|
su to dvaja pošuci čo išli na vadrovku a ušli im vajca
[[Súbor:Bratislava Kapucinska Vierozvestovia.jpg|náhľad|Reliéf na bráne na Kapucínskej v Bratislave]]
[[Súbor:Cyril & Methodius in Kaga Church Bashkortostan.jpg|náhľad|Maľba v kostole v ruskej obci Kaga]]
[[Súbor:Cyril and Methodius.jpg|náhľad|Jan Matejko – Svätý Cyril a Metod]]
[[Súbor:KyrilMethod.jpg|náhľad|Ikona zobrazujúca Cyrila a Metoda]]
[[Súbor:Cyril-methodius-small.jpg|náhľad|Zahari Zograf – Cyril a Metod]]
[[Súbor:Stanislav Dospavski - Saints Cyril and Methodius.png|náhľad|Stanislav Dospavski – Cyril a Metod]]
Toto je článok o spoločných aktivitách svätcov '''Cyrila a Metoda''', nazývaných aj '''solúnski bratia''' (najmä o [[cyrilo-metodská misia|cyrilo-metodskej misii]]), vrátane Metodovho ďalšieho pôsobenia na Veľkej Morave po Cyrilovej smrti. Pozri aj samostatné články [[Konštantín Filozof]] a [[Svätý Metod]].
== Pôvod ==
Konštantín a Metod mali 5 súrodencov. Konštantín bol najmladší zo všetkých siedmich detí. Rodičia boli urodzeného pôvodu; o ich otcovi vieme, že bol vysoký [[Byzantská ríša|byzantský]] štátny úradník (drungarios). V Živote Metodovom (kap. II.) sa o nich hovorí: ''Bol z rodu po oboch rodičoch nie chudobného, ale veľmi dobrého a váženého, známeho predovšetkým Bohu i cisárovi a celému solúnskemu kraju.''
Etnický pôvod bratov je sporný v tom zmysle, že niektorí autori považujú otca za Gréka (pretože jeho meno ja zachované v gréckej podobe Leontios – po slovansky Lev) a matku za Slovanku (volala sa Maria)(pozri napr. <ref>
{{Cite book
| title = Slovanští apoštolé sv. Cyril a Metoděj
| author = F. Grivec
| pages = 11 – 13
| year = 1927
| publisher = ?, Olomouc
}}</ref>
<ref>
{{Cite book
| title = Slovanskí apoštoli Cyril a Metod a ich činnosť vo Veľkomoravskej ríši
| author = J. Stanislav
| pages = 8
| year = 1945
| publisher = ?, Bratislava
}}</ref><ref>
{{Cite book
| title = I santi Cirillo e Metodio, vincolo tra Constantinopoli e Roma, The Common Christian Roots of the European Nations
| author = M. Lacko
| pages = 38
| year = 1982
| publisher = ?, Florence
}}</ref>
<ref>
{{Cite book
| title = Dejiny spisovnej slovenčiny
| author = Eugen Pauliny
| pages = 24
| year = 1983
| publisher = SPN, Bratislava
}}</ref> ), iní autori oboch rodičov za Grékov alebo zriedkavejšie oboch za Slovanov. Problém je komplikovaný aj skutočnosťou, že výraz Grék v tom období označoval aj to, čo od 19. storočia nazývame Byzantínec, teda všeobecne obyvateľ Byzantskej ríše (v tomto zmysle je potom už teoreticky možný akýkoľvek etnický pôvod). Je známe, že bratia (v neskoršom veku) ovládali okrem iného gréčtinu, slovančinu a latinčinu. Ak sa bratia považujú za (etnických) Grékov, tak autori postulujú, že sa slovanský jazyk naučili v slovanskom prostredí oblasti Solúna a gréčtinou hovorili už od detstva; ak sa považujú za Slovanov, tak autori postulujú, že slovanským jazykom hovorili už od detstva a po grécky (úradný jazyk Byzantskej ríše) sa nevyhnutne museli naučiť tak ako každý vzdelaný Byzantínec; ak sa považujú za osoby s gréckym aj slovanským pôvodom, tak by obidva jazyky ovládali už od detstva. V prospech (čiastočného) slovanského pôvodu bratov hovorí aj skutočnosť, že práve oni boli vybraní na vytvorenie slovanského písma, preklady Biblie atď. do slovanského jazyka a misiu v slovanskom prostredí, a že podľa súdobého vyjadrenia byzantského cisára "všetci Solúnčania hovoria čistou slovančinou". V neprospech ich možného slovanského pôvodu zase hovorí fakt, že ich otec bol vysokým cisárskym úradníkom a aj im boli zverené vysoké štátne a cirkevné pozície, do ktorých sa cudzinci len ťažko mohli dostať.
Konkrétne v Grécku dnes považujú bratov takmer výlučne za Grékov, v Bulharsku ich zase mnohí považujú za Slovanov, v ostatných slovanských krajinách väčšinou za Slovanov. V Bulharsku ich presnejšie považujú za "Bulharov", pretože Bulhari – z etnologického aj jazykového hľadiska nesprávne – považujú Slovanov v (severnej) Byzantskej ríši (medzi ktorých by bratia patrili) za "Bulharov". Väčšina odbornej verejnosti dnes nespochybňuje ich grécky pôvod.
