Hiragana: Rozdiel medzi revíziami
d robot Pridal: ar:هيراغانا |
d robot Pridal: mg:Hiragana, zh-yue:假名 (日文) Zmenil: sv:Kana (skriftsystem) |
||
Riadok 210: | Riadok 210: | ||
[[ko:히라가나]] |
[[ko:히라가나]] |
||
[[lt:Hiragana]] |
[[lt:Hiragana]] |
||
[[mg:Hiragana]] |
|||
[[mk:Хирагана]] |
[[mk:Хирагана]] |
||
[[ms:Hiragana]] |
[[ms:Hiragana]] |
||
Riadok 225: | Riadok 226: | ||
[[sr:Хирагана]] |
[[sr:Хирагана]] |
||
[[su:Hiragana]] |
[[su:Hiragana]] |
||
[[sv: |
[[sv:Kana (skriftsystem)]] |
||
[[ta:ஹிரகனா எழுத்துக்கள்]] |
[[ta:ஹிரகனா எழுத்துக்கள்]] |
||
[[th:ฮิระงะนะ]] |
[[th:ฮิระงะนะ]] |
||
Riadok 233: | Riadok 234: | ||
[[zh:平假名]] |
[[zh:平假名]] |
||
[[zh-classical:平假名]] |
[[zh-classical:平假名]] |
||
[[zh-yue:假名 (日文)]] |
Verzia z 09:57, 31. január 2009
Hiragana | |
Klasifikácia | |
ISO 15924: | 410 / Hira |
Hiragana (ひらがな – hiragana, 平仮名 - kandži) je jedno z dvoch (druhým je katakana) japonských slabičných písiem (v slabičnom písme jeden znak predstavuje celú slabiku a nie iba hlásku), pozostáva z 46 symbolov (45 slabičných symbolov a písmeno n). Pripojením dvoch čiarok alebo krúžkov nad určité symboly alebo ich skladaním vznikajú ešte ďalšie zvuky.
História
Hiragana bola kodifikovaná roku 1946, keď došlo k zjednoznačneniu priradení jednotlivých symbolov ku zvukom a dva symboly (wi, we) boli označené za zastaralé. Táto slabičná abeceda vznikla v 9. storočí za prispenia budhistického kňaza Kookaie (774-835). Jednotlivé symboly vznikli zjednodušením celých (hira znamená v japončine „celkový“) čínskych znakov kandži (na rozdiel od katakany, ktorá vznikla zjednodušením iba časti čínskych znakov), u ktorých už predtým došlo k desemantizácii a fonetizácii (stratili význam a stali sa iba zvukmi, aby mohli vyjadrovať japonské koncovky). Znaky hiragany sú zložitejšie a na písanie obtiažnejšie ako znaky katakany. Nie dlho po svojom vzniku bolo toto písmo nazývané takisto onnade (ženská ruka) - písali ním totiž prevažne ženy (muži používali katakanu a kandži), ktorým nebolo umožnené učiť sa znakom kanji, ktoré boli považované za príliš zložité. Vďaka zavedeniu hiragany tak vzniklo množstvo literárnych diel z rúk žien z obdobia Heian.
Dnešné použitie hiragany
- slová japonského pôvodu pre ktoré neexistuje kandži
- gramatické slová (predpony, prípony, častice, koncovky)
- knižky pre malé deti (japonské deti sa hiraganu učia ako prvé z troch japonských písiem: hiragana, katakana, kandži)
- súkromné listy
- furigana (malé znaky hiragany, ktoré v knihách pre začínajúcich čitateľov naznačujú výslovnosť zložitých znakov kandži)
- okurigana (hiraganový znak nasledujúci za kandži).
Základná sada znakov hiragany
Zastarané znaky sú zobrazené červenou. Pri každom znaku je jeho zvuková hodnota zapísaná v Hepburnovom systéme romanizácie.
あ a | い i | う u | え e | お o | (ja) | (ju) | (jo) |
---|---|---|---|---|---|---|---|
か ka | き ki | く ku | け ke | こ ko | きゃ kja | きゅ kju | きょ kjo |
さ sa | し ši | す su | せ se | そ so | しゃ ša | しゅ šu | しょ šo |
た ta | ち či | つ cu | て te | と to | ちゃ ča | ちゅ ču | ちょ čo |
な na | に ni | ぬ nu | ね ne | の no | にゃ ňa | にゅ ňu | にょ ňo |
は ha | ひ hi | ふ fu | へ he | ほ ho | ひゃ hja | ひゅ hju | ひょ hjo |
ま ma | み mi | む mu | め me | も mo | みゃ mja | みゅ mju | みょ mjo |
や ja | ゆ ju | よ jo | |||||
ら ra | り ri | る ru | れ re | ろ ro | りゃ rja | りゅ rju | りょ rjo |
わ wa | ゐ wi | ゑ e/we | を o/wo | ||||
ん n | |||||||
が ga | ぎ gi | ぐ gu | げ ge | ご go | ぎゃ gja | ぎゅ gju | ぎょ gjo |
ざ za | じ dži | ず zu | ぜ ze | ぞ zo | じゃ dža | じゅ džu | じょ džo |
だ da | ぢ dži | づ zu | で de | ど do | |||
ば ba | び bi | ぶ bu | べ be | ぼ bo | びゃ bja | びゅ bju | びょ bjo |
ぱ pa | ぴ pi | ぷ pu | ぺ pe | ぽ po | ぴゃ pja | ぴゅ pju | ぴょ pjo |