Vodný slalom: Rozdiel medzi revíziami
d Verzia používateľa 88.80.240.31 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Vasiľ |
aktualizácia |
||
Riadok 1: | Riadok 1: | ||
[[Obrázok:Kanuslalom.jpg|thumb|right|Závodník pri prechádzaní jednej z bránok]] |
[[Obrázok:Kanuslalom.jpg|thumb|right|Závodník pri prechádzaní jednej z bránok]] |
||
'''Vodný slalom''' je vrcholový šport zaradený do programu olympijských hier. |
|||
'''Vodný slalom''' je vodný šport na divokej vode, v ktorom sa závodníci v [[kanoe]] či v [[kajak]]u snažia čo najrýchlejšie a bez chýb prejsť sériu bránok. Je to jeden z dvoch športov využívajúci kanoe či kajak na [[Letné olympijské hry|letných olympijských hrách]] (tým druhým je [[rýchlostná kanoistika]]). Na olympijských hrách sa slalom prvýkrát objavil v roku [[1972]], druhý krát až o 20 rokov neskôr v roku [[1992]]. |
|||
Vo vodnom slalome musí pretekár zdolať trať v náročnom vodnom teréne v čo najlepšom čase. Na trati je za nesprávne prejazdy jednotlivých bránok navyše penalizovaný buď 2 sekundovou alebo 50 sekundovou penalizáciou, ktorá sa pripočítava do konečného výsledku. |
|||
Vo vodnom slalome pretekajú muži aj ženy v rôznych disciplínach, akými sú kajak, kanoe jednotlivcov a kanoe dvojíc. Okrem individuálnych disciplín sú v programe aj preteky družstiev. |
|||
Záznamy prvých pretekov vo vodnom slalome sú zo 40tych rokov 20. storočia a prvé majstrovstvá sveta boli v roku 1949 vo Švajčiarsku. Od roku 1949 do 1999 sa majstrovstvá sveta uskutočňovali každý druhý rok a od roku 2002 sa konajú každý rok okrem olympijského roku. |
|||
Bránky vo vodnom slalome sú vlastne dve zvislo visiace tyče, upevnené na drôte, ktorý visí nad dráhou. Bránky su buď červené alebo zelené, podľa toho či sa ide s alebo proti prúdu. Zvyčajne býva na trati 18 až 25 bránok. Závodník musí prejsť bránkami v určitom poradí a bez dotyku. Dotyk sa trestá 2 trestnými sekundami, neprejdenie bránky, prejdenie v zlom poradí či prejdenie bránky opačne sa trestá v súlade s pravidlami 50 trestnými sekundami. |
|||
Od roku 1949 do 1977 sa všetky majstrovstvá sveta konali v Európe. Prvé majstrovstvá sveta mimo Európy sa konali v Severnej Amerike v Jonquiere, v kanadskom Quebecu v roku 1979. |
|||
Konštrukcie lodí sa časom veľmi menili, v následnosti na vynájdenie nových materiálov a technických postupov, či kvôli úpravám pravidiel. Na začiatku sa používali skladacie kajaky, v 60tych rokoch 20. storočia sa na stavbu lodí začali používať kompozitné materiály ako sklotextil. Lode boli však ťažké, mali vyše 30 kg. S vynájdením karbónu a kevlaru v sedemdesiatych rokoch sa táto hmotnosť zredukovala až na súčasných 8 kg. |
|||
Slalomové trate sú väčšinou na divokej vode obtiažnosti II až IV (zo 6-dielnej stupnice, pričom obtiažnosť 6 označuje nezjazdné pereje). Niektoré trate sú technicky náročnejšie s množstvom kameňov, iné sú rýchlejšie s väčšími vlnami. |
|||