== Život do roku 860 ==
{{Hlavný článok|Konštantín Filozof|Svätý Metod}}
== Charakteristika misií sv. Cyrila a Metoda ==
V polovici 9. storočia bola Byzancia politicky stabilná a kultúrne rýchlo napredovala. Uskutočňovala svojráznu kultúrnu expanziu nasmerovanú nielen na Slovanov, ale aj na Arménsko, Gruzínsko, Taliansko, chazarský kaganát a arabský svet. Náboženstvom, umením a literatúrou ovplyvňovala Východ aj Západ. Misijná činnosť pre iné národy sa menila na štátnu politiku a zo solúnskych bratov sa stali jej praktickí realizátori.
Konštantín bol počas svojej prvej misie, u Saracéncov (t. j. v Bagdadskom kalifáte), bez svojho brata. Či ho brat sprevádzal na druhej misii – k Chazarom – je sporné. Na veľkomoravskej misii (t. j. k severným Slovanom, do Benátok a Ríma) bratia však už jednoznačne stáli bok po boku. Na svojich cestách bratia (prinajmenšom Konštantín) postupne navštívili značnú časť kultúrneho priestoru známeho v stredoveku. Stretli sa s predstaviteľmi ďalších dvoch veľkých náboženstiev – islamu a judaizmu a úspešne obhajovali kresťanstvo a záujmy Byzancie.
[[Súbor:KyrilMethod.jpg|thumb]]
== Misia k Chazarom (860 – 861) ==
Na pozvanie vládcu Chazarov uskutočnil Konštantín v roku 860 misiu do krajiny Chazarov (Kozárov) severne od Kaukazu (podľa iných názorov skôr pri Azovskom mori). Vládca Chazarov bol žid a umožnil priateľské spolužitie židov, moslimov a kresťanov vo svojej ríši. Je sporné, či Konštantína na výprave sprevádzal Metod.
Na ceste ku Chazarom sa zastavil v meste [[Cherson]], v ktorom sa vraj okrem iného naučil hebrejčinu, chazarčinu, gótčinu. Tu našiel aj relikvie svätého Klementa (zomrel v roku 101). Tieto neskôr vzal so sebou na Veľkú Moravu a v roku 867 do Ríma, kde prispeli k slávnostnému prijatiu bratov pápežom. Konštantín o tomto objave napísal tri grécke spisy (''historica narratio'', ''sermo declamatorius'' a ''hymnus'' – pozri nižšie pod Tvorba).
U Chazarov potom Konštantín viedol teologické dišputy so židovskými učencami a rabínmi. Podarilo sa mu pokrstiť 200 Chazarov. Namiesto odmeny, ktorú mu vládca Chazarov ponúkal, vraj Konštantín zariadil, aby bolo prepustených 200 byzantských otrokov. Chazarský kráľ neskôr byzantskému cisárovi napísal ďakovný list, v ktorom misiu pochválil a ubezpečoval o priateľstve svojho národa.
Na kresťanstvo úplne obrátiť sa Konštantínovi podarilo malý národ vo fulskom kraji, ktorý pozostával zo zvyškov Alanov a Gótov.
== Byzantská ríša (861 – 863/864) ==
Koncom roku 861 sa Konštantín (resp. bratia) vrátil(i) do Carihradu, kde ho (ich) cisár slávnostne prijal. Konštantína dosadil na vysokú školu pre výchovu kňazov pri chráme svätých apoštolov, kde sa mal venovať svojej literárnej a pedagogickej činnosti. Metodovi ponúkol hodnosť arcibiskupa, ale ten ju odmietol. Preto ho vymenoval za [[igumen]]a do [[monastier]]a [[Polychron]] (na maloázijskom pobreží Marmarského mora). O niekoľko mesiacov nato však prišiel na byzantský cisársky dvor Rastislavov posol.
== Misia na Veľkej Morave, v Blatenskom kniežatstve a v Ríme (863/864 – 885) ==
Potom, ako sa knieža Rastislav neúspešne obrátil na pápeža v Ríme s podobnou prosbou, v roku 862 prišli do Carihradu jeho poslovia a žiadali (biskupa a) ''učiteľa, ktorý by nám v našom jazykom vysvetlil pravú kresťanskú vieru'' ([[Život Konštantínov|ŽK]] kap. XIV.). Cisár súhlasil a slovami ''Počuješ, Filozof, tieto slová? Niet iného než teba, kto by toto mohol vykonať, preto vezmi veľa darov a svojho brata Metoda a choď! Lebo ste Solúnčania a všetci Solúnčania hovoria čistou slovančinou'' ([[Život Metodov|ŽM]]) cisár Michal III. vyzval Konštantína, aby sa misie ujal. Pravdepodobne sa tak stalo na návrh patriarchu [[Fotios|Fótia]], Konštantínovho učiteľa a priateľa.
