Drahomíra zo Stodoranov: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah

V textu

Verzia z 10:19, 5. jún 2013

Drahomíra zo Stodoranov, tiež Dragomira (* 890, podľa iných zdrojov 877 - † po 935) bola česká kňažná, manželka kniežaťa Vratislava I.

Pochádzala z kmeňa polabských Slovanov, Stodoranov (alebo Havolanov), jedného z členov kmeňového zväzu Luticov (alebo Veletov), ktorý bol ešte začiatkom 10. storočia pohanský. O roku jej vydaja za knieža Vratislava sa vedú dohady. Podľa historikov to bolo niekedy medzi rokmi 900 - 915. Súčasne nie sú historici ani zajedno, či je Drahomíra matkou oboch Vratislavových synov - Václava a Boleslava. Jednotné názory panujú na fakt, že pri sobáši bola už pravdepodobne pokrstená.

Drahomíra bola prudkej a ctižiadostivej povahy. Po manželovej smrti ťažko niesla, že jej syn Václav, budúce knieža, bol zverený do opatery jej svokry Ludmily. Preto ju dala 15. septembra 921 zavraždiť a okrem svojho syna získala i Ludmilin majetok. Už v nasledujúcom roku dosiahol jej syn Václav plnoletosť a ujal sa vlády.

Na jeho príkaz musela Drahomíra opustiť kniežací dvor. Počas internácie žila na Budči. Po čase jej syn odpustil a dovolil jej vrátiť sa. Usudzuje sa, že na znak toho, že svoj čin oľutovala, nechala na mieste, kde bola Ludmila pochovaná - na Tetíne - postaviť kostol zasvätený sv. Michalovi.

Neskôr žila na dvore mladšieho syna Boleslava v Starej Boleslavi. Tu žila i v čase Václavovej vraždy. V tejto súvislosti i jej samej hrozilo zo strany mocichtivého Boleslava nebezpečenstvo. V obave o svoj život utiekla v roku 935 na bližšie neznáme miesto Charvátsko. Vo vyhnanstve (pravdepodobne na dvore niektorej príbuznej) i zomrela.

Literatúra

KAREŠOVÁ, Z.; PRAŽÁK, J. Královny a kněžny české. 1. vyd. Praha : X-Egem, 1996.

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Drahomíra zo Stodoranov

Externé odkazy

@@ Riadok 2: / Riadok 2: @@
 '''Drahomíra zo Stodoranov''', tiež Dragomira (* [[890]], podľa iných zdrojov [[877]] - † po [[935]]) bola česká kňažná, manželka kniežaťa [[Vratislav I.|Vratislava I.]]
-Pochádzala z kmeňa polabských Slovanov, Stodoranov (alebo Havolanov), jedného z členov kmeňového zväzu Luticov (alebo Veletov), ktorý bol ešte začiatkom [[10. storočia]] pohanský. O roku jej vydaja za knieža Vratislava sa vedú dohady. Podľa historikov to bolo niekedy medzi rokmi [[900]] - [[915]]. Súčasne nie sú historici ani zajedno, či je Drahomíra matkou oboch Vratislavových synov - [[Svätý Václav|Václava]] a [[Boleslav I.|Boleslava]]. Jednotné názory panujú na fakt, že pri sobáši bola už pravdepodobne pokrstená.
+Pochádzala z kmeňa polabských Slovanov, Stodoranov (alebo Havolanov), jedného z členov kmeňového zväzu Luticov (alebo Veletov), ktorý bol ešte začiatkom [[10. storočia]] pohanský. O roku jej vydaja za knieža Vratislava sa vedú dohady. Podľa historikov to bolo niekedy medzi rokmi [[900]] - [[915]]. Súčasne nie sú historici ani zajedno, či je Drahomíra matkou oboch Vratislavových synov - [[Svätý Václav|Václava]] a [[Boleslav I. (Čechy)|Boleslava]]. Jednotné názory panujú na fakt, že pri sobáši bola už pravdepodobne pokrstená.
 Drahomíra bola prudkej a ctižiadostivej povahy. Po manželovej smrti ťažko niesla, že jej syn Václav, budúce knieža, bol zverený do opatery jej svokry [[Svätá Ludmila|Ludmily]]. Preto ju dala [[15. septembra]] [[921]] zavraždiť a okrem svojho syna získala i Ludmilin majetok. Už v nasledujúcom roku dosiahol jej syn Václav plnoletosť a ujal sa vlády.
@@ Riadok 8: / Riadok 8: @@
 Na jeho príkaz musela Drahomíra opustiť kniežací dvor. Počas internácie žila na Budči. Po čase jej syn odpustil a dovolil jej vrátiť sa. Usudzuje sa, že na znak toho, že svoj čin oľutovala, nechala na mieste, kde bola Ludmila pochovaná - na [[Tetín (okres Beroun)|Tetíne]] - postaviť kostol zasvätený sv. Michalovi.
-Neskôr žila na dvore mladšieho syna [[Boleslav I.|Boleslava]] v Starej Boleslavi. Tu žila i v čase Václavovej vraždy. V tejto súvislosti i jej samej hrozilo zo strany mocichtivého Boleslava nebezpečenstvo. V obave o svoj život utiekla v roku [[935]] na bližšie neznáme miesto Charvátsko. Vo vyhnanstve (pravdepodobne na dvore niektorej príbuznej) i zomrela.
+Neskôr žila na dvore mladšieho syna [[Boleslav I. (Čechy)|Boleslava]] v Starej Boleslavi. Tu žila i v čase Václavovej vraždy. V tejto súvislosti i jej samej hrozilo zo strany mocichtivého Boleslava nebezpečenstvo. V obave o svoj život utiekla v roku [[935]] na bližšie neznáme miesto Charvátsko. Vo vyhnanstve (pravdepodobne na dvore niektorej príbuznej) i zomrela.
 == Literatúra ==