Odpustenie: Rozdiel medzi revíziami
uprava |
Bez shrnutí editace |
||
| Riadok 3: | Riadok 3: | ||
== Iné projekty == |
== Iné projekty == |
||
{{projekt|q=Odpustenie}} |
{{projekt|q=Odpustenie}} |
||
Odpustenie a kresťanstvo |
|||
== Externé odkazy == |
== Externé odkazy == |
||
* {{filit|fvo/odpustenie.html}} |
* {{filit|fvo/odpustenie.html}} |
||
[[Kategória:Etika]] |
[[Kategória:Etika]] |
||
´´´Odpustenie a kresťanstvo´´´´ |
|||
Odpustenie je kľúčovým pojmom kresťanstva. Jeho význam nie je len duchovný, ale aj psychologický. Kresťanstvo je náboženstvom založeným na odpustení hriechov, ktoré bolo prostredníctvom obety Božieho Syna Ježiša Krista na kríži uvoľnené a ponúknuté všetkým, ktorí ho chcú prijať, teda si uvedomujú svoju hriešnosť a potrebu odpustenia. Odpustenie darované Bohom v kresťanstve znamená vymazanie dlhu voči Bohu, teda všetkých hriechov a zároveň oslobodenie od večnej smrti, utrpenia v pekle, ktoré je miestom bez Božej prítomnosti a bez akejkoľvek lásky. |
|||
Bouletová (2006, s.16) uvádza tri hebrejské ekvivalenty odpustenia: sňať, odpustiť, zakryť (rozhrešiť). V gréckom preklade Nového Zákona sú používané dve slová, ktoré znamenajú: 1. byť priaznivo naklonený, byť zmierlivý, priateľský; 2. splatiť dlh, nechať slobodne ísť. |
|||
V Novom zákone prichádza Ježiš s radikálnym posolstvom, privlastňuje si dovtedy výhradne Bohu náležiacu kompetenciu odpúšťať hriechu. Pobúrenie najmä náboženskej obce je vidieť na miestach, kde rozhrešuje chromého, prostitútku. Ježiš prináša tiež požiadavku odpustiť blížnym, čo znamená všetkým ľuďom i nepriateľom na to, aby mohol Boh odpustiť. Podobu odpustenia resp. neodpustenia vykresľuje v nádhernom podobenstve o márnotratnom otcovi (Lk 15) a v podobenstve o nemilosrdnom sluhovi (Mt 18). |
|||
Odpustenie v Novom zákone je podmienené dvoma skutkami: uznaním vlastnej hriešnosti, pokánia a prosby o odpustenie a odpustením druhým. Nevyhnutnosť odpustiť druhým je evidentná z modlitby Pána:" a odpusť nám naše viny ako i my odpúšťame svojim vinníkom", i z iných veršov evanjelií: "odpustíš mu nie sedem ale sedemdesiat krát sedem". |
|||
Božie milosrdenstvo je bez hraníc, odpustenie je možné pre všetky hriechy okrem "rúhania proti Duchu Svätému", ktoré Katechizmus katolíckej Cirkvi definuje ako: "vedome a dobrovoľne odmieta prijať ľútosťou Božie milosrdenstvo, odmieta odpustenie svojich hriechov a spásu, ktorú mu ponúka Duch Svätý. Takáto zatvrdnutosť môže priviesť ku konečnej nekajúcnosti (impoenitentia finalis) a do večného zatratenia." (KKC, 1864). Posolstvo Listov je jednotné v požiadavke vzájomného odpúšťania krívd. KKC (1473) charakterizuje následky odpustenia hriechov takto: "odpustenie hriechu a obnovenie spoločenstva s Bohom má za následok odpustenie večných trestov za hriech. Ale časné tresty za hriech zostávajú." |
|||
Ospravodlivenie, to znamená stanie sa spravodlivým v Božích očiach, je zásluhou Kristovej obety, ktorá zotrela hriech človeka. Ospravodlivenie však nie je len odpustenie, ale aj posvätenie a obnovenie vnútorného človeka (KKC,1989) |
|||
Verzia z 12:57, 14. marec 2009
Odpustenie je nenástojenie na potrestaní (obyčajne za spáchaný zlý, nesprávny skutok).
Iné projekty
Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Odpustenie
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Odpustenie
Odpustenie a kresťanstvo
Externé odkazy
- FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
´´´Odpustenie a kresťanstvo´´´´ Odpustenie je kľúčovým pojmom kresťanstva. Jeho význam nie je len duchovný, ale aj psychologický. Kresťanstvo je náboženstvom založeným na odpustení hriechov, ktoré bolo prostredníctvom obety Božieho Syna Ježiša Krista na kríži uvoľnené a ponúknuté všetkým, ktorí ho chcú prijať, teda si uvedomujú svoju hriešnosť a potrebu odpustenia. Odpustenie darované Bohom v kresťanstve znamená vymazanie dlhu voči Bohu, teda všetkých hriechov a zároveň oslobodenie od večnej smrti, utrpenia v pekle, ktoré je miestom bez Božej prítomnosti a bez akejkoľvek lásky. Bouletová (2006, s.16) uvádza tri hebrejské ekvivalenty odpustenia: sňať, odpustiť, zakryť (rozhrešiť). V gréckom preklade Nového Zákona sú používané dve slová, ktoré znamenajú: 1. byť priaznivo naklonený, byť zmierlivý, priateľský; 2. splatiť dlh, nechať slobodne ísť. V Novom zákone prichádza Ježiš s radikálnym posolstvom, privlastňuje si dovtedy výhradne Bohu náležiacu kompetenciu odpúšťať hriechu. Pobúrenie najmä náboženskej obce je vidieť na miestach, kde rozhrešuje chromého, prostitútku. Ježiš prináša tiež požiadavku odpustiť blížnym, čo znamená všetkým ľuďom i nepriateľom na to, aby mohol Boh odpustiť. Podobu odpustenia resp. neodpustenia vykresľuje v nádhernom podobenstve o márnotratnom otcovi (Lk 15) a v podobenstve o nemilosrdnom sluhovi (Mt 18). Odpustenie v Novom zákone je podmienené dvoma skutkami: uznaním vlastnej hriešnosti, pokánia a prosby o odpustenie a odpustením druhým. Nevyhnutnosť odpustiť druhým je evidentná z modlitby Pána:" a odpusť nám naše viny ako i my odpúšťame svojim vinníkom", i z iných veršov evanjelií: "odpustíš mu nie sedem ale sedemdesiat krát sedem". Božie milosrdenstvo je bez hraníc, odpustenie je možné pre všetky hriechy okrem "rúhania proti Duchu Svätému", ktoré Katechizmus katolíckej Cirkvi definuje ako: "vedome a dobrovoľne odmieta prijať ľútosťou Božie milosrdenstvo, odmieta odpustenie svojich hriechov a spásu, ktorú mu ponúka Duch Svätý. Takáto zatvrdnutosť môže priviesť ku konečnej nekajúcnosti (impoenitentia finalis) a do večného zatratenia." (KKC, 1864). Posolstvo Listov je jednotné v požiadavke vzájomného odpúšťania krívd. KKC (1473) charakterizuje následky odpustenia hriechov takto: "odpustenie hriechu a obnovenie spoločenstva s Bohom má za následok odpustenie večných trestov za hriech. Ale časné tresty za hriech zostávajú." Ospravodlivenie, to znamená stanie sa spravodlivým v Božích očiach, je zásluhou Kristovej obety, ktorá zotrela hriech človeka. Ospravodlivenie však nie je len odpustenie, ale aj posvätenie a obnovenie vnútorného človeka (KKC,1989)