=== Veľká Morava (863/864 – 867) ===
Bratia prišli na Veľkú Moravu roku [[863]] alebo [[864]] (podľa tradície 5. júla 863). Na účely misie (podľa ojedinelých názorov už skôr v 50. rokoch v kláštore Polychron) vytvoril Konštantín nové písmo – hlaholiku (podrobnosti v článku [[hlaholika]]), grafického systému špeciálne uspôsobeného pre slovanský jazyk. Ďalej spolu s Metodom pred odchodom na Veľkú Moravu aj po ňom zhotovili viacero prekladov a vlastných textov (pozri nižšie); tzv. [[staroslovienčina]] (= stará cirkevná slovančina), čiže kultivovaná macedónčina z okolia Solúna, bola zvolená za jazyk, ktorý sa bude počas misie a na preklady používať. Staroslovienčina počas veľkomoravskej misie získala veľa prvkov západoslovanských (od 10. stor. slovenských a moravských) nárečí používaných na Veľkej Morave. Napríklad vtedajšia verzia hlaholiky obsahuje aj jedno písmeno (hlásku dz), ktorá sa vtedy používala len na území dnešného Slovenska. Vďaka tejto činnosti sa bratia považujú za zakladateľov slovanskej [[literatúra|literatúry]]. Okrem toho Konštantín možno priniesol so sebou na Veľkú Moravu symbol [[Byzantská ríša|byzantského]] dvojkríža (ktorý je dnes v slovenskom znaku).
Od začiatku svojho pobytu na Veľkej Morave museli čeliť kritike bavorských (čiže východofranských) kňazov, predstaviteľov západného (čiže nie byzantského) kresťanstva, ktorí sa obávali, že stratia v krajine vplyv. Roku 863 Konštantín založil tzv. Veľkomoravské učilište, v ktorom sa vychovávali budúci slovanskí kňazi a administratívni pracovníci, a ktoré sa stalo centrom slovanskej literatúry. Roku 885 mali asi 200 absolventov. Poloha učilišťa je neznáma, ale podľa archeologických nálezov existovala cirkevná škola na hrade [[Devín]]. Vedúcim učilišťa bol Konštantín.
=== Cesta do Ríma (867 – 869) ===
Keďže obaja bratia pochádzali z Byzantskej ríše, no Veľká Morava spadala do cirkevnej sféry Ríma (pápeža), vybrali sa roku [[867]] so súhlasom veľkomoravských panovníkov [[Rastislav]]a (v dnešnej Morave) a [[Svätopluk (knieža)|Svätopluka]] (v Nitrianskom kniežatstve, čiže dnešnom Slovensku) do Ríma, aby získali súhlas pápeža k používaniu staroslovienčiny ako liturgického jazyka.
==== Blatenské kniežatstvo (867) ====
Cestou do Ríma sa v lete zastavili v [[Blatenské kniežatstvo|Blatenskom kniežatstve]] kniežaťa [[Koceľ]]a, Pribinovho syna, a krátku dobu tam vyučovali.
==== Dišputa s trojjazyčníkmi (867) ====
Úspechom cyrilo-metodskej práce je dišputa solúnskych bratov s trojjazyčníkmi v Benátkach koncom roku 867 a obrana slovanského jazyka a bohoslužby. V tomto konflikte sa najmarkantnejšie prejavujú Konštantínove vlastnosti – bohoslovecká odbornosť, vedecké znalosti, rečnícke majstrovstvo, humanizmus a obavy o osud národa.
Pozícia jeho protivníkov je dogmatická a neoblomná: ''Človeče, povedz nám, prečo si zostavil teraz Slovenom [Slovanom] písmená a učíš ich, ktoré nikto iný predtým nevynašiel, ani apoštolovia, ani rímsky pápež, ani Gregor Bohoslovec, ani Hieronym, ani Augustín. My totiž poznáme len tri jazyky, ktorými sa patrí v knihách chváliť Boha: hebrejský, grécky, latinský'' (ŽK, kap. XVI.).
Na tieto argumenty Filozof reaguje poetickou a precítenou rečou, v ktorej sa odráža silná osobná angažovanosť a humanistický pátos: ''Či neprichádza dážď od Boha na všetkých rovnako? A či slnko nesvieti takisto na všetkých? Či rovnako nedýchame na vzduchu všetci? To sa vy nehanbíte uznávať iba tri jazyky a prikazovať, aby všetky ostatné národy a kmene boli slepé a hluché? Povedzte mi, či robíte Boha bezmocným, že to nemôže dať, alebo závistlivým, že to nechce?'' (ŽK, kap. XVI.).
==== Misia v Ríme (867 – 869) ====
Potom, ako v dišpute bratia porazili trojjazyčníkov, smerovali do Ríma, aby pápežovi Hadriánovi II., ktorý ich prijíma, odovzdali relikvie sv. Klimenta Rímskeho a súčasne si nechali vysvätiť svojich žiakov za kňazov a posvätiť slovanské knihy. Pápež roku [[867]] celú ich veľkomoravskú misiu schválil.
