Préria: Rozdiel medzi revíziami
Bez shrnutí editace |
Bez shrnutí editace |
||
| Riadok 2: | Riadok 2: | ||
[[Image:Prairie grass.JPG|thumb|right|350px]] |
[[Image:Prairie grass.JPG|thumb|right|350px]] |
||
[[Obrázok:Map of Great Plains.svg|thumb|right|350px|{{legenda|#37c437| - prérie, mapa [[Spojené štáty|USA]].}}]] |
[[Obrázok:Map of Great Plains.svg|thumb|right|350px|{{legenda|#37c437| - prérie, mapa [[Spojené štáty|USA]].}}]] |
||
'''Préria''' je veľká trávnatá plocha s nízkym [[georeliéf|reliéfom]], [[step (krajina)|step]], v [[Severná Amerika|Severnej Amerike]]. |
'''Préria''' je veľká trávnatá plocha s nízkym [[georeliéf|reliéfom]], [[step (krajina)|step]], v [[Severná Amerika|Severnej Amerike]]. |
||
{{geografický výhonok}} |
|||
[[Kategória:Geomorfológia]] |
|||
[[ca:Prada (bioma)]] |
[[ca:Prada (bioma)]] |
||
Préria bola od nepamäti domovom Indiánov. V strednej časti Severnej Ameriky zaberá plochu približne od 30o severnej šírky v USA po 54 - 56o severnej šírky v Kanade. Nepredstavujte si ju len ako veľkú rovinu. Východným smerom po jazero Michigan je najrovnejšia, smerom na západ však stúpa do výšky, je čoraz členitejšia a končí sa na úpätí Skalnatých vrchov v jednotlivých horských údoliach. |
Préria bola od nepamäti domovom Indiánov. V strednej časti Severnej Ameriky zaberá plochu približne od 30o severnej šírky v USA po 54 - 56o severnej šírky v Kanade. Nepredstavujte si ju len ako veľkú rovinu. Východným smerom po jazero Michigan je najrovnejšia, smerom na západ však stúpa do výšky, je čoraz členitejšia a končí sa na úpätí Skalnatých vrchov v jednotlivých horských údoliach. |
||
Verzia z 13:06, 22. apríl 2013
O iných významoch výrazu Préria pozri Préria (rozlišovacia stránka).
Préria je veľká trávnatá plocha s nízkym reliéfom, step, v Severnej Amerike. Préria bola od nepamäti domovom Indiánov. V strednej časti Severnej Ameriky zaberá plochu približne od 30o severnej šírky v USA po 54 - 56o severnej šírky v Kanade. Nepredstavujte si ju len ako veľkú rovinu. Východným smerom po jazero Michigan je najrovnejšia, smerom na západ však stúpa do výšky, je čoraz členitejšia a končí sa na úpätí Skalnatých vrchov v jednotlivých horských údoliach.
Prériu po stáročia tvárnili horotvorné pohyby, vietor a voda, ktorá odnášala zo Skalnatých vrchov drobné úlomky hornín a hlinu a usadzovala ich na úpätí. Celé územie prérie má približne v dĺžke 1 300 km mierny sklon na východ, preto tu väčšina riek, ako napríklad Powder, Niobara, Platte či Canadian, tečie tým smerom.
Préria je taký druh stepi, ktorí tvorí prechod medzi lesmi a pustatinami. Na miestach, kde sa stýka s lesom, vytvára lesostep. Tam sa striedajú menšie lesíky a skupiny stromov s trávnatými lúkami, asi tak ako u nás na okrajoch lesov. Medzi trávnaté časti prérie - stepi a pustatiny - však preniká pás polopúští, kde rastliny nepokrývajú pôdu súvislo.
Slovo préria si vytvorili francúzski osadníci, keď v 18. str. dosiahli jej východnú hranicu. Zdala sa im nekonečne veľká, pripomínala bretónske pažite alebo provensálske lúky, preto ju nazvali lúkou, prairie. Obrovské more trávy rástlo a bujnelo, lebo všade bol dostatok vlahy a žírna pôda. Ale prvých cudzincov to ani tak veľmi nezaujímalo. Francúzi a Angličania tu hľadali predovšetkým kožušiny. Na prériu vkročili najskôr od východu, niekde na miestach dnešných štátov Minnesota, Iowa alebo Missouri v USA, a mysleli si, že celá je pokrytá hustým pokrovcom tráv.