Dekameron: Rozdiel medzi revíziami

Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Odobraných 953 bajtov ,  pred 11 rokmi
úpravy, štylistika, wikifikácia
d (robot Pridal: la:Decameron; kozmetické zmeny)
(úpravy, štylistika, wikifikácia)
{{vierohodnosť}}
{{bezzdroja}}
{{na úpravu|vzhľad a štýl, obrázky, podsekcie}}
 
[[Súbor:Sandro Botticelli 075.jpg|náhľad|Dekameron, Sandro Botticelli (1487)]]
'''Dekameron''' je cyklus 100 noviel talianskeho autora [[Giovanni Boccaccio|Giovanniho Boccaccia]], ktoré napísal v rokoch [[1350]] až [[1353]]. 100 noviel je rozdelených podľa príbehov desať ľudí na desať dní.
 
==Základné informácie==
Boccacciov '''Dekameron''' je klasické dielo renesančnej literatúry.
Boccacciov ''Dekameron'' je klasické dielo [[renesancia|renesančnej]] literatúry. Dekameron je grécke slovo. Znamenáoznačujúce časový úsek desiatich dní, vo význame diela desať denníkov lásky. V prešmyčke slova Decamerone sa skrýva bližší názov : De amore n. c., ''De amore novellae centum'', sto noviel o láske. Tak totiž nazval Dekameron jeho prvý odpisovateľ Mannelli v roku 1384, Boccacciov súčastník.súčasník, Vv sloveroku Dekameron je teda skrytý skutočný názov knihy1384. TentoBoccaccio, podtitul je veľmi pravdepodobný. Boccacciopodobne ako všetci učenci a básnici humanizmu mali veľkú záľubu v slovnýhslovných hrách a inotajoch[[inotaj]]och každého druhu.
Dekameron je cyklus sto noviel, ktoré si rozpráva po desať dní desať mladých ľudí
( 7 dievčat a 3 mládenci) vo vilke na florentskom vidieku, kde sa uchýlili, aby v zábave a speve vyčkali vyčíňanie moru.
Pampinea, Fiammella, Filomena, Emilia, Lauretta, Neifilé a Elissa – Panfilo, Filostrato a Dioneo sú postavy, z ktorých je každý deň jeden kráľom alebo kráľovnou, uvádza rozprávačov a spevákov a udáva tón svojmu dňu. Fiammettou je Maria d´Aquino (Boccacciova milenka) a Panfilom sám Boccaccio.
Opíšem teda aspoň dve novely :
 
(Dekameron je cyklus sto noviel, ktoré si rozpráva po desať dní desať mladých ľudí (7 dievčat a 3 mládencichlapci) vo vilke na [[Florencia|florentskom]] vidieku, kde sa uchýlili, aby v zábave a speve vyčkaliprečkali vyčíňanie moru[[mor]]u.
Prvá, ktorú opíšem je piata novela zo šiesteho dňa.
<br>Pampinea, Fiammella, Filomena, Emilia, Lauretta, Neifilé a Elissa – Panfilo, Filostrato a Dioneo sú postavy, z ktorých je každý deň jeden kráľom alebo kráľovnou, uvádza rozprávačov a spevákov a udáva tón svojmu dňu. Fiammettou je Maria d´Aquino (Boccacciova milenka) a Panfilom sám Boccaccio.
 