Na Vianoce boli Konštantínom zostavené slovanské knihy slávnostne položené na oltár baziliky sv. Petra a bohoslužobné knihy na hlavný oltár baziliky [[Santa Maria Maggiore]]. Vo februári [[868]] v Ríme vysvätil biskup [[Formozus]] za kňazov Metoda a troch žiakov solúnskych bratov (z dnešného Slovenska pochádzajúceho [[Gorazd (Nitra)|Gorazda]] a Juhoslovanov [[Kliment Ochridský|Klimenta]] a [[Naum Ochridský|Nauma]]) a dvoch z nich urobili [[diakon]]mi. V marci 868 pápež napokon povolil aj slovanský liturgický jazyk (staroslovienčinu) ako štvrtý jazyk západnej cirkvi popri [[latinčina|latinčine]], [[gréčtina|gréčtine]] a [[hebrejčina|hebrejčine]], čo neskôr žiaden pápež až do [[20. storočie|20. storočia]] nezopakoval.
Vo februári [[869]] Konštantín v Ríme zomrel a krátko predtým prijal mníšske meno „Cyril“. Pochovaný bol v Ríme, a to aj napriek tomu, že jeho starší brat nástojil na prenesení ostatkov do vlasti. Silná túžba rímskeho duchovenstva, ktoré chcelo poskytnúť tomuto ''všetkými váženému mužovi'' miesto posledného odpočinku, presvedčila Metoda, ktorý nakoniec povolil pochovať Konštantína v [[bazilika San Clemente|bazilike San Clemente]] napravo od oltára, kde leží dodnes.
=== Metod arcibiskupom Veľkej Moravy (870 – 885) ===
==== Blatenské kniežatstvo, Rím (869 – 870) ====
Roku [[869]] poslali [[Svätý Metod|Metoda]] z Ríma s listom určeným slovanským kniežatám Rastislav (približne dnešná Morava), Svätopluk (približne dnešné Slovensko) a Koceľovi (približne dnešné juhozápadné Maďarsko). List obsahoval poverenie Metodovi, aby vyučoval a prekladal vo Veľkomoravskom učilišti. Keď Metod nemohol pred odpor bavorského kléru založiť v Blatnohrade nové účilište, poslal Koceľ Metoda späť do Ríma, kde ho mal pápež [[Hadrián II.]] vymenovať za panónskeho biskupa, čo by mu umožnilo samostatne rozhodovať o zriadení slovanského učilišťa. Pápež začiatkom roka 870 Metoda vymenoval za (nielen za biskupa ale za) [[arcibiskup]]a [[Panónia|Panónie]] a Veľkej Moravy, čím Veľkú Moravu vyňal spod cirkevnej sféry Bavorska a podriadil ju priamo Rímu. Na Veľkej Morave takto vzniklo prvé slovanské arcibiskupstvo a Metod bol jeho prvým biskupom.
==== Zajatie Metoda (870 – 873) ====
Svetskí a cirkevní predstavitelia [[Východofranská ríša|Východofranskej ríše]] nesúhlasili s vytvorením pápežovi podriadenej panónskej cirkevnej provincie, ktorej väčšinu územia mal v moci salzburský arcibiskup (severne od Drávy) a akvilejský patriarcha (južne od Drávy). Metoda považovali za rušiteľa ich práv a podozrievali ho aj z [[Heréza|herézy]].
Cestou späť na Veľkú Moravu na jar roku 870 však nového arcibiskupa v Zadunajsku na rozkaz bavorských biskupov Adalvina, Hermanricha, Annona a Lanfrieda zajali, na synodálnom sneme v [[Regensburg|Rezne]] v prítomnosti kráľa Ľudovíta Nemca odsúdili na doživotné väzenie, uväznili a mučili v kláštore v Bavorsku-Východofranskej ríši (Ellwangen alebo Reichenau). Až keď Veľká Morava roku 872 porazila Východofranskú ríšu, odvážil sa Rím Metodovi pomôcť. Nový pápež Ján VIII. poslal listy výchdodofranským biskupom, Ľudovítovi Nemcovi a Karolmanovi, synovi Ľudovíta Nemca, v ktorých odsudzuje postup bavorskej cirkvi a nariaďuje prepustenie Metoda. V máji 873 sa príslušné rokovania medzi Rímom a [[Ľudovít Nemec|Ľudovítom Nemcom]] skončili s nasledujúcim výsledkom:
* Panónia, okrem [[Sirmia]] (dnes Sremská Mitrovica) a malého územia medzi Balatonom a ústím [[Hron]]u), bola vyňatá z Metodovej pôsobnosti a prenechaná bavorským biskupom
* Znova sa zakázalo používanie staroslovienčiny počas liturgie (okrem predčítania z biblie).
* Metoda prepustili, vrátil sa na Veľkú Moravu a bolo mu zaručené, že bude môcť nerušene pracovať najmenej do konca roku 877
* Veľkomoravské učilište začalo pod Metodovým vedením opäť pracovať.
