Prepis z japonského písma do latinky: Rozdiel medzi revíziami
d Rómadži premiestnená na Prepis z japonského písma do latinky |
Bez shrnutí editace |
||
Riadok 1: | Riadok 1: | ||
==Prehľad == |
|||
'''Romadži''' ([[japončina|jap.]] ローマ字) je japonský výraz pre rímske písmo. Je to jedno z japonských „písiem“, ktoré má podobu latinského prepisu hociktorého iného japonského písma (tj. [[hiragana|hiragany]], [[katakana|katakany]] alebo [[kandži]]). Existuje viac spôsobov prepisu japončiny do latinky (a teda podôb rómadži). Z nich tri najpopulárnejšie sú [[Hepburnov prepis]], [[Kunrei-šiki]] (ISO 3602) a [[Nihon-šiki]] (ISO 3602 Strict). |
'''Romadži''' ([[japončina|jap.]] ローマ字) je japonský výraz pre rímske písmo. Je to jedno z japonských „písiem“, ktoré má podobu latinského prepisu hociktorého iného japonského písma (tj. [[hiragana|hiragany]], [[katakana|katakany]] alebo [[kandži]]). Existuje viac spôsobov prepisu japončiny do latinky (a teda podôb rómadži). Z nich tri najpopulárnejšie sú [[Hepburnov prepis]], [[Kunrei-šiki]] (ISO 3602) a [[Nihon-šiki]] (ISO 3602 Strict). |
||
Riadok 6: | Riadok 8: | ||
Čítanie rómadži nie je úplne jednoduché kvôli niekoľkým pravidlám. Napríklad v slove učiteľ „せんせい“ „sensei“ a vo veľa iných, kde po „e“ následuje „i“, sa táto kombinácia „ei“ číta „é“. Takže slovo sensei sa v skutočnosti vyslovuje „sensé“. Iná výnimka je kombinácia „ou“ napríklad slovo „さとう“ „satou“ znamenajúce cukor sa vyslovuje sató. Takže kombinácia „ou“ sa číta „ó“. Zdvojenie spoluhások: ako napríklad v slove znamenajúcom škola „がっこう“ „gakkou“ sa kombinácia dvoch spoluhlások číta viacmenej ako pauza (malé „tsu“ „っ“ slovensky „cu“ pred spoluhláskou ju zdvojuje), čiže „gakkou“ sa číta približne takto „ga“ pauza „kó“ možno niečo ako slovo makký, keď sa pokúsime prečítať obidve k. Aj k týmto pravidlám existujú výnimky. Napríklad slovo ľad sa píše „koori“ „こおり“. |
Čítanie rómadži nie je úplne jednoduché kvôli niekoľkým pravidlám. Napríklad v slove učiteľ „せんせい“ „sensei“ a vo veľa iných, kde po „e“ následuje „i“, sa táto kombinácia „ei“ číta „é“. Takže slovo sensei sa v skutočnosti vyslovuje „sensé“. Iná výnimka je kombinácia „ou“ napríklad slovo „さとう“ „satou“ znamenajúce cukor sa vyslovuje sató. Takže kombinácia „ou“ sa číta „ó“. Zdvojenie spoluhások: ako napríklad v slove znamenajúcom škola „がっこう“ „gakkou“ sa kombinácia dvoch spoluhlások číta viacmenej ako pauza (malé „tsu“ „っ“ slovensky „cu“ pred spoluhláskou ju zdvojuje), čiže „gakkou“ sa číta približne takto „ga“ pauza „kó“ možno niečo ako slovo makký, keď sa pokúsime prečítať obidve k. Aj k týmto pravidlám existujú výnimky. Napríklad slovo ľad sa píše „koori“ „こおり“. |
||
==Jednotlivé systémy == |
|||
===Japonské systémy === |
|||
Najznámejšie sú: |
|||
*systémy podľa ISO 362: |
|||
**[[systém Nippon]] (Nihon šiki) |
|||