==Ukážky z obsahu==
{{spoiler}}
Prvá, ktorú opíšem je piata===Piata novela zo šiesteho dňa.===
Táto novela rozpráva ako sa právnik Forese a maliar Giotto vysmievali zo svojho škaredého vzhľadu.
Messer Forese di Azabbata bol malý veľmi škaredý muž. Bol malý a znetvorený. Ale napriek svojmu vzhľadu bol odborník v cirkevnom a občianskom práve. Všetci Florenťania si ho vážili.
Giotto bol obdarený veľkým maliarskym nadaním. Všetko vedel dokonale namaľovať, že mnohí ľudia nevedeli rozlíšiť obraz od skutočnosti. Giottovo umenie vzbudzovalo úžas krásy. Giotto sám však vzbudzoval úžas škaredosti.
Raz, keď sa vracali zo svojich usadlostí, mali spoločnú cestu. Obidvaja mali mechy s ovocím a obidvaja mali mirthy, čo krívali.
Po ceste im začalo pršať. Uchýlili sa u jedného sedliaka. Keď videli, že tak rýchlo neprestane pršať, požičali si od sedliaka staré klobúky.
Vyrazili na cestu. Aby si ju skrátili, začali sa zhovárať.
Messer Forese počúval Giotta, ktorý vedel zaujímavo a pútavo rozprávať.
Keď messer Forese videl, aký je Giotto zahádzaný od blata, nepekný a odporný, nezdržal sa smiechu.
Povedal mu :„ Giotto, keby ťa teraz videl niekto cudzí, kto ťa nepozná, myslíš, že by uveril, že si najlepší maliar na svete? “
Ale Giotto mu odpovedal : „ Messer Forese, myslím si, že by uveril, len čo by sa pri pohľade na tvoj parsún presvedčil, že ty poznáš abecedu? “
A tak mu to Giotto vrátil aj s úrokami.
 
Messer Forese di Azabbata bol malý veľmi škaredý muž. Bol malý a znetvorený., Aleno napriek svojmu vzhľadu bol odborník v cirkevnom a občianskom práve. Všetcia všetci Florenťania si ho vážili. Giotto bol obdarený veľkým maliarskym nadaním, sám však bol veľmi nepekný.
Druhá novela, o ktorej chcem rozprávať je posledná novela posledného dňa.
Po<br>Raz, cestekeď imsa vracali zo svojich usadlostí, mali spoločnú cestu. Keď začalo pršať., Uchýlilinašli saprístrešie u jedného sedliaka. Keď videli, že pršať tak rýchlo neprestane pršať, požičali si od sedliaka staré klobúky a opäť vyrazili na cestu. Aby si ju skrátili, začali sa zhovárať.
Gualtieri bol starý mládenec z rodiny markízov zo Saluzza. Ženy si vážil menej ako psy a kone, s ktorými chodil na poľovačku.
<br>Keď messer Forese videl, aký je Giotto zahádzaný od blata, nepekný a odporný, nezdržal sa smiechu. Povedal mu:„ Giotto, keby ťa teraz videl niekto cudzí, kto ťa nepozná, myslíš, že by uveril, že si najlepší maliar na svete?“
Oženiť sa nevhcel a tak ho vazali stále prehovárali. Povedal, že si počká na Kristove roky. Kristove roky prišli, ale on nie a nie sa oženiť.
<br>Ale Giotto mu odpovedal : „ Messer„Messer Forese, myslím si, že by uveril, len čo by sa pri pohľade na tvoj parsún (klobúk) presvedčil, že ty poznáš abecedu? .
Až ho nakoniec prehovorili.
A tak mu to Giotto vrátil aj s úrokamiúrokmi.
Gualtieri si vybral za ženu dcéru sedliaka. Dohodol sa so sedliakom o sobáši. Gualtieri dal svojej buducej manželke ušiť šaty na mieru a prichystať hostinu. Keď prišiel svadobný deň, išiel po ňu do dediny. Volala sa Griselda.
 