[[Obrázok:San clemente fresco.jpg|thumb|Cyril a Metod prinášajú ostatky sv. Klimenta do
Ríma, freska, 11. storočia, bazilika San Clemente, Rím]]
==== Veľká Morava (873 – 880) ====
V roku 873 sa potom ujal správy cirkvi na Veľkej Morave, obnovil a spravoval veľkomoravské učilište, na ktorom sa okrem výchovy kléru pestovala literárna činnosť. So svojimi žiakmi pokračoval v prekladaní náboženských spisov, ale aj v pôvodnej tvorbe, najmä v kázňach.
Metod christianizoval Visliansko (od 874), teda územia na sever od Karpát, aj ďalšie oblasti následne pričlenené k Veľkej Morave. Tá sa postupne premenila na ríšu, ktorá mala stabilné miesto na mape Európy.
Po roku 874 často Metoda u Svätopluka (priaznivca skôr latinskej liturgie) a pápeža ohovárali vodcovia latinského kléru pôsobiaceho vo Veľkej Morave – Ján Benátsky (zároveň Svätoplukov poradca) a Wiching (Viching; [[Švábsko|švábsky]] [[Benediktíni|benediktínsky]] mních). Vyvolali tak početné spory. V cirkevnom živote sa postupne sformovali nepriateľské tábory, ktorými boli fransko-latinský a byzantsko-sloviensky. Odlišovali sa najmä liturgickým jazykom. Ku konfliktu došlo v roku 878, keď nemeckí kňazi na čele s Wichingom obvinili Metoda, že vo vysvetľovaní Božej Trojice hlása bludy a pri bohoslužbách používa sloviensky jazyk.
Približne v tom istom čase (879/880) sa Veľká Morava prvýkrát pokúsila rozdeliť svoje územie na [[diecéza|diecézy]]. Jediné známe biskupstvo arcibiskupa Metoda vzniklo v [[Nitra|Nitre]]. Jeho biskupom sa stal [[Wiching]], ku ktorého vymenovaniu Svätopluka prehovorili predstavitelia latinského kléru na Veľkej Morave.
==== Rím (880) ====
Roku 880 sa Metod vybral do Ríma, aby sa očistil od vyššie uvedených ohováračiek. Pápežské skúšky bezchybne zvládol a Wiching, ktorý ho sprevádzal, bol vysvätený za biskupa. Okrem toho pápež poslal Svätoplukovi list [[Industriae tuae]], v ktorom:
* Veľkú Moravu vyhlásil za [[léno]] [[Svätá stolica|Svätej stolice]], čo znamenalo, že postavil Veľkú Moravu naroveň Východofranskej ríši
* potvrdil Metodove úlohy a funkcie
* prikázal, aby sa do Ríma poslal ďalší kňaz, aby ho mohol urobiť biskupom iného regiónu Veľkej Moravy než je Nitra tak, aby Metod a títo dvaja biskupi potom zas mohli vysvätiť ďalších biskupov (podľa väčšiny prameňov však táto požiadavka listu nebola splnená)
* prikázal, aby bol vyhnaný z Veľkej Moravy všetok klérus, ktorý sa Metodovi postaví na odpor
* schválil používanie slovanského písma (hlaholiky) a prikázal, aby sa bohoslužby (liturgie) konali v slovanskom jazyku (okrem evanjelia, ktoré sa malo najprv čiťať po latinsky a až potom po slovansky)
* prikázal, aby sa bohoslužby pre Svätopluka a jeho družinu konali v latinčine, pretože Svätopluk osobne uprednostňoval latinčinu
V tejto súvislosti sa Metod už spomína ako arcibiskup (mesta) Moravy, ktorá bola zrejme hlavným mestom Veľkej Moravy, čo by mohlo znamenať, že sa Veľká Morava stala na Panónii nezávislým arcibiskupstvom.
==== Veľká Morava (881) ====
Po návrate na Veľkú Moravu (881) Metod zosadil Wichinga ako nitrianskeho biskupa, pretože sa dozvedel, že Wiching Svätoplukovi napísal falošný „pápežský“ list, podľa ktorého má byť Metod zosadený a vyhnaný z Veľkej Moravy. Wichinga poverili cirkevnou misiou vo Vislansku (povodie [[Visla|Visly]]), ktoré bolo tesne predtým pripojené k Veľkej Morave (dnešné južné Poľsko).
V roku 881 sa spolu so Svätoplukom zúčastnil na vojnovej akcii v Zátisí. Pri tejto príležitosti sa stretol so [[starí Maďari|staromaďarským oddielom]].
==== Byzantská ríša (881/882 – 882) ====
Koncom roku 881 alebo začiatkom roku 882 sa Metod vybral do [[Konštantínopol (do roku 1453)|Konštantínopolu]] na pozvanie byzantského cisára. Zanechal tam dvoch žiakov, jedného kňaza a jedného diakona aj s odpisom slovanských bohoslužobných kníh. Existuje názor, že cisár Basileios I. ich poslal na dvor bulharského kniežaťa Borisa na misijnú činnosť. Niektorí predpokladajú, že jedným z nich bol [[Konštantín Preslavský]], ktorý sa stal neskoršie biskupom. Iní sa domnievajú, že jedným z týchto žiakov bol [[Sáva (Sedempočetník)|svätý Sáva]].<ref>Andrej ŠKOVIERA: Svätí slovanskí sedmopočetníci. Bratislava: Slovenský komitét slavistov – Slavistický ústav Jána Stanislava SAV, 2010, s. 128. (ISBN 978-80-89489-02-2.)</ref> Iný predpoklad je, že cisár a patriarcha využili učeníkov a slovanské knihy pri misijnom pôsobení medzi Srbmi.