**[[systém kunrei]] (kunrei šiki) - oficiálny systém predpísaný a vyučovaný v Japonsku |
|||
*[[wápuro]] - pre zadávanie do počítačov |
|||
*[[JSL]] - na učenie sa japončiny |
|||
===Anglický (Hepburnov systém) === |
|||
{{Hlavný článok|Hepburnov systém}} |
|||
===Slovenský systém podľa [[PSP]] (používaný aj na slovenskej wikipédii) === |
|||
Pozri [http://www.juls.savba.sk/ediela/psp2000/psp.pdf] Kap. VII 3.2 ("japonský systém" je systém Nippon a "anglický prepis" je [[Hepburnov systém]]) |
|||
==Porovnávacia tabuľka Hebburnovho systému, systému Nippon a systému kunrei == |
|||
Okrem dole uvedených údajov sú rozdiely aj v značení dĺžky (v Hepburnovom systéme ležat čiarka v japonských systémoch vokáň). |
|||
{| border="1" cellpadding="4" cellspacing="1" style="font-size: 85%; border: gray solid 1px; border-collapse: collapse; text-align: center;" |
|||
| [[Hiragana]] || [[Katakana]] || [[Hepburnov systém]] || [[Systém Nippon]] || [[Systém kunrei]] |
|||
|- |
|||
| あ || ア || colspan="3" | a |
|||
|- |
|||
| い || イ || colspan="3" | i |
|||
|- |
|||
| う || ウ || colspan="3" | u |
|||
|- |
|||
| え || エ || colspan="3" | e |
|||
|- |
|||
| お || オ || colspan="3" | o |
|||
|- |
|||
| や || ャ || colspan="3" | ya |
|||
|- |
|||
| ゆ || ュ || colspan="3" | yu |
|||
|- |
|||
| よ || ョ || colspan="3" | yo |
|||
|- |
|||
| か || カ || colspan="3" | ka |
|||
|- |
|||
| き || キ || colspan="3" | ki |
|||
|- |
|||
| く || ク || colspan="3" | ku |
|||
|- |
|||
| け || ケ || colspan="3" | ke |
|||
|- |
|||
| こ || コ || colspan="3" | ko |
|||
|- |
|||
| きゃ || キャ || colspan="3" | kya |
|||
|- |
|||
| きゅ || キュ || colspan="3" | kyu |
|||
|- |
|||
| きょ || キョ || colspan="3" | kyo |
|||
|- |
|||
| さ || サ || colspan="3" | sa |
|||
|- |
|||
| し || シ || shi || colspan="2" | si |
|||
|- |
|||
| す || ス || colspan="3" | su |
|||
|- |
|||
| せ || セ || colspan="3" | se |
|||
|- |
|||
| そ || ソ || colspan="3" | so |
|||
|- |
|||
| しゃ || シャ || sha || colspan="2" | sya |
|||
|- |
|||
| しゅ || シュ || shu || colspan="2" | syu |
|||
|- |
|||
| しょ || ショ || sho || colspan="2" | syo |
|||
|- |
|||
| た || タ || colspan="3" | ta |
|||
|- |
|||
| ち || チ || chi || colspan="2" | ti |
|||
|- |
|||
| つ || ツ || tsu || colspan="2" | tu |
|||
|- |
|||
| て || テ || colspan="3" | te |
|||
|- |
|||
| と || ト || colspan="3" | to |
|||
|- |
|||
| ちゃ || チャ || cha || colspan="2" | tya |
|||
|- |
|||
| ちゅ || チュ || chu || colspan="2" | tyu |
|||
|- |
|||
| ちょ || チョ || cho || colspan="2" | tyo |
|||
|- |
|||
| な || ナ || colspan="3" | na |
|||
|- |
|||
| に || ニ || colspan="3" | ni |
|||
|- |
|||
| ぬ || ヌ || colspan="3" | nu |
|||
|- |
|||
| ね || ネ || colspan="3" | ne |
|||
|- |
|||
| の || ノ || colspan="3" | no |
|||
|- |
|||
| にゃ || ニャ || colspan="3" | nya |
|||
|- |
|||
| にゅ || ニュ || colspan="3" | nyu |
|||
|- |
|||
| にょ || ニョ || colspan="3" | nyo |
|||
|- |
|||
| は || ハ || colspan="3" | ha |