Vodný slalom mal premiéru na Olympijských hrách v roku 1972 v nemeckom Augsburgu. Potom z programu olympijských hier vypadol. Obnovenie vodného slalomu na olympijskej pôde sa uskutočnil v roku 1992 na barcelonskej olympiáde v Seu d’Urgell. Odvtedy sa stal neoddeliteľnou súčasťou olympijských hier. V roku 1972 v Augsburgu sa preteky konali na umelom kanáli, ktorý sa stal akýmsi základom pre budovanie ďalších umelých kanálov. Okrem rieky Ocoee v roku 1996 v USA, sa všetky olympiády konali na umelo-vybudovaných tratiach. Tvorba umelých kanálov sa rozvinula a v súčasnosti každá krajina s úspešnými vodnými slalomármi má aspoň jednu umelú trať. Tie ponúkajú kontrolovanú vodnú hladinu, kvalitnejšiu trať pre pretekárov a lepšie možnosti sledovania pretekov pre divákov. Samozrejme, aj na prírodných riekach sa stále konajú mnohé národné i medzinárodné preteky vo vodnom slalome. |
|||
'''Slalomová trať''' |
|||
Slalomové preteky sa konajú na prírodných, rýchlo tečúcich tokoch, čo rýchlo tečú, alebo vo vybudovaných areáloch, ktoré simulujú dravé vody s umelými prekážkami. V oboch prípadoch trať meria približne 400 m. Bránky (pár žrdí) sú zavesené nad vodou a vyznačujú smer trate. Bránky so zelenými a bielymi pruhmi sú povodné, prechádzajú sa po prúde, kým prinajmenšom šesť protiprúdnych bránok označených červenými a bielymi pruhmi vyžaduje od slalomárov, aby nimi prechádzali proti prúdu. Slalom jazdia muži v kajaku jednotlivcov, kanoe jednotlivcov a dvojíc a ženy v kajaku jednotlivkýň. |
|||
'''Slalomové preteky''' |
|||
Cieľom vodného slalomu je zvládnuť trať na rýchlo tečúcej prírodnej rieke alebo umelej trati, ktorá meria približne 400 m. Je vytýčená asi 18 – 25 bránkami a slalomár sa usiluje prejsť ju čisto, bez trestných bodov (sekúnd) na bránkach a čo najrýchlejšie. K výslednému času sa prirátajú trestné sekundy za dotyky na bránkach (dve za dotyk na jednej bránke, alebo päťdesiat za vynechanie bránky). |
|||
== Zdroje == |
|||
* {{Preklad|jazyk=cs|článok=Slalom na divoké vodě}} |
|||
== Externé odkazy == |
== Externé odkazy == |
||
* [http://www.canoeicf.com/ |
* [http://www.canoeicf.com/ Oficiálna stránka ICF - Medzinárodnej kanoistickej federácie (anglicky)] |
||
* [http://www.canoeslalom.sk/ Oficiálna stránka SZKDV - Slovenského zväzu kanoistiky na divokej vode (slovensky)] |
|||
* [http://www.canoeicf.com/site/canoeint/if/downloads/About%20ICF/Rules/2007%20final%20version/ICF%20SLR%20Rules%202007-6.03.07%20for%20printing.pdf Pravidlá vodného slalomu na stránke ICF (anglicky)] |
|||
* [http://www.canoeslalomnews.com/ Online magazín o kompletnom dianí vo vodnom slalome (anglicky)] |
|||
{{Športový výhonok}} |
|||
[[Kategória:Kanoistika]] |
[[Kategória:Kanoistika]] |
||
Riadok 19: | Riadok 34: | ||
[[cs:Slalom na divoké vodě]] |
[[cs:Slalom na divoké vodě]] |
||
[[de:Kanuslalom]] |
[[de:Kanuslalom]] |
||
[[en: |
[[en:Canoe slalom]] |
||
[[es:Slalom en aguas bravas]] |
[[es:Slalom en aguas bravas]] |
||
[[fr:Slalom (canoë-kayak)]] |
[[fr:Slalom (canoë-kayak)]] |
Verzia z 10:34, 10. november 2010
Vodný slalom je vrcholový šport zaradený do programu olympijských hier. Vo vodnom slalome musí pretekár zdolať trať v náročnom vodnom teréne v čo najlepšom čase. Na trati je za nesprávne prejazdy jednotlivých bránok navyše penalizovaný buď 2 sekundovou alebo 50 sekundovou penalizáciou, ktorá sa pripočítava do konečného výsledku. Vo vodnom slalome pretekajú muži aj ženy v rôznych disciplínach, akými sú kajak, kanoe jednotlivcov a kanoe dvojíc. Okrem individuálnych disciplín sú v programe aj preteky družstiev.
