Martenzit: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Robo (diskusia | príspevky)
PalicaBOT (diskusia | príspevky)
d robot Pridal: es:Martensita
Riadok 20: Riadok 20:
[[de:Martensit]]
[[de:Martensit]]
[[en:Martensite]]
[[en:Martensite]]
[[es:Martensita]]
[[fa:مارتنزیت]]
[[fa:مارتنزیت]]
[[fr:Martensite]]
[[fr:Martensite]]

Verzia z 09:38, 9. september 2006

Súbor:Carbon dependance of martensite.jpg
Závislosť tvorby martenzitu od rýchlosti ochladzovania

Martenzit je konfigurácia uhlíka v oceli (tzv. tvrdý uhlík, kým austenit je tzv. mäkký uhlík). Jeho množstvo priamo určuje tvrdosť ocele. Martenzit vzniká hlavne pri kalení ocele.

Platí zásada: čím viac martenzitu, tým tvrdšia je oceľ.

Plný obsah martenzitu sa dosiahne pri rýchlosti kalenia 600°C/s.

Pod lupou má martenzit ihličkovú (alebo aj stromčekovitú) štruktúru. V skutočnosti sú to mirko-disky alebo planžetky, ktoré ale po rozrezaní vzorky vyzerajú ihličkovo.

Martenzitické štruktúry maju velmi vysoké vlastné pnutia, preto sa martenzit často nechá vytvoriť len na povrchu (cementácia). Znižuje už v malých množstvách elasticitu.

Teória

Binárny diagram železo uhlík ukazuje fázové premeny, pri ktorých sa dosiahol rovnovážny stav. Ale pri prudkom ochladení sa nestihne vytvoriť. Martenzit vzniká pri extrémne prudkom ochladení a preto je to aj extrémne nerovnovážny stav.

Jeho mriežka je kocková priestorovo centrovaná. Vznikne vlastne preklopením austenitickej plošne centrovanej kocky do priestorovo centrovanej pri prudkom ochladení.