Prepis z japonského písma do latinky: Rozdiel medzi revíziami
Bez shrnutí editace |
d robot Pridal: eo, no Zmenil: af, de, en, ko; kozmetické zmeny |
||
Riadok 2: | Riadok 2: | ||
Latinka resp. (akýkoľvek) prepis z (ktoréhokoľvek) japonského písma do latinky sa po japonsky nazýva '''rómadži''' ([[japončina|jap.]] ローマ字). Známe prepisy do latinky sú svojim spôsobom ďalším japonským "písmom", teda ďalší ekvivalent [[hiragana|hiragany]], [[katakana|katakany]] alebo [[kandži]]. |
Latinka resp. (akýkoľvek) prepis z (ktoréhokoľvek) japonského písma do latinky sa po japonsky nazýva '''rómadži''' ([[japončina|jap.]] ローマ字). Známe prepisy do latinky sú svojim spôsobom ďalším japonským "písmom", teda ďalší ekvivalent [[hiragana|hiragany]], [[katakana|katakany]] alebo [[kandži]]. |
||
Existuje viac spôsobov prepisu japončiny do latinky (pozri nižšie). |
Existuje viac spôsobov prepisu japončiny do latinky (pozri nižšie). |
||
Všetci Japonci, ktorí navštevovali školu po druhej svetovej vojne, sa učili "rómadži" - najprv sa vyučuje [[systém kunrei]], potom [[Hepburnov systém]]. |
Všetci Japonci, ktorí navštevovali školu po druhej svetovej vojne, sa učili "rómadži" - najprv sa vyučuje [[systém kunrei]], potom [[Hepburnov systém]]. |
||
Riadok 10: | Riadok 10: | ||
Čítanie rómadži nie je úplne jednoduché kvôli niekoľkým pravidlám. Napríklad v slove učiteľ „せんせい“ „sensei“ a vo veľa iných, kde po „e“ následuje „i“, sa táto kombinácia „ei“ číta „é“. Takže slovo sensei sa v skutočnosti vyslovuje „sensé“. Iná výnimka je kombinácia „ou“ napríklad slovo „さとう“ „satou“ znamenajúce cukor sa vyslovuje sató. Takže kombinácia „ou“ sa číta „ó“. Zdvojenie spoluhások: ako napríklad v slove znamenajúcom škola „がっこう“ „gakkou“ sa kombinácia dvoch spoluhlások číta viacmenej ako pauza (malé „tsu“ „っ“ slovensky „cu“ pred spoluhláskou ju zdvojuje), čiže „gakkou“ sa číta približne takto „ga“ pauza „kó“ možno niečo ako slovo makký, keď sa pokúsime prečítať obidve k. Aj k týmto pravidlám existujú výnimky. Napríklad slovo ľad sa píše „koori“ „こおり“. |
Čítanie rómadži nie je úplne jednoduché kvôli niekoľkým pravidlám. Napríklad v slove učiteľ „せんせい“ „sensei“ a vo veľa iných, kde po „e“ následuje „i“, sa táto kombinácia „ei“ číta „é“. Takže slovo sensei sa v skutočnosti vyslovuje „sensé“. Iná výnimka je kombinácia „ou“ napríklad slovo „さとう“ „satou“ znamenajúce cukor sa vyslovuje sató. Takže kombinácia „ou“ sa číta „ó“. Zdvojenie spoluhások: ako napríklad v slove znamenajúcom škola „がっこう“ „gakkou“ sa kombinácia dvoch spoluhlások číta viacmenej ako pauza (malé „tsu“ „っ“ slovensky „cu“ pred spoluhláskou ju zdvojuje), čiže „gakkou“ sa číta približne takto „ga“ pauza „kó“ možno niečo ako slovo makký, keď sa pokúsime prečítať obidve k. Aj k týmto pravidlám existujú výnimky. Napríklad slovo ľad sa píše „koori“ „こおり“. |
||
==Jednotlivé systémy == |
== Jednotlivé systémy == |
||
===Japonské systémy === |
=== Japonské systémy === |
||
Najznámejšie sú: |
Najznámejšie sú: |
||
*systémy podľa ISO 3602: |
* systémy podľa ISO 3602: |
||
**[[systém Nippon]] (Nihon šiki) |
** [[systém Nippon]] (Nihon šiki) |
||