|||
|- |
|||
| ひ || ヒ || colspan="3" | hi |
|||
|- |
|||
| ふ || フ || fu || colspan="2" | hu |
|||
|- |
|||
| へ || ヘ || colspan="3" | he |
|||
|- |
|||
| ほ || ホ || colspan="3" | ho |
|||
|- |
|||
| ひゃ || ヒャ || colspan="3" | hya |
|||
|- |
|||
| ひゅ || ヒュ || colspan="3" | hyu |
|||
|- |
|||
| ひょ || ヒョ || colspan="3" | hyo |
|||
|- |
|||
| ま || マ || colspan="3" | ma |
|||
|- |
|||
| み || ミ || colspan="3" | mi |
|||
|- |
|||
| む || ム || colspan="3" | mu |
|||
|- |
|||
| め || メ || colspan="3" | me |
|||
|- |
|||
| も || モ || colspan="3" | mo |
|||
|- |
|||
| みゃ || ミャ || colspan="3" | mya |
|||
|- |
|||
| みゅ || ミュ || colspan="3" | myu |
|||
|- |
|||
| みょ || ミョ || colspan="3" | myo |
|||
|- |
|||
| や || ヤ || colspan="3" | ya |
|||
|- |
|||
| ゆ || ユ || colspan="3" | yu |
|||
|- |
|||
| よ || ヨ || colspan="3" | yo |
|||
|- |
|||
| ら || ラ || colspan="3" | ra |
|||
|- |
|||
| り || リ || colspan="3" | ri |
|||
|- |
|||
| る || ル || colspan="3" | ru |
|||
|- |
|||
| れ || レ || colspan="3" | re |
|||
|- |
|||
| ろ || ロ || colspan="3" | ro |
|||
|- |
|||
| りゃ || リャ || colspan="3" | rya |
|||
|- |
|||
| りゅ || リュ || colspan="3" | ryu |
|||
|- |
|||
| りょ || リョ || colspan="3" | ryo |
|||
|- |
|||
| わ || ワ || colspan="3" | wa |
|||
|- |
|||
| ゐ || ヰ || colspan="3" | wi |
|||
|- |
|||
| ゑ || ヱ || colspan="3" | we |
|||
|- |
|||
| を || ヲ || colspan="3" | wo |
|||
|- |
|||
| ん || ン || n-n'-m || colspan="2" | n-n' |
|||
|- |
|||
| が || ガ || colspan="3" | ga |
|||
|- |
|||
| ぎ || ギ || colspan="3" | gi |
|||
|- |
|||
| ぐ || グ || colspan="3" | gu |
|||
|- |
|||
| げ || ゲ || colspan="3" | ge |
|||
|- |
|||
| ご || ゴ || colspan="3" | go |
|||
|- |
|||
| ぎゃ || ギャ || colspan="3" | gya |
|||
|- |
|||
| ぎゅ || ギュ || colspan="3" | gyu |
|||
|- |
|||
| ぎょ || ギョ || colspan="3" | gyo |
|||
|- |
|||
| ざ || ザ || colspan="3" | za |
|||
|- |
|||
| じ || ジ || ji || colspan="2" | zi |
|||
|- |
|||
| ず || ズ || colspan="3" | zu |
|||
|- |
|||
| ぜ || ゼ || colspan="3" | ze |
|||
|- |
|||
| ぞ || ゾ || colspan="3" | zo |
|||
|- |
|||
| じゃ || ジャ || ja || colspan="2" | zya |
|||
|- |
|||
| じゅ || ジュ || ju || colspan="2" | zyu |
|||
|- |
|||
| じょ || ジョ || jo || colspan="2" | zyo |
|||
|- |
|||
| だ || ダ || colspan="3" | da |
|||
|- |
|||
| ぢ || ヂ || ji || di || zi |
|||
|- |
|||
| づ || ヅ || zu || du || zu |
|||
|- |
|||
| で || デ || colspan="3" | de |
|||
|- |
|||
| ど || ド || colspan="3" | do |
|||
|- |
|||
| ぢゃ || ヂャ || ja || dya || zya |
|||
|- |
|||
| ぢゅ || ヂュ || ju || dyu || zyu |
|||
|- |
|||
| ぢょ || ヂョ || jo || dyo || zyo |
|||
|- |
|||
| ば || バ || colspan="3" | ba |
|||
|- |
|||
| び || ビ || colspan="3" | bi |
|||
|- |
|||
| ぶ || ブ || colspan="3" | bu |
|||
|- |
|||
| べ || ベ || colspan="3" | be |
|||
|- |
|||
| ぼ || ボ || colspan="3" | bo |
|||
|- |
|||
| びゃ || ビャ || colspan="3" | bya |
|||
|- |
|||
| びゅ || ビュ || colspan="3" | byu |
|||
