Fundacionalistická teória: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
n |
d robot Pridal: en:Foundationalism |
||
Riadok 15: | Riadok 15: | ||
[[de:Erkenntnistheoretischer Fundamentalismus]] |
[[de:Erkenntnistheoretischer Fundamentalismus]] |
||
[[en:Foundationalism]] |
|||
⚫ | |||
[[it:Fondazionalismo]] |
[[it:Fondazionalismo]] |
||
[[ja:基礎付け主義]] |
[[ja:基礎付け主義]] |
||
[[pt:Fundacionalismo]] |
[[pt:Fundacionalismo]] |
||
⚫ |
Verzia z 09:08, 25. december 2009
Fundacionalizmus je v epistemológii teória zdôvodnenia, podľa ktorej existujú tzv. základné presvedčenia, ktoré sú základom pre zdôvodňovanie všetkých ostatných presvedčení.[1] Základné presvedčenia sú sebaevidentné, nepotrebujú podporu od iných presvedčení; sú základom, na ktorom je vystavaná epistemická budova poznania.
V procese zdôvodňovania výroku A môžu nastať tri prípady:[chýba zdroj]
- Výrok A zdôvodníme výrokom B. Pravdivosť výroku B však taktiež musí byť niečím zdôvodnená, a preto vyslovíme zdôvodnenie C. V tomto prípade teoreticky nastáva nekonečný regres zdôvodňovania, z čoho vyplýva, že žiadny výrok (a teda ani presvedčenie) nie je v konečnom dôsledku zdôvodnený. Ak definujeme poznanie štandardne ako zdôvodnené pravdivé presvedčenie, podmienka zdôvodnenia nemôže byť nikdy naplnená a preto nemôžeme nikdy dosiahnuť poznanie.
- V procese zdôvodňovania sa od výroku A dostaneme cez sériu výrokov B, C, D,... k počiatočnému výroku A. Podmienka zdôvodnenia nie je naplnená ani v tomto prípade, pretože každý výrok by zdôvodňoval sám seba.
- V procese zdôvodňovania dospejeme k výrokom, ktoré už nepotrebujú byť zdôvodnené, pretože ich pravdivosť je evidentná.
Podľa prvých dvoch prípadov je poznanie nemožné a vedú preto ku skepticizmu.
Referencie
- ↑ Keith Lehrer: Teória zdôvodnenia, Infopress, Bratislava, 1999, 1. vydanie, s.38