okamžitá tvorivá akcia. Myslím, že by sme pri jeho nápisoch mali hovoriť o performančnom charaktere. Umelcove nápisy imitujú nápisy na mestských stenách, bez umeleckých ambícií a väčšinou vznikajú pod tlakom. Na druhú stranu ich nejde chápať bez kontextualizácie vnútorných štruktúr umeleckej praxe. Obsahová hranica "rýchlosti" a "zbežnosti" sa skrýva za simuláciou emocionálne nabitého textovo-vizuálneho gesta. Samozrejme, že ide o dobre rozmyslenú simuláciu. Bolo by naivné myslieť si, že štetkou napísaná veta "Já nemám rád Juraja Dudáša" v galérii A. M. 180 vznikla unáhlene. Frešo (a traja ďalší umelci s ním) chcel len zahájiť dialóg o antipatiách vo vnútri umeleckých komunít, uplatnil formu z ulice a tím podtrhol rozdiel medzi opatrnosťou pouličného anonymu a opatrnosťou umeleckého malomeštiaka. Projekt Nič o mne nepíš ty piča je priama reakcia na konkrétny kurátorský text. Výstupom z textových prac, kde autor posúva konceptuálne textové prejavy do najjednoduchších foriem, a na záver niekoľko ročného cyklu textov sprejovaných na stenu prechádza do gesta, minimalizuje svoj vstup a obsah, očisťuje ho od zbytočných estetizmov a prezentuje na Biennale v Trnave necitlivo nastriekanú čiaru na stene cez vypínače svetla. Toto arogantne gesto poukazuje na fakt okrem iného, že v istom období má umelec natoľko silne meno, že môže v podstate len primitívne zničiť kus steny, a napriek tomu inštitúcia profituje z jeho účasti, čo opäť nahráva na priamočiary zásah pod rebra štruktúram umeleckého sveta. Viktor Frešo otvára 18.04.2008 o 18.00 výstavu v galérii art factory Prague.