|- |
|||
| びょ || ビョ || colspan="3" | byo |
|||
|- |
|||
| ぱ || パ || colspan="3" | pa |
|||
|- |
|||
| ぴ || ピ || colspan="3" | pi |
|||
|- |
|||
| ぷ || プ || colspan="3" | pu |
|||
|- |
|||
| ぺ || ペ || colspan="3" | pe |
|||
|- |
|||
| ぽ || ポ || colspan="3" | po |
|||
|- |
|||
| ぴゃ || ピャ || colspan="3" | pya |
|||
|- |
|||
| ぴゅ || ピュ || colspan="3" | pyu |
|||
|- |
|||
| ぴょ || ピョ || colspan="3" | pyo |
|||
|} |
|||
[[Kategória:Japončina]] |
[[Kategória:Japončina]] |
Verzia z 23:27, 15. február 2010
Prehľad
Romadži (jap. ローマ字) je japonský výraz pre rímske písmo. Je to jedno z japonských „písiem“, ktoré má podobu latinského prepisu hociktorého iného japonského písma (tj. hiragany, katakany alebo kandži). Existuje viac spôsobov prepisu japončiny do latinky (a teda podôb rómadži). Z nich tri najpopulárnejšie sú Hepburnov prepis, Kunrei-šiki (ISO 3602) a Nihon-šiki (ISO 3602 Strict).
Všetci Japonci, ktorí navštevovali školu po druhej svetovej vojne, sa učili latinku a mali by vedieť čítať a písať v rómadži.
Konverzia cez rómadži je aj najpopulárnejší spôsob písania japončiny na počítači. Prepis funguje veľmi jednoducho, keď človek klikne na „a“, na obrazovke sa zobrazí あ alebo ア podľa toho, či je práve zapnutý prepis do hiragany alebo katakany. Pre linux existuje konvertor SKIM, ktorý podporuje viaceré jazyky a vo Windows XP sa dá písať v japončine cez IME, ktorý sa dá aktivovať cez jazykové menu.
Čítanie rómadži nie je úplne jednoduché kvôli niekoľkým pravidlám. Napríklad v slove učiteľ „せんせい“ „sensei“ a vo veľa iných, kde po „e“ následuje „i“, sa táto kombinácia „ei“ číta „é“. Takže slovo sensei sa v skutočnosti vyslovuje „sensé“. Iná výnimka je kombinácia „ou“ napríklad slovo „さとう“ „satou“ znamenajúce cukor sa vyslovuje sató. Takže kombinácia „ou“ sa číta „ó“. Zdvojenie spoluhások: ako napríklad v slove znamenajúcom škola „がっこう“ „gakkou“ sa kombinácia dvoch spoluhlások číta viacmenej ako pauza (malé „tsu“ „っ“ slovensky „cu“ pred spoluhláskou ju zdvojuje), čiže „gakkou“ sa číta približne takto „ga“ pauza „kó“ možno niečo ako slovo makký, keď sa pokúsime prečítať obidve k. Aj k týmto pravidlám existujú výnimky. Napríklad slovo ľad sa píše „koori“ „こおり“.
Jednotlivé systémy
Japonské systémy
Najznámejšie sú:
- systémy podľa ISO 362:
- systém Nippon (Nihon šiki)
- systém kunrei (kunrei šiki) - oficiálny systém predpísaný a vyučovaný v Japonsku
- wápuro - pre zadávanie do počítačov
- JSL - na učenie sa japončiny
Anglický (Hepburnov systém)
Slovenský systém podľa PSP (používaný aj na slovenskej wikipédii)
Pozri [1] Kap. VII 3.2 ("japonský systém" je systém Nippon a "anglický prepis" je Hepburnov systém)
Porovnávacia tabuľka Hebburnovho systému, systému Nippon a systému kunrei
Okrem dole uvedených údajov sú rozdiely aj v značení dĺžky (v Hepburnovom systéme ležat čiarka v japonských systémoch vokáň).