**[[systém kunrei]] (kunrei šiki) - oficiálny systém predpísaný a vyučovaný v Japonsku |
** [[systém kunrei]] (kunrei šiki) - oficiálny systém predpísaný a vyučovaný v Japonsku |
||
*[[wápuro]] - na zadávanie do počítačov |
* [[wápuro]] - na zadávanie do počítačov |
||
*[[JSL]] - na učenie sa japončiny |
* [[JSL]] - na učenie sa japončiny |
||
===Anglický (Hepburnov systém) === |
=== Anglický (Hepburnov systém) === |
||
{{Hlavný článok|Hepburnov systém}} |
{{Hlavný článok|Hepburnov systém}} |
||
===Slovenský systém podľa [[PSP]] (používaný aj na slovenskej wikipédii) === |
=== Slovenský systém podľa [[PSP]] (používaný aj na slovenskej wikipédii) === |
||
Pozri [http://www.juls.savba.sk/ediela/psp2000/psp.pdf] Kap. VII 3.2 ("japonský prepis" je [[systém Nippon]] a "anglický prepis" je [[Hepburnov systém]]) |
Pozri [http://www.juls.savba.sk/ediela/psp2000/psp.pdf] Kap. VII 3.2 ("japonský prepis" je [[systém Nippon]] a "anglický prepis" je [[Hepburnov systém]]) |
||
==Porovnávacia tabuľka Hepburnovho systému, systému Nippon a systému kunrei == |
== Porovnávacia tabuľka Hepburnovho systému, systému Nippon a systému kunrei == |
||
Okrem dole uvedených údajov sú rozdiely aj v značení dĺžky - v Hepburnovom systéme sa píše ležatá čiarka (v modifikovanom Hepburnovom systéme sa píše vokáň), v systéme Nippon takisto ležatá čiarka, ale v systéme kunrei vokáň. |
Okrem dole uvedených údajov sú rozdiely aj v značení dĺžky - v Hepburnovom systéme sa píše ležatá čiarka (v modifikovanom Hepburnovom systéme sa píše vokáň), v systéme Nippon takisto ležatá čiarka, ale v systéme kunrei vokáň. |
||
Riadok 255: | Riadok 255: | ||
| ぴょ || ピョ || colspan="3" | pyo |
| ぴょ || ピョ || colspan="3" | pyo |
||
|} |
|} |
||
[[Kategória:Japončina]] |
[[Kategória:Japončina]] |
||
Riadok 263: | Riadok 260: | ||
[[Kategória:Prepisy z cudzích písiem]] |
[[Kategória:Prepisy z cudzích písiem]] |
||
[[af: |
[[af:Romaji]] |
||
[[ar:روماجي]] |
[[ar:روماجي]] |
||
[[ca:Romaji]] |
[[ca:Romaji]] |
||
[[cs:Rómadži]] |
[[cs:Rómadži]] |
||
[[de: |
[[de:Japanische Schrift#Rōmaji]] |
||
[[en:Romaji]] |
|||
⚫ | |||
[[el:Ρομάτζι]] |
[[el:Ρομάτζι]] |
||
[[en:Romanization of Japanese]] |
|||
[[eo:Japana lingvo per latinaj literoj]] |
|||
[[es:Rōmaji]] |
[[es:Rōmaji]] |
||
⚫ | |||
[[fa:روماجی]] |
[[fa:روماجی]] |
||
⚫ | |||
[[fr:Rōmaji]] |
[[fr:Rōmaji]] |
||
[[he:רומאג'י]] |
|||
⚫ | |||
[[id:Romaji]] |
[[id:Romaji]] |
||
[[it:Rōmaji]] |
[[it:Rōmaji]] |
||
[[ |
[[ja:ローマ字]] |
||
⚫ | |||
⚫ | |||
[[lv:Japāņu valodas romanizācija]] |
[[lv:Japāņu valodas romanizācija]] |
||
⚫ | |||
[[nl:Romaji]] |
[[nl:Romaji]] |
||
[[ |
[[no:Rōmaji]] |
||
[[pl:Rōmaji]] |
[[pl:Rōmaji]] |
||
[[pt:Rōmaji]] |
[[pt:Rōmaji]] |
||
[[ru:Ромадзи]] |
[[ru:Ромадзи]] |
||
[[su:Romanisasi aksara Jepang]] |
[[su:Romanisasi aksara Jepang]] |
||
⚫ | |||
[[sv:Romaji]] |
[[sv:Romaji]] |
||
[[th:โรมะจิ]] |
[[th:โรมะจิ]] |
||
⚫ | |||
[[uk:Ромадзі]] |
[[uk:Ромадзі]] |
||
⚫ | |||
[[zh:日语罗马字]] |
[[zh:日语罗马字]] |
Verzia z 09:30, 1. jún 2010
Prehľad
Latinka resp. (akýkoľvek) prepis z (ktoréhokoľvek) japonského písma do latinky sa po japonsky nazýva rómadži (jap. ローマ字). Známe prepisy do latinky sú svojim spôsobom ďalším japonským "písmom", teda ďalší ekvivalent hiragany, katakany alebo kandži.