==== Veľká Morava (882 – 885) ====
Po návrate z Byzancie Metod spolu so svojimi žiakmi zasväcuje svoju činnosť prekladateľskej práci (dokončenie prekladu biblie, možno aj omšových textov západnej liturgie, homílií na celý rok, podieľal sa na biografii o Konštantínovi), takže na konci jeho života (6. mája 885) majú už vzdelanci na Veľkej Morave značné množstvo prekladov a pôvodných diel.
Niekedy v 80. rokoch 9. stor. pokrstil Metod na Veľkej Morave vládcu Čiech [[Bořivoj I.|Bořivoja I.]].
Spory medzi Metodom a Svätoplukom sa vyhrotili v roku 885, keď Metod navrhol za svojho nástupcu kňaza Gorazda. Skôr, ako sa mohol spor vyriešiť, arcibiskup Metod zomrel. Na smrteľnej posteli určil (neskôr svätého) Gorazda pochádzajúceho z dnešného Slovenska za svojho nástupcu vo Veľkomoravskom učilišti a 6. apríla 885 Metod zomrel na Veľkej Morave, kde bol pochovaný v (dnes neznámom) hlavnom kostole štátu. Po Metodovej smrti sa dostal na čelo veľkomoravského duchovenstva Wiching, ktorý so Svätoplukovým súhlasom dal uväzniť Metodových žiakov a neskôr ich vypovedal z krajiny. Ich odchodom však organizácia veľkomoravskej cirkvi nezanikla, udržala sa až do pádu Veľkej Moravy.
== Tvorba ==
[[Súbor:KS 20 1941 reverse.jpg|náhľad|Minca 20 Ks z roku 1941]]
=== Preklady ===
Hneď po vytvorení abecedy sa solúnski bratia pustili do rozsiahlej prekladateľskej činnosti do staroslovienčiny. Pred odchodom na Veľkú Moravu bratia spolu preložili Evanjeliár-Aprakos a možno aj Štvorevanjelium. Počas misie na Veľkej Morave potom solúnski bratia preložili do staroslovienčiny celú [[biblia|Bibliu]] (prvý preklad Biblie do slovanského jazyka), ale aj liturgické texty a mnohé iné texty. Takisto preložili a upravili byzantské občianske zákony a vzniknutý [[Zakon sudnyj ljudem]] bol nielen občianskym zákonníkom Veľkej Moravy, ale aj prvým zákonníkom v slovanskom jazyku. Po smrti Konštantína Metod preložil ''Starý zákon'', ''Nomokánon'' a ''Paterik''. Predpokladá sa, že Metod prekladá aj polemické úvahy svojho brata, pričom ich delí na osem častí (slová).
;Konštantín preložil
* [[Evanjeliár]] (Aprakos)
** výňatky z evanjelií (perikopy) čítané pri nedeľných a sviatočných bohoslužbách
** preložené v roku 862 ešte v Byzantskej ríši
** nájdené v Assemaniho kódexe ([[Codex Assemani]], zač. 11. stor., Macedónia, hlaholika) a v Savvinej knihe ([[Savvina kniga]]; 11. stor., cyrilika, severovýchodné Bulharsko)
* [[Euchologion]]
** bohoslužobná kniha byzantského obradu s kňazskými modlitbami (dnes sú obsiahnuté v [[liturgikon]]e, [[časoslov]]e aj [[trebník]]u)
* [[Trebník]] ([[Rituál]])
** bohoslužobná kniha byzantského obradu (obsahujúca tzv. nepravidlené bohoslužby a modlitby)
** preložené na Veľkej Morave
** nájdené v Sinajskom euchológiu ([[Euchologium sinaiticum]], 11. stor., hlaholika)
* [[Breviár]] ([[Časoslov]])
** kňazská modtlitebná kniha obsahujúca tzv. offícium
** preložené na Veľkej Morave
** nájdené v Chorvátsko-hlaholskom breviári z Vrbnika (13. stor. )
* [[Oktoich]] ([[Osmohlasník]])
** bohoslužobná kniha byzantského obradu s menlivými časťami podľa cyklu 8 hlasov
** preložené na Veľkej Morave
** nájdené v texte [[Strumický oktoich]] (12.–13. stor.)
* [[Spis o pravej viere]]