Záznamy prvých pretekov vo vodnom slalome sú zo 40tych rokov 20. storočia a prvé majstrovstvá sveta boli v roku 1949 vo Švajčiarsku. Od roku 1949 do 1999 sa majstrovstvá sveta uskutočňovali každý druhý rok a od roku 2002 sa konajú každý rok okrem olympijského roku. Od roku 1949 do 1977 sa všetky majstrovstvá sveta konali v Európe. Prvé majstrovstvá sveta mimo Európy sa konali v Severnej Amerike v Jonquiere, v kanadskom Quebecu v roku 1979.
Konštrukcie lodí sa časom veľmi menili, v následnosti na vynájdenie nových materiálov a technických postupov, či kvôli úpravám pravidiel. Na začiatku sa používali skladacie kajaky, v 60tych rokoch 20. storočia sa na stavbu lodí začali používať kompozitné materiály ako sklotextil. Lode boli však ťažké, mali vyše 30 kg. S vynájdením karbónu a kevlaru v sedemdesiatych rokoch sa táto hmotnosť zredukovala až na súčasných 8 kg.
Slalomové trate sú väčšinou na divokej vode obtiažnosti II až IV (zo 6-dielnej stupnice, pričom obtiažnosť 6 označuje nezjazdné pereje). Niektoré trate sú technicky náročnejšie s množstvom kameňov, iné sú rýchlejšie s väčšími vlnami.
Vodný slalom mal premiéru na Olympijských hrách v roku 1972 v nemeckom Augsburgu. Potom z programu olympijských hier vypadol. Obnovenie vodného slalomu na olympijskej pôde sa uskutočnil v roku 1992 na barcelonskej olympiáde v Seu d’Urgell. Odvtedy sa stal neoddeliteľnou súčasťou olympijských hier. V roku 1972 v Augsburgu sa preteky konali na umelom kanáli, ktorý sa stal akýmsi základom pre budovanie ďalších umelých kanálov. Okrem rieky Ocoee v roku 1996 v USA, sa všetky olympiády konali na umelo-vybudovaných tratiach. Tvorba umelých kanálov sa rozvinula a v súčasnosti každá krajina s úspešnými vodnými slalomármi má aspoň jednu umelú trať. Tie ponúkajú kontrolovanú vodnú hladinu, kvalitnejšiu trať pre pretekárov a lepšie možnosti sledovania pretekov pre divákov. Samozrejme, aj na prírodných riekach sa stále konajú mnohé národné i medzinárodné preteky vo vodnom slalome.
Slalomová trať
Slalomové preteky sa konajú na prírodných, rýchlo tečúcich tokoch, čo rýchlo tečú, alebo vo vybudovaných areáloch, ktoré simulujú dravé vody s umelými prekážkami. V oboch prípadoch trať meria približne 400 m. Bránky (pár žrdí) sú zavesené nad vodou a vyznačujú smer trate. Bránky so zelenými a bielymi pruhmi sú povodné, prechádzajú sa po prúde, kým prinajmenšom šesť protiprúdnych bránok označených červenými a bielymi pruhmi vyžaduje od slalomárov, aby nimi prechádzali proti prúdu. Slalom jazdia muži v kajaku jednotlivcov, kanoe jednotlivcov a dvojíc a ženy v kajaku jednotlivkýň.
Slalomové preteky
Cieľom vodného slalomu je zvládnuť trať na rýchlo tečúcej prírodnej rieke alebo umelej trati, ktorá meria približne 400 m. Je vytýčená asi 18 – 25 bránkami a slalomár sa usiluje prejsť ju čisto, bez trestných bodov (sekúnd) na bránkach a čo najrýchlejšie. K výslednému času sa prirátajú trestné sekundy za dotyky na bránkach (dve za dotyk na jednej bránke, alebo päťdesiat za vynechanie bránky).