Existuje viac spôsobov prepisu japončiny do latinky (pozri nižšie).
Všetci Japonci, ktorí navštevovali školu po druhej svetovej vojne, sa učili "rómadži" - najprv sa vyučuje systém kunrei, potom Hepburnov systém.
Konverzia cez rómadži je aj najpopulárnejší spôsob písania japončiny na počítači. Prepis funguje veľmi jednoducho, keď človek klikne na „a“, na obrazovke sa zobrazí あ alebo ア podľa toho, či je práve zapnutý prepis do hiragany alebo katakany. Pre linux existuje konvertor SKIM, ktorý podporuje viaceré jazyky a vo Windows XP sa dá písať v japončine cez IME, ktorý sa dá aktivovať cez jazykové menu.
Čítanie rómadži nie je úplne jednoduché kvôli niekoľkým pravidlám. Napríklad v slove učiteľ „せんせい“ „sensei“ a vo veľa iných, kde po „e“ následuje „i“, sa táto kombinácia „ei“ číta „é“. Takže slovo sensei sa v skutočnosti vyslovuje „sensé“. Iná výnimka je kombinácia „ou“ napríklad slovo „さとう“ „satou“ znamenajúce cukor sa vyslovuje sató. Takže kombinácia „ou“ sa číta „ó“. Zdvojenie spoluhások: ako napríklad v slove znamenajúcom škola „がっこう“ „gakkou“ sa kombinácia dvoch spoluhlások číta viacmenej ako pauza (malé „tsu“ „っ“ slovensky „cu“ pred spoluhláskou ju zdvojuje), čiže „gakkou“ sa číta približne takto „ga“ pauza „kó“ možno niečo ako slovo makký, keď sa pokúsime prečítať obidve k. Aj k týmto pravidlám existujú výnimky. Napríklad slovo ľad sa píše „koori“ „こおり“.
Jednotlivé systémy
Japonské systémy
Najznámejšie sú:
- systémy podľa ISO 3602:
- systém Nippon (Nihon šiki)
- systém kunrei (kunrei šiki) - oficiálny systém predpísaný a vyučovaný v Japonsku
- wápuro - na zadávanie do počítačov
- JSL - na učenie sa japončiny
Anglický (Hepburnov systém)
Slovenský systém podľa PSP (používaný aj na slovenskej wikipédii)
Pozri [1] Kap. VII 3.2 ("japonský prepis" je systém Nippon a "anglický prepis" je Hepburnov systém)
Porovnávacia tabuľka Hepburnovho systému, systému Nippon a systému kunrei
Okrem dole uvedených údajov sú rozdiely aj v značení dĺžky - v Hepburnovom systéme sa píše ležatá čiarka (v modifikovanom Hepburnovom systéme sa píše vokáň), v systéme Nippon takisto ležatá čiarka, ale v systéme kunrei vokáň.