Hiragana | Katakana | Hepburnov systém | Systém Nippon | Systém kunrei |
あ | ア | a | ||
い | イ | i | ||
う | ウ | u | ||
え | エ | e | ||
お | オ | o | ||
や | ャ | ya | ||
ゆ | ュ | yu | ||
よ | ョ | yo | ||
か | カ | ka | ||
き | キ | ki | ||
く | ク | ku | ||
け | ケ | ke | ||
こ | コ | ko | ||
きゃ | キャ | kya | ||
きゅ | キュ | kyu | ||
きょ | キョ | kyo | ||
さ | サ | sa | ||
し | シ | shi | si | |
す | ス | su | ||
せ | セ | se | ||
そ | ソ | so | ||
しゃ | シャ | sha | sya | |
しゅ | シュ | shu | syu | |
しょ | ショ | sho | syo | |
た | タ | ta | ||
ち | チ | chi | ti | |
つ | ツ | tsu | tu | |
て | テ | te | ||
と | ト | to | ||
ちゃ | チャ | cha | tya | |
ちゅ | チュ | chu | tyu | |
ちょ | チョ | cho | tyo | |
な | ナ | na | ||
に | ニ | ni | ||
ぬ | ヌ | nu | ||
ね | ネ | ne | ||
の | ノ | no | ||
にゃ | ニャ | nya | ||
にゅ | ニュ | nyu | ||
にょ | ニョ | nyo | ||
は | ハ | ha | ||
ひ | ヒ | hi | ||
ふ | フ | fu | hu | |
へ | ヘ | he | ||
ほ | ホ | ho | ||
ひゃ | ヒャ | hya | ||
ひゅ | ヒュ | hyu | ||
ひょ | ヒョ | hyo | ||
ま | マ | ma | ||
み | ミ | mi | ||
む | ム | mu | ||
め | メ | me | ||
も | モ | mo | ||
みゃ | ミャ | mya | ||
みゅ | ミュ | myu | ||
みょ | ミョ | myo | ||
や | ヤ | ya | ||
ゆ | ユ | yu | ||
よ | ヨ | yo | ||
ら | ラ | ra | ||
り | リ | ri | ||
る | ル | ru | ||
れ | レ | re | ||
ろ | ロ | ro | ||
りゃ | リャ | rya | ||
りゅ | リュ | ryu | ||
りょ | リョ | ryo | ||
わ | ワ | wa | ||
ゐ | ヰ | wi | ||
ゑ | ヱ | we | ||
を | ヲ | wo | ||
ん | ン | n-n'-m | n-n' | |
が | ガ | ga | ||
ぎ | ギ | gi | ||
ぐ | グ | gu | ||
げ | ゲ | ge | ||
ご | ゴ | go | ||
ぎゃ | ギャ | gya | ||
ぎゅ | ギュ | gyu | ||
ぎょ | ギョ | gyo | ||
ざ | ザ | za | ||
じ | ジ | ji | zi | |
ず | ズ | zu | ||
ぜ | ゼ | ze | ||
ぞ | ゾ | zo | ||
じゃ | ジャ | ja | zya | |
じゅ | ジュ | ju | zyu | |
じょ | ジョ | jo | zyo | |
だ | ダ | da | ||
ぢ | ヂ | ji | di | zi |
づ | ヅ | zu | du | zu |
で | デ | de | ||
ど | ド | do | ||
ぢゃ | ヂャ | ja | dya | zya |
ぢゅ | ヂュ | ju | dyu | zyu |
ぢょ | ヂョ | jo | dyo | zyo |
ば | バ | ba | ||
び | ビ | bi | ||
ぶ | ブ | bu | ||
べ | ベ | be | ||
ぼ | ボ | bo | ||
びゃ | ビャ | bya | ||
びゅ | ビュ | byu | ||
びょ | ビョ | byo | ||
ぱ | パ | pa | ||
ぴ | ピ | pi | ||
ぷ | プ | pu | ||
ぺ | ペ | pe | ||
ぽ | ポ | po | ||
ぴゃ | ピャ | pya | ||
ぴゅ | ピュ | pyu | ||
ぴょ | ピョ | pyo |