Opýtal sa jej, či si ho chce vziať. Ona mu pokorne odvetila, že prijme všetko, čo jej ponúkne. Tak ju zobral za ruku pred dom a dal ju zobliecť do naha a obliekol jej šaty panej.
===Desiata novela desiateho dňa===
Všetkým povedal, že si ide Griseldu vziať za ženu.
Gualtieri bol starý mládenec z rodiny markízov zo Saluzza. Ženy si vážil menej ako psy a kone, s ktorými chodil na poľovačku. Oženiť sa nechcel, hoci ho vazali stále prehovárali. Povedal, že si počká na Kristove roky, no tie prišli, ale on nie a nie sa oženiť.
Vzali sa a Griselda si na panstve počínala dobre, každého si získala svojími skutkami a správaním.
<br>Až ho nakoniec prehovorili.
Griselda o niečo neskôr porodila dcéru.
<br>Gualtieri si vybral za ženu dcéru sedliaka., Dohodols ktorým sa sodohodol sedliakom ona sobáši. Gualtieri dalDal svojej buducejbudúcej manželke Griselde ušiť šaty na mieru a prichystať hostinu. Keď prišiel svadobný deň, išiel po ňu do dediny a opýtal sa jej, či si ho chce vziať. VolalaOna mu pokorne odvetila, že prijme všetko, čo jej ponúkne. Vzali sa a Griselda si na panstve počínala dobre, každého si získala svojimi skutkami a správaním.
Gualtierimu sa v hlave zahniezdila bláznivá myšlienka. Chcel vyskúšať Griseldinu trpezlivosť.
Predstieral,<br>Griselda žeo niečo neskôr porodila dcéru a Gualtierimu sa hneváv hlave zahniezdila bláznivá myšlienka. Chcel vyskúšať Griseldinu trpezlivosť. Predstieral hnev, že mu porodilaneporodila dcérumužského potomka a potom povedal, že dá zabiť ich dcéru dá zabiť. Griselda to pokorne prijala a dala svoju dcéru sluhovi, ktorý ju mal zabiťskutok vykonať. Gualtieri dcéru dal na výchovu svojej príbuznej do Bologne.
<br>Po rokoch Griselda znova porodila a tentokrát to bol syn. Gualtieri si zmyslel, že ju podrobí druhej skúške. Povedal jej, že vazali sa hnevajú, že im bude vládnuť sedliakov vnuk a tak sa rozhodol, že aj ich syna dá zabiť. Griselda to s ťažkým srdcom prijala. Gualtieri syna poslal na výchovu do Bologne.
Gualtieri nebol však taký bezcitný, akoby sa zdalo, ich dcéru nedal zabiť, ale dal ju na výchovu svojej príbuznej do Bologne.
<br>O pár rokov si Gualtieri znova zaumienil, že Griseldu podrobí poslednej skúške. Povedal,že sa s ňou rozvedie a zoberie si sebe rovnú. Z Ríma mu prišiel falošný pápežský dišpent. Ukázal ho vazalom a tí ho odsúdili ako najväčšieho ukrutníka. Ukázal ho aj Griselde, ktorá to pokorne prijala a len v košeli sa vrátila k svojmu otcovi.
Po rokoch Griselda znova porodila. Tentoraz to bol syn.
<br>O pár dní Gualtieri oznámil, že bude svadba. Za ženu si vybral dcéru grófa z Panaga. Griselde prikázal, aby upratala celý zámok. Tá jeho prianie splnila.
Gualtieri si zmyslel, že ju chce podrobiť druhej skúške.
<br>Gualtieri dal svoju dcéru a syna vychovávať príbuznej vydatej v rodine grófov z Panaga v Bologni. Takže na svadbu prišla jeho dcéra.
Povedal jej, že vazali sa hnevajú, že im bude vládnuť sedliakov vnuk a tak sa rozhodol, že aj ich syna dá zabiť. Griselda to s ťažkým srdcom prijala. Gualtieri syna poslal na výchovu do Bologne.
<br>Bola svadobná hostina a každý chválil Gualtierimu nevestu., Ajaj Griselda. Potom sa jej GualtiriGualtieri spýtal pred všetkými, čo si myslí o jeho novej žene. Griselda o nej veľmi pekne hovorila. To Gualtieriho presvedčilo, povedal jej pravdu a aj to, že ju ľúbi. Potom sa všetci radovali.
O pár rokov si Gualtiri znova zaumienil, že Griseldu podrobí poslednej skúške.
{{endspoiler}}
Povedal,že sa s ňou rozvedie a zoberie si sebe rovnú.
Nie je náhoda, že novely desiateho dňa Dekameronu vytvárajú tragickú paletu tejtovtedajšej spoločnosti. V poslednej novele Dekameronu Boccaccio v podstate najviac zarezal„zarezal do chorého tela vládnucej vrstvyvrstvy“. Griselda je v podstate to dobré, to zdravé v ľudstve, čo vždy zachraňuje svet.
Z Ríma mu prišiel falošný pápežský dišpent. Ukázal ho vazalom a tí ho odsúdili ako najväčšieho ukrutníka.
 