** rozprava o kresťanskej pravovernosti, dišputa
** 2. polovica 9. stor.
;Konštantín a Metod preložili
* všetky 4 [[evanjelium|evanjeliá]] Nového zákona ([[Štvorevanjelium]]):
** preložené asi v roku 862 ešte v Byzantskej ríši alebo až na Veľkej Morave
** nájdené v Zografskom kódexe ([[Codex Zographensis]], začiatok 11. stor., Macedónia, hlaholika) a v Mariánskom kódexe ([[Codex Marianus]], zač. 11. stor., severovýchodná Macedónia, hlaholika)
* [[Misál]]
** preložené na Veľkej Morave
** nájdené v [[Kyjevské listy|Kyjevských listoch]] (9. stor./zač. 10. stor., Veľká Morava/Blatenské kniežatstvo/Bulharsko, hlaholika)
* [[Žaltár]]:
** preložené na Veľkej Morave
** nájdené v Sinajskom žaltári ([[Psalterium Sinaiticum]] , 11. stor., hlaholika)
* [[Apoštolár]] ([[Skutky apoštolské]] a listy):
** preložené aspoň sčasti v Byzantskej ríši, dokončené asi na Veľkej Morave
** nájdené v texte [[Apoštol Kristinopolský]] (13. stor. )
;Konštantín možno spolu s Metodom preložili
* [[Zakon sudnyj ljudem]] („Súdny zákonník pre svetských ľudí/Súdny zákon pre laikov“)
** občiansky zákonník Veľkej Moravy
** preložené na Veľkej Morave
** nájdené vo viacerých rukopisoch z 13. a 14. storočia, najznámejší je [[Novgorodskij spisok]] (1280, Rusko)
;Metod (alebo možno Konštantín) preložil
* [[Nomokánon]] ([[Nomokanon]], [[Kormčaja kniga]])
** zbierka ustanovení byzantských cisárov a cirkevných otcov; tu preklad gréckeho nomokánonu Jána Scholastika
** preložené na Veľkej Morave
** nájdené v texte [[Ustjužskaja kormčaja kniga]] (13. stor.)
;Metod preložil
* [[Starý zákon]] (okrem kníh Makabejských, ktoré v predlohe neboli, lebo sa nepokladali za vierohodné) [niekedy sa predpokladá, že išlo len o tzv. paremijník – vybrané čítanie zo Starého zákona pre bohoslužobné ciele]:
** preložené na Veľkej Morave
* [[Hádanie o pravej viere so Židmi]]
** Konštantínov spis (pozri nižšie)
** preložené na Veľkej Morave
* penitenciál [t. j. návod na ukladanie pokánia] [[Ustanovenia svätých otcov o pokání za vraždu a o každom hriechu]]:
** preložené na Veľkej Morave
** nájdené v Sinajskom euchológiu (pozri vyššie)
* [[Paterik]] ([[Knihy otcov]])
** umelecký preklad, u ktorého nie je jasné, či ide o preklad životov, spisov alebo homílií cirkevných otcov
** preložené na Veľkej Morave
** nájdené v Clozovom zborníku ([[Glagolita Clozianus]], 11. stor.) a Suprasľskom kódexe ([[Codex Suprasliensis]], 11. stor.)
=== Pôvodná tvorba ===
Cyril a Metod nechávajú po sebe okrem prekladov aj objemovo bohatú, ale, bohužiaľ, slabo zachovanú osobnú tvorbu v gréčtine a staroslovienčine. Konštantín napísal predovšetkým prvú slovanskú báseň [[Proglas]]. Konštantínova tvorba je jednak dôkazom autorovho nadania, zrodeného z náboženského rozjímania, a jednak je Konštantín autorom polemických úvah, ktoré odhaľujú jeho hlboké vedomosti, rečnícke majstrovstvo, náboženské presvedčenie a smelosť. Od Metoda sa zachovali dve či tri vlastné diela.
;Konštantín napísal
* [[Chersonezská legenda]] ([[Cherzonská legenda]], [[Chersonská legenda]]; celým menom [[Reč o prenesení ostatkov preslávneho Klimenta, obsahujúca historickú správu]]:
** 2. polovica 9. storočia, o vzniku pozri hlavný text článku
** nájdená v zle zachovanom cirkevnoslovanskom preklade (16. stor.) pôvodného gréckeho textu, ktorý obsahoval tri časti ''historica narratio'' (historická správa), ''sermo declamatorius'' (prednesená reč) a ''hymnus'' (na počesť sv. Klementa)
* [[Hádanie o pravej viere so Židmi]]
** dišputa
** 2. polovica 9. stor.
** nájdené v Živote Konštantínovom (vznikol okolo 870, najstaršia zachovaná verzia z 15. stor.) v skrátenej podobe v Metodovom preklade z pôvodného gréckeho textu
* [[Proglas]]
** predhovor k prekladu evanjelia; prvá slovanská báseň
** 863 – 867
** o nájdení pozri vyššie k prekladu 4 evanjelií
* [[Pochvala na počesť sv. Gregora Naziánskeho]]
** oslavná báseň
** 2. polovica 9. stor.
** nájdené v Živote Konštantínovom
* [[Modlitba pred smrťou]]
