Meditácia: Rozdiel medzi revíziami
Bez shrnutí editace |
Bez shrnutí editace |
||
Riadok 5: | Riadok 5: | ||
Treba si uvedomiť, že '''meditácia''' vo svojom pôvodnom význame '''nie je premýšľanie o Bohu''', ale''' prebývanie v Božej prítomnosti.''' |
Treba si uvedomiť, že '''meditácia''' vo svojom pôvodnom význame '''nie je premýšľanie o Bohu''', ale''' prebývanie v Božej prítomnosti.''' |
||
Stručne sa dá povedať, že podstatou meditácie je veta '''sv. apoštola Pavla z listu Galaťanom''': ''"Nežijem už ja, ale žije vo mne Kristus."'' |
Stručne sa dá povedať, že podstatou meditácie je veta '''sv. apoštola Pavla z listu Galaťanom''': ''"Nežijem už ja, ale žije vo mne Kristus."'' |
||
V |
V Biblii Ježiš zdôrazňoval, že modlitba sa deje vo vnútri srdca a že k nej netreba veľa slov, lebo Boh Otec sám vie, čo potrebujeme. |
||
Meditácia očisťuje srdce, tak, aby sme videli Boha. V tomto zmysle Ježiš určite meditáciu praktizoval. Veď sám povedal: ''"Blahoslavení čistého srdca, lebo oni uvidia Boha," (Mt 5,8)''. |
Meditácia očisťuje srdce, tak, aby sme videli Boha. V tomto zmysle Ježiš určite meditáciu praktizoval. Veď sám povedal: ''"Blahoslavení čistého srdca, lebo oni uvidia Boha," (Mt 5,8)''. |
||
Verzia z 06:10, 10. marec 2011
Meditácia (z lat. meditatio < meditari = myslieť, premyšľať) alebo meditovanie je rozumová činnosť zameraná na uvedenie psychiky človeka do stavu väčšieho alebo hlbšieho sústredenia sa, pasívnej a tichej bystrosti; je to obracanie mysle dovnútra sprevádzané strácaním sa pripútanosti k vonkajším predmetom, intenzifikáciou túžby po samote a uvoľňovaním konštitúcie významových útvarov. Kresťanská meditácia je úzko previazaná s kresťanskou tradíciou prvého tisícročia. Len je potrebné, aby ju kresťania znovu objavili. Kresťanská meditácia je modlitba srdca. Súvisí s duchovnou múdrosťou, ktorá bytostne patrí ku kresťanstvu. Ťažisko v nej sa presúva od myslenia k srdcu, k prítomnosti Božej v nás. V meditácii obraciame našu pozornosť od nás ku Kristovi. Meditácia je kontemplatívny spôsob modlitby. V ranej cirkvi slovo "meditare" znamenalo nemyslieť analytickým spôsobom, ale opakovať, "žuť", "prevracať" v srdci. Až neskôr v dobe scholastiky nadobudlo slovo meditácie viac intelektuálny zmysel: myslieť, analyzovať, premýšľať. A tak modlitba srdca uvoľnila cestu mentálnej modlitbe. Treba si uvedomiť, že meditácia vo svojom pôvodnom význame nie je premýšľanie o Bohu, ale prebývanie v Božej prítomnosti. Stručne sa dá povedať, že podstatou meditácie je veta sv. apoštola Pavla z listu Galaťanom: "Nežijem už ja, ale žije vo mne Kristus." V Biblii Ježiš zdôrazňoval, že modlitba sa deje vo vnútri srdca a že k nej netreba veľa slov, lebo Boh Otec sám vie, čo potrebujeme. Meditácia očisťuje srdce, tak, aby sme videli Boha. V tomto zmysle Ježiš určite meditáciu praktizoval. Veď sám povedal: "Blahoslavení čistého srdca, lebo oni uvidia Boha," (Mt 5,8).
Meditácia je predmetom úvah špeciálnovedných (psychologických, medicínskych atď.) a filozofických disciplín, teológie, náboženstva a umeleckého líčenia, ale aj pseudovedeckého, pseudofilozofického a pseudonáboženského gýču. Najčastejšie sa rozlišuje:
- filozoficko-metafyzická forma meditácie: jedna zo základných foriem meditácie; klasickým záznamom filozofickej meditácie v európskej filozofickej tradícii je text Descartovho diela Meditácie o prvej filozofii.
- nábožensko-mystická forma meditácie: (seba)pohrúženie sa a cesta k najhlbšiemu poznaniu
Podľa Fromma je priama cesta k základnej príprave na učenie sa umeniu byť.
Iné projekty
- Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Meditácia
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Meditácia