Hiragana | Katakana | Hepburnov systém | Systém Nippon | Systém kunrei |
あ | ア | a | ||
い | イ | i | ||
う | ウ | u | ||
え | エ | e | ||
お | オ | o | ||
や | ャ | ya | ||
ゆ | ュ | yu | ||
よ | ョ | yo | ||
か | カ | ka | ||
き | キ | ki | ||
く | ク | ku | ||
け | ケ | ke | ||
こ | コ | ko | ||
きゃ | キャ | kya | ||
きゅ | キュ | kyu | ||
きょ | キョ | kyo | ||
さ | サ | sa | ||
し | シ | shi | si | |
す | ス | su | ||
せ | セ | se | ||
そ | ソ | so | ||
しゃ | シャ | sha | sya | |
しゅ | シュ | shu | syu | |
しょ | ショ | sho | syo | |
た | タ | ta | ||
ち | チ | chi | ti | |
つ | ツ | tsu | tu | |
て | テ | te | ||
と | ト | to | ||
ちゃ | チャ | cha | tya | |
ちゅ | チュ | chu | tyu | |
ちょ | チョ | cho | tyo | |
な | ナ | na | ||
に | ニ | ni | ||
ぬ | ヌ | nu | ||
ね | ネ | ne | ||
の | ノ | no | ||
にゃ | ニャ | nya | ||
にゅ | ニュ | nyu | ||
にょ | ニョ | nyo | ||
は | ハ | ha | ||
ひ | ヒ | hi | ||
ふ | フ | fu | hu | |
へ | ヘ | he | ||
ほ | ホ | ho | ||
ひゃ | ヒャ | hya | ||
ひゅ | ヒュ | hyu | ||
ひょ | ヒョ | hyo | ||
ま | マ | ma | ||
み | ミ | mi | ||
む | ム | mu | ||
め | メ | me | ||
も | モ | mo | ||
みゃ | ミャ | mya | ||
みゅ | ミュ | myu | ||
みょ | ミョ | myo | ||
や | ヤ | ya | ||
ゆ | ユ | yu | ||
よ | ヨ | yo | ||
ら | ラ | ra | ||
り | リ | ri | ||
る | ル | ru | ||
れ | レ | re | ||
ろ | ロ | ro | ||
りゃ | リャ | rya | ||
りゅ | リュ | ryu | ||
りょ | リョ | ryo | ||
わ | ワ | wa | ||
ゐ | ヰ | wi | ||
ゑ | ヱ | we | ||
を | ヲ | wo | ||
ん | ン | n-n'-m | n-n' | |
が | ガ | ga | ||
ぎ | ギ | gi | ||
ぐ | グ | gu | ||
げ | ゲ | ge | ||
ご | ゴ | go | ||
ぎゃ | ギャ | gya | ||
ぎゅ | ギュ | gyu | ||
ぎょ | ギョ | gyo | ||
ざ | ザ | za | ||
じ | ジ | ji | zi | |
ず | ズ | zu | ||
ぜ | ゼ | ze | ||
ぞ | ゾ | zo | ||
じゃ | ジャ | ja | zya | |
じゅ | ジュ | ju | zyu | |
じょ | ジョ | jo | zyo | |
だ | ダ | da | ||
ぢ | ヂ | ji | di | zi |
づ | ヅ | zu | du | zu |
で | デ | de | ||
ど | ド | do | ||
ぢゃ | ヂャ | ja | dya | zya |
ぢゅ | ヂュ | ju | dyu | zyu |
ぢょ | ヂョ | jo | dyo | zyo |
ば | バ | ba | ||
び | ビ | bi | ||
ぶ | ブ | bu | ||
べ | ベ | be | ||
ぼ | ボ | bo | ||
びゃ | ビャ | bya | ||
びゅ | ビュ | byu | ||
びょ | ビョ | byo | ||
ぱ | パ | pa | ||
ぴ | ピ | pi | ||
ぷ | プ | pu | ||
ぺ | ペ | pe | ||
ぽ | ポ | po | ||
ぴゃ | ピャ | pya | ||
ぴゅ | ピュ | pyu | ||
ぴょ | ピョ | pyo |