** rytmizovaná próza
** 2. polovica 9. stor.
** nájdené v Živote Konštantínovom
* [[Predhovor k evanjeliáru]]
** prvá slovanská rozprava z literárnej teórie a teórie prekladu
** 2. polovica 9. stor.
** nájdený len zlomok staroslovienskeho prekladu gréckeho originálu v texte [[Hilferdingov macedónsky cyrilský list]] (11./12. stor., Bulharsko)
* [[Abecedná modlitba]] (niekedy sa pripisuje Konštantínovi Preslavskému)
** veršovaná modlitba kňaza, ktorý sa pripravuje hlásať evanjelium medzi Slovanmi
** 2. polovica 9. stor.
* dve veršované modlitby v troch [[Sinajské listy|Sinajských listoch]] v Sinajskom euchológiu (pozri vyššie) – prvé básnické pokusy Konštantína
* [[Kyjevské listy]] (pozri vyššie) sa niekedy pripisujú Konštantínovi
;Konštantín (možno spolu s Metodom) alebo Metod napísal
* [[Spovedný poriadok]]
** 2. polovica 9. stor.
** v Sinajskom euchológiu (pozri vyššie)
;Konštantín alebo Metod napísal
* [[Kánon (byzantský obrad)|Kánon]] na počesť sv. [[Demeter Solúnsky|Demetra Solúnskeho]]
** oslavný hymnus; autor nostalgicky spomína na svoje rodné mesto a rozhorčene reaguje na prenasledovanie trojjazyčníkmi
** 864–867
;Metod napísal
* [[Adhorácia k pokániu]] ([[Napomenutie k pokániu]])
** homília
** druhá polovica 9. stor.
** časť nájdená v texte [[Frizinské pamiatky]] (okolo roku 980, Freising)
* [[Adhortácia k vladárom]] ([[Napomenutie k vladárom]])
** homília
** druhá polovica 9. stor.
** nájdená v Clozovom zborníku (pozri vyššie)
== Pripomínanie ==
Pri príležitosti 1150. výročia príchodu Cyrila a Metoda na Veľkú Moravu pripravuje [[Národná banka Slovenska]] emisiu [[Pamätné euromince roku 2013|pamätnej euromince]] nominálnej hodny 2€. V rámci pripomienkového konania však [[Európska komisia]] a niektoré členské štáty EÚ kritizovali prítomnosť náboženských symbolov v návrhu minci odvolávajúc sa na 22. článok Charty základných práv Európskej únie, z ktorého vyplýva náboženská neutralita. NBS pripomienky akceptovala. Cyril a Metod sa na minci objavia bez svätožiary a bez krížov na oblečení. Podľa slov Jany Kováčovej z NBS "Slovenský dvojkríž vyrastajúci z trojvršia je súčasne biskupskou berlou v ruke Metoda".<ref name=pravdaoeurominci>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = SR na žiadosť z Bruselu odstráni náboženské symboly z mince| url = http://spravy.pravda.sk/sr-na-ziadost-z-bruselu-odstrani-nabozenske-symboly-z-mince-pl2-/sk_domace.asp?c=A121121_130726_sk_domace_p70 | dátum vydania = 21.11.2012| dátum aktualizácie =21.11.2012| dátum prístupu = 21.11.2012 | vydavateľ = Pravda| miesto = |jazyk = }}</ref>
== Referencie ==
{{Referencie}}
* Cambel, S. et al.: ''Dejiny Slovenska I (do roku 1526)'', Veda, 1986
* [[Ján Hnilica]]: ''Svätí Cyril a Metod '', [[Bratislava]], Alfa [[1990]], ISBN 80-05-00707-8
* Kol. autorov: ''Encyklopédia Slovenska'', Veda, 1979
* Minárik, J.: ''Stredoveká literatúra. Svetová, česká, slovenská'', Bratislava, 1977
* http://www.bbkl.de/m/methodios_sk.shtml, http://www.bbkl.de/k/Konstantin.shtml
* http://www.spsh.sk/encyklopedia/novy/metod.htm
==Externé odkazy ==
*[http://www.slavu.sav.sk/casopisy/slavica/2005_01/2005_01.pdf Marinčák, Š.: Slovanská liturgia - liturgické dedičstvo byzantskej misie z 9. storočia, 2005]
== Literatúra ==
* "Dňa 11. mája : Svätý Cyril a Metod." In: Andrej Josafát Gregor Truch: ''Život svätých : Duchovné čítanie pre slovenských gréckokatolíckych veriacich na každý deň kalendárneho roka.'' Preklad a úprava: Michal Čarný. Prešov : Vydavateľstvo Michala Vaška, 2003, s. 251-277. ISBN 80-7165-381-0
* "Cyril a Metod, apoštolom rovní : 5. júl, 11 .máj, 14. február, 6. apríl." In: Antonín Čížek: ''Synaxár : Životy svätých.'' Prešov : Spolok biskupa Petra Pavla Gojdiča, 1998, s. 271-277. ISBN 80-967341-1-3
== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Saints Cyril and Methodius}}
[[Kategória:Veľká Morava]]
[[Kategória:Svätci]]
[[Kategória:Byzantské kresťanské osobnosti]]
| 