Ukázal ho aj Griselde. Tá to pokorne prijala a len v košeli sa vrátila k svojmu otcovi.
==Názory==
O pár dní Gualtieri oznámil, že bude svadba. Za ženu si vybral dcéru grófa z Panaga.
Fransesco de Sanctis v ''Dejinách talianskej literatúry'' hovorí : „ Ak otvoríš Dekameron, len čo dočítaš prvú novelu, cítiš, akoby si spadol z neba. Nie je tu vývoj, je tu odrazu katastrofa alebo revolúcia, ktorá ti ukáže za jediný deň svet od základu zmenený.
Griselde prikázal, aby upratala celý zámok. Tá splnila jeho prianie.
Gualtieri dal svoju dcéru a syna vychovávať príbuznej vydatej v rodine grófov z Panaga v Bologni.
Takže na svadbu prišla jeho dcéra.
Bola svadobná hostina a každý chválil Gualtierimu nevestu. Aj Griselda. Potom sa jej Gualtiri spýtal pred všetkými, čo si myslí o jeho novej žene. Griselda o nej veľmi pekne hovorila.
To Gualtieriho presvedčilo, povedal jej pravdu a aj to, že ju ľúbi. Tak sa potom všetci radovali.
 
==Významné postavy==
Fransesco de Sanctis v Dejinách talianskej literatúry hovorí : „ Ak otvoríš Dekameron, len čo dočítaš prvú novelu, cítiš, akoby si spadol z neba. Nie je tu vývoj, je tu odrazu katastrofa alebo revolúcia, ktorá ti ukáže za jediný deň svet od základu zmenený. “
* ''signor Ciappelletto'' - pokrytec
Veď signor Ciappelletto, najväčší pokrytec, akého nosila zem, je už hotový mních Timoteo z Machiavelliho Mandragory a tá bola vzorom Moliérovi pri písaní Tartuffa. A mních Alberto, ktorý využíva ženskú hlúposť, a fráter Cipolla, ktorý balamutí ľahkoverných Certalďanov brkom z krídla archanjela Gabrila, sú ďalšie výrazné charaktery, skazené a nahlodané do špiku kostí, skorumpované feudálnou cirkvou a štátom.
* ''mních Alberto'' - využíva ženskú hlúposť
Nie je náhoda, že novely desiateho dňa Dekameronu vytvárajú tragickú paletu tejto spoločnosti. V poslednej novele Dekameronu Boccaccio v podstate najviac zarezal do chorého tela vládnucej vrstvy. Griselda je v podstate to dobré, to zdravé v ľudstve, čo vždy zachraňuje svet.
* ''fráter Cipolla'' - balamutí ľahkoverných Certalďanov brkom z krídla archanjela Gabriela
A pointa celého Dekameronu je otrasná, ako je otrasný Griseldin príbeh.
 
== Iné projekty ==
 
== Externé odkazy ==
* [http://gutenberg.spiegel.de/klabund/decamero/decamero.htm, Dekameron nemecky na gutenberg.spiegel.de]*
* [http://digilander.libero.it/opere_di_boccaccio/index.html Dekameron taliansky a anglicky]
* [http://www.gutenberg.cz/BookDetails.aspx?book=511 Dekameron česky na gutenberg.cz]*
 
[[Kategória:Literatúra v Taliansku]]

Navigačné menu