Ivan IV.

Abrahamum Allard 1710

Vážený čitateľ to čo je obsahom tohoto článku je holý nezmysel.Ivan Vasilievič Rurjurikovič bol priamym potomkom Rjuruka - prvého cára Moskovskej Tartatie a nie tzv.moskovského kniežatstva.Mimichodom toto prekrúcanie Tartatskej hystórie začala samozvaná falošný cárska rodina Romanovcov, ktorá bol dosadená na ruský knažský stolec angličanmi.Doslova poresionálnym,špičkovým prekrúcačom hystórie a propagandisdtom sa sám Peter 1,samozreje až potom, ako sa vrátil po cestách z európy.Žiadne "Moskovského kniežatstvo"neexistovalo tojt lem fabulácia Romanovcov.

Ivan IV. Vasilievič
moskovské veľkoknieža a prvý ruský cár
Narodenie	25. august 1530 Moskva
Úmrtie	18. marec 1584 (53 rokov) Moskva
Odkazy
Commons	Ivan IV.
Biografický portál

Ivan IV. Hrozný, celým menom Ivan Vasilievič z rodu Rurikovcov (* 25. august 1530 – † 18. marec 1584), známy aj ako Ivan Hrozný, bol od roku 1533 veľkokniežaťom Moskovského kniežatstva a roku 1547 ako prvý Rus pre svoju osobu prijal titul cár. Za jeho vlády došlo k rozvoju ruského absolutizmu.

Život

Ivan IV. Vasilievič formálne začal vládnuť už vo svojich troch rokoch, skutočnú vládu ale vykonávala jeho matka Jelena Glinská. Po matkinej smrti roku 1538 sa vlády zmocnila vysoká ruská šľachta (bojari), vedená urodzeným rodom Šujských. V roku 1547, keď mal sedemnásť rokov, prihlásil sa za svätého cára a samovládcu Rusi.

Začiatok jeho skutočnej vlády sa niesol vo znamení reforiem týkajúcich sa štátnej správy a presadzovania centrálnej absolutistickej moci cára na úkor bojarov. Práve proti nim bolo namierené Ivanovo rozhodnutie z 1564, keď nechal sformovať opričninu, ruské územie podriadené priamo cárovej vláde, danej v léno opričníkom. Tento takzvaný pomestnyj systém mal cárovi zaistiť poslušnosť opričníkov, ktorých plánoval použiť v ozbrojenom boji proti bojarom, ktorí sa priečili jeho absolutistickej moci.

Za Ivanovej vlády sa do Ruska po prvýkrát dostala kníhtlač. Ivan zaistil odbytištia ruského tovaru založením obchodnej stanice v prístave Archangeľsk, kde sa nasledovne rozvinul čulý obchodný styk, najmä s anglickými kupcami.

Na juhovýchode zlikvidoval Ivan IV. moc Tatárov a pripojil Kazanský a Astrachánsky chanát k Moskovskej Rusi. S územnou expanziou pokračoval ďalej východným smerom a po prvýkrát umožnil Rusom kolonizovať časť západnej Sibíri. Zároveň zaviedol niektoré zákony obmedzujúce slobodný pohyb roľníkov.

Užší kontakt s Európou získal Ivan IV. v priebehu livonských vojen. Tento dlhoročný konflikt, pri ktorom Ivan bojoval so Švédskom, Poľskom a Litvou, nakoniec Moskovskú Rus značne vysilil a ruský prístup k Baltu nezaistil. Tieto problematické dôsledky ťažko dopadli na Ivanovu osobnosť s počiatočnými hlbokými psychickými problémami. Jeho krajná podozrievavosť a strach o seba samého sa prejavovala na krutosti nielen voči svojim otvoreným nepriateľom (bojari), ale postupne sa obracala aj proti najbližšiemu okoliu. Roku 1581 napríklad surovo zbil nevlastnú tehotnú dcéru, ktorá nasledovne potratila. O rok neskôr v hádke zavraždil svojho vlastného syna Ivana, ktorého obviňoval zo spolčenia sa s nepriateľmi.

Takisto sa Ivanovi vymkla z rúk kontrola nad opričníkmi, ktorí rozpútavali otvorený teror medzi roľníkmi aj bohatou šľachtou. Opričníci na Ivanov rozkaz zavraždili niekoľko stoviek novgorodských mešťanov.

Politický chaos a nasledovná hlboká kríza ťažko zasiahla do ruských pomerov. V roku 1584 Ivan IV. zomrel a na jeho miesto nastúpil bezdetný a mentálne postihnutý Fiodor Ivanovič. Skutočnej vlády sa ujal Boris Fiodorovič Godunov, čo však krajine pokoj nezaistilo a celé obdobie v ruskej historiografii dostalo označenie smutnoje vremja (smutná doba).

Vážený čitaťeľ to čo

Pozri aj

• Alexej Fiodorovič Adašev

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ivan IV.