Prirodzené právo: Rozdiel medzi revíziami
d r2.7.1) (robot Pridal: simple:Natural law |
pravopis, preklepy |
||
Riadok 1: | Riadok 1: | ||
'''Prirodzené právo''' je [[právo]], ktoré vyplýva z ľudskej prirodzenosti a zo vzťahov medzi ľuďmi, |
'''Prirodzené právo''' je [[právo]], ktoré vyplýva z ľudskej prirodzenosti a zo vzťahov medzi ľuďmi, nezávisle od akéhokoľvek zákonodarstva. |
||
nezávisle od akéhokoľvek zákonodarstva. |
|||
Prirodzené právo je právo, ktoré nezávisí od [[štát]]u a pramení z [[rozum]]u alebo prirodzenosti [[človek]]a. Prirodzené právo sa zakladá na myšlienke, že právo sa dá odvodiť z |
Prirodzené právo je právo, ktoré nezávisí od [[štát]]u a pramení z [[rozum]]u alebo prirodzenosti [[človek]]a. Prirodzené právo sa zakladá na myšlienke, že právo sa dá odvodiť z prírodného poriadku. S tým súvisí presvedčenie, že [[príroda]] (resp. jej [[stvoriteľ]]) zariadila všetko takým múdrym spôsobom, že treba len poznať podstatu človeka, jeho miesto a určenie v kozme, aby sme ho dostali na správnu |
||
[[cesta|cestu]]. Podla toho je potrebné vysvetliť a pochopiť vnútornú ľudskú prirodzenosť a vonkajšiu prírodu, odhaliť vo vonkajších formách ich prejavu podstatné jadro, aby sme našli kritériá pre to, čo zodpovedá a prislúcha |
[[cesta|cestu]]. Podla toho je potrebné vysvetliť a pochopiť vnútornú ľudskú prirodzenosť a vonkajšiu prírodu, odhaliť vo vonkajších formách ich prejavu podstatné jadro, aby sme našli kritériá pre to, čo zodpovedá a prislúcha človeku a prírode. |
||
človeku a prirode. |
|||
Za ťažisko |
Za ťažisko prirodzenoprávneho myslenia sa pokladá rovnosť a slobodné sebaurčenie ľudí. Vlastná funkcia a sila prirodzenoprávneho myslenia spočíva v jeho diskrepancii s jestvujúcimi pomermi a s pozitívnym právom. Prirodzené právo sa orientuje podľa toho, čo je možné, a nie podľa toho, čo je faktické. Presahuje to, čo je dané, a meria to podľa toho, čo by mohla byť prirodzenosť a čo by mohol byť človek. |
||
právo sa orientuje podľa toho, čo je možné, a nie podľa toho, čo je faktické. Presahuje to, čo je dané a meria to podľa toho, čo by mohla byť prirodzenosť a čo by mohol byť človek. |
|||
Podľa [[Marcus Tullius Cicero|Cicera]] je prirodzené právo najvyšší etický princíp spoločný všetkým ľuďom. |
Podľa [[Marcus Tullius Cicero|Cicera]] je prirodzené právo najvyšší etický princíp spoločný všetkým ľuďom. |
Verzia z 07:33, 4. október 2012
Prirodzené právo je právo, ktoré vyplýva z ľudskej prirodzenosti a zo vzťahov medzi ľuďmi, nezávisle od akéhokoľvek zákonodarstva.
Prirodzené právo je právo, ktoré nezávisí od štátu a pramení z rozumu alebo prirodzenosti človeka. Prirodzené právo sa zakladá na myšlienke, že právo sa dá odvodiť z prírodného poriadku. S tým súvisí presvedčenie, že príroda (resp. jej stvoriteľ) zariadila všetko takým múdrym spôsobom, že treba len poznať podstatu človeka, jeho miesto a určenie v kozme, aby sme ho dostali na správnu cestu. Podla toho je potrebné vysvetliť a pochopiť vnútornú ľudskú prirodzenosť a vonkajšiu prírodu, odhaliť vo vonkajších formách ich prejavu podstatné jadro, aby sme našli kritériá pre to, čo zodpovedá a prislúcha človeku a prírode.
Za ťažisko prirodzenoprávneho myslenia sa pokladá rovnosť a slobodné sebaurčenie ľudí. Vlastná funkcia a sila prirodzenoprávneho myslenia spočíva v jeho diskrepancii s jestvujúcimi pomermi a s pozitívnym právom. Prirodzené právo sa orientuje podľa toho, čo je možné, a nie podľa toho, čo je faktické. Presahuje to, čo je dané, a meria to podľa toho, čo by mohla byť prirodzenosť a čo by mohol byť človek.
Podľa Cicera je prirodzené právo najvyšší etický princíp spoločný všetkým ľuďom.
Externé odkazy
- FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.