Martenzit: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
PalicaBOT (diskusia | príspevky)
d robot Pridal: es:Martensita
d preklep
Riadok 6: Riadok 6:
Plný obsah martenzitu sa dosiahne pri rýchlosti kalenia 600°C/s.
Plný obsah martenzitu sa dosiahne pri rýchlosti kalenia 600°C/s.


Pod lupou má martenzit ihličkovú (alebo aj stromčekovitú) štruktúru. V skutočnosti sú to mirko-disky alebo planžetky, ktoré ale po rozrezaní vzorky vyzerajú ihličkovo.
Pod lupou má martenzit ihličkovú (alebo aj stromčekovitú) štruktúru. V skutočnosti sú to mikro-disky alebo planžetky, ktoré ale po rozrezaní vzorky vyzerajú ihličkovo.


Martenzitické štruktúry maju velmi vysoké [[vlastné pnutie|vlastné pnutia]], preto sa martenzit často nechá vytvoriť len na povrchu (cementácia). Znižuje už v malých množstvách elasticitu.
Martenzitické štruktúry majú veľmi vysoké [[vlastné pnutie|vlastné pnutia]], preto sa martenzit často nechá vytvoriť len na povrchu (cementácia). v malých množstvách znižuje elasticitu.


== Teória ==
== Teória ==


Binárny diagram železo uhlík ukazuje fázové premeny, pri ktorých sa dosiahol rovnovážny stav. Ale pri prudkom ochladení sa nestihne vytvoriť. Martenzit vzniká pri extrémne prudkom ochladení a preto je to aj extrémne nerovnovážny stav.
Binárny diagram železo uhlík ukazuje fázové premeny, pri ktorých sa dosiahol rovnovážny stav. Pri prudkom ochladení sa nestihne vytvoriť. Martenzit vzniká pri extrémne prudkom ochladení a preto je to aj extrémne nerovnovážny stav.


Jeho mriežka je kocková priestorovo centrovaná. Vznikne vlastne preklopením austenitickej plošne centrovanej kocky do priestorovo centrovanej pri prudkom ochladení.
Jeho mriežka je kocková priestorovo centrovaná. Vznikne vlastne preklopením austenitickej plošne centrovanej kocky do priestorovo centrovanej pri prudkom ochladení.

Verzia z 06:14, 25. október 2006

Súbor:Carbon dependance of martensite.jpg
Závislosť tvorby martenzitu od rýchlosti ochladzovania

Martenzit je konfigurácia uhlíka v oceli (tzv. tvrdý uhlík, kým austenit je tzv. mäkký uhlík). Jeho množstvo priamo určuje tvrdosť ocele. Martenzit vzniká hlavne pri kalení ocele.

Platí zásada: čím viac martenzitu, tým tvrdšia je oceľ.

Plný obsah martenzitu sa dosiahne pri rýchlosti kalenia 600°C/s.

Pod lupou má martenzit ihličkovú (alebo aj stromčekovitú) štruktúru. V skutočnosti sú to mikro-disky alebo planžetky, ktoré ale po rozrezaní vzorky vyzerajú ihličkovo.

Martenzitické štruktúry majú veľmi vysoké vlastné pnutia, preto sa martenzit často nechá vytvoriť len na povrchu (cementácia). Už v malých množstvách znižuje elasticitu.

Teória

Binárny diagram železo uhlík ukazuje fázové premeny, pri ktorých sa dosiahol rovnovážny stav. Pri prudkom ochladení sa nestihne vytvoriť. Martenzit vzniká pri extrémne prudkom ochladení a preto je to aj extrémne nerovnovážny stav.

Jeho mriežka je kocková priestorovo centrovaná. Vznikne vlastne preklopením austenitickej plošne centrovanej kocky do priestorovo centrovanej pri prudkom ochladení.