Prirodzené právo: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah

V textu

Verzia z 07:33, 4. október 2012

Prirodzené právo je právo, ktoré vyplýva z ľudskej prirodzenosti a zo vzťahov medzi ľuďmi, nezávisle od akéhokoľvek zákonodarstva.

Prirodzené právo je právo, ktoré nezávisí od štátu a pramení z rozumu alebo prirodzenosti človeka. Prirodzené právo sa zakladá na myšlienke, že právo sa dá odvodiť z prírodného poriadku. S tým súvisí presvedčenie, že príroda (resp. jej stvoriteľ) zariadila všetko takým múdrym spôsobom, že treba len poznať podstatu človeka, jeho miesto a určenie v kozme, aby sme ho dostali na správnu cestu. Podla toho je potrebné vysvetliť a pochopiť vnútornú ľudskú prirodzenosť a vonkajšiu prírodu, odhaliť vo vonkajších formách ich prejavu podstatné jadro, aby sme našli kritériá pre to, čo zodpovedá a prislúcha človeku a prírode.

Za ťažisko prirodzenoprávneho myslenia sa pokladá rovnosť a slobodné sebaurčenie ľudí. Vlastná funkcia a sila prirodzenoprávneho myslenia spočíva v jeho diskrepancii s jestvujúcimi pomermi a s pozitívnym právom. Prirodzené právo sa orientuje podľa toho, čo je možné, a nie podľa toho, čo je faktické. Presahuje to, čo je dané, a meria to podľa toho, čo by mohla byť prirodzenosť a čo by mohol byť človek.

Podľa Cicera je prirodzené právo najvyšší etický princíp spoločný všetkým ľuďom.

Externé odkazy

FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

Šablóna:Link FA

@@ Riadok 1: / Riadok 1: @@
-'''Prirodzené právo''' je [[právo]], ktoré vyplýva z ľudskej prirodzenosti a zo vzťahov medzi ľuďmi,
+'''Prirodzené právo''' je [[právo]], ktoré vyplýva z ľudskej prirodzenosti a zo vzťahov medzi ľuďmi, nezávisle od akéhokoľvek zákonodarstva.
-nezávisle od akéhokoľvek zákonodarstva.
-Prirodzené právo je právo, ktoré nezávisí od [[štát]]u a pramení z [[rozum]]u alebo prirodzenosti [[človek]]a. Prirodzené právo sa zakladá na myšlienke, že právo sa dá odvodiť z prirodného poriadku. S tým súvisí presvedčenie, že [[príroda]] (resp. jej [[stvoriteľ]]) zariadila všetko takým múdrym spôsobom, že treba len poznať podstatu človeka, jeho miesto a určenie v kozme, aby sme ho dostali na správnu
+Prirodzené právo je právo, ktoré nezávisí od [[štát]]u a pramení z [[rozum]]u alebo prirodzenosti [[človek]]a. Prirodzené právo sa zakladá na myšlienke, že právo sa dá odvodiť z prírodného poriadku. S tým súvisí presvedčenie, že [[príroda]] (resp. jej [[stvoriteľ]]) zariadila všetko takým múdrym spôsobom, že treba len poznať podstatu človeka, jeho miesto a určenie v kozme, aby sme ho dostali na správnu
-[[cesta|cestu]]. Podla toho je potrebné vysvetliť a pochopiť vnútornú ľudskú prirodzenosť a vonkajšiu prírodu, odhaliť vo vonkajších formách ich prejavu podstatné jadro, aby sme našli kritériá pre to, čo zodpovedá a prislúcha
+[[cesta|cestu]]. Podla toho je potrebné vysvetliť a pochopiť vnútornú ľudskú prirodzenosť a vonkajšiu prírodu, odhaliť vo vonkajších formách ich prejavu podstatné jadro, aby sme našli kritériá pre to, čo zodpovedá a prislúcha človeku a prírode.
-človeku a prirode.
-Za ťažisko prirozenoprávneho myslenia sa pokladá rovnosť a slobodné sebaurčenie ľudí. Vlastná funkcia a sila prirodzenoprávneho myslenia spočíva v jeho diskrepancii s jestvujúcimi pomermi a s pozitívnym právom. Prirodzené
+Za ťažisko prirodzenoprávneho myslenia sa pokladá rovnosť a slobodné sebaurčenie ľudí. Vlastná funkcia a sila prirodzenoprávneho myslenia spočíva v jeho diskrepancii s jestvujúcimi pomermi a s pozitívnym právom. Prirodzené právo sa orientuje podľa toho, čo je možné, a nie podľa toho, čo je faktické. Presahuje to, čo je dané, a meria to podľa toho, čo by mohla byť prirodzenosť a čo by mohol byť človek.
-právo sa orientuje podľa toho, čo je možné, a nie podľa toho, čo je faktické. Presahuje to, čo je dané a meria to podľa toho, čo by mohla byť prirodzenosť a čo by mohol byť človek.
 Podľa [[Marcus Tullius Cicero|Cicera]] je prirodzené právo najvyšší etický princíp spoločný všetkým ľuďom.