Juraj Česnegi: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace
Varlaam (diskusia | príspevky)
Bez shrnutí editace
Riadok 3: Riadok 3:
V roku [[1526]], kedy prebehla katastrofálna bitka s [[Osmanská ríša|Turkami]] a kráľ [[Ľudovít II. (Uhorsko)|Ľudovít II.]] zomrel na bojisku, bol Juraj Česnegi pánom hradov [[Tata (Maďarsko)|Tata]] a [[Komárno]]. V boji o trón medzi [[vojvoda|vojvodom]] [[Ján Zápoľský|Jánom Zápoľským]] a arcivojvodom [[Ferdinand I. Habsburský|Ferdinandom Habsburským]] podporoval právo Ferdinanda. Keď však Zápoľského veliteľ [[Gaspar Ráskai]] začal obliehať hrad Tata, Juraj musel neochotne hrad prenechať protivníkovej presile. Potom odišiel do Bratislavy požiadať [[Mária Habsburská|kráľovnú Máriu]] o pomoc. V roku [[1528]] obsadil Juraj spolu s [[Tomáš Nádašdy|Tomášom Nádašdym]] [[hrad Győr|hrad Ráb]] pre Ferdinanda Habsburského. Kráľovná Mária, vdova po kráľovi Ľudovítovi II. a sestra Ferdinanda, ho vymenovala za sudcu kráľovského súdneho dvora Rábu.
V roku [[1526]], kedy prebehla katastrofálna bitka s [[Osmanská ríša|Turkami]] a kráľ [[Ľudovít II. (Uhorsko)|Ľudovít II.]] zomrel na bojisku, bol Juraj Česnegi pánom hradov [[Tata (Maďarsko)|Tata]] a [[Komárno]]. V boji o trón medzi [[vojvoda|vojvodom]] [[Ján Zápoľský|Jánom Zápoľským]] a arcivojvodom [[Ferdinand I. Habsburský|Ferdinandom Habsburským]] podporoval právo Ferdinanda. Keď však Zápoľského veliteľ [[Gaspar Ráskai]] začal obliehať hrad Tata, Juraj musel neochotne hrad prenechať protivníkovej presile. Potom odišiel do Bratislavy požiadať [[Mária Habsburská|kráľovnú Máriu]] o pomoc. V roku [[1528]] obsadil Juraj spolu s [[Tomáš Nádašdy|Tomášom Nádašdym]] [[hrad Győr|hrad Ráb]] pre Ferdinanda Habsburského. Kráľovná Mária, vdova po kráľovi Ľudovítovi II. a sestra Ferdinanda, ho vymenovala za sudcu kráľovského súdneho dvora Rábu.


V roku [[1532]], keď cisár [[Karol V. (Svätá rímska ríša)|Karol V.]] poslal [[Garcilaso de la Vega|Garcilasa de la Vegu]] do vyhnanstva na ostrov v povodí Dunaja, bol gróf Česnegi zodpovedný za zaopatrenie tohto španielskeho básnika. Juraj sa neskôr stal zasväteným nasledovníkom [[protestantizmus|protestantizmu]] a obhajcom luteránskej viery. Kráľ Ferdinand I. mu udelil titul uhorského veľmoža, právo používať červený vosk na pečatenie a daroval mu niekoľko usadlostí, medzi nimi dediny [[Kisbabot]], [[Enese]], [[Rábacsécsény]] a [[Utal]].
V roku [[1532]], keď cisár [[Karol V. (Svätá rímska ríša)|Karol V.]] poslal [[Garcilaso de la Vega|Garcilasa de la Vegu]] do vyhnanstva na ostrov v povodí Dunaja, bol gróf Česnegi zodpovedný za zaopatrenie tohto španielskeho básnika. Juraj sa neskôr stal zasväteným nasledovníkom [[protestantizmus|protestantizmu]] a obhajcom luteránskej viery. Kráľ Ferdinand mu udelil titul uhorského veľmoža, právo používať červený vosk na pečatenie a daroval mu niekoľko usadlostí, medzi nimi dediny [[Kisbabot]], [[Enese]], [[Rábacsécsény]] a [[Utal]].


== Zdroje ==
== Zdroje ==

Verzia z 16:22, 21. júl 2017

Gróf Juraj Česnegi z Milvány (staršie Juraj Cseszneky de Milvány) bol uhorský šľachtic v 16. storočí. Člen rodiny Česnegiovcov.

V roku 1526, kedy prebehla katastrofálna bitka s Turkami a kráľ Ľudovít II. zomrel na bojisku, bol Juraj Česnegi pánom hradov Tata a Komárno. V boji o trón medzi vojvodom Jánom Zápoľským a arcivojvodom Ferdinandom Habsburským podporoval právo Ferdinanda. Keď však Zápoľského veliteľ Gaspar Ráskai začal obliehať hrad Tata, Juraj musel neochotne hrad prenechať protivníkovej presile. Potom odišiel do Bratislavy požiadať kráľovnú Máriu o pomoc. V roku 1528 obsadil Juraj spolu s Tomášom Nádašdym hrad Ráb pre Ferdinanda Habsburského. Kráľovná Mária, vdova po kráľovi Ľudovítovi II. a sestra Ferdinanda, ho vymenovala za sudcu kráľovského súdneho dvora Rábu.

V roku 1532, keď cisár Karol V. poslal Garcilasa de la Vegu do vyhnanstva na ostrov v povodí Dunaja, bol gróf Česnegi zodpovedný za zaopatrenie tohto španielskeho básnika. Juraj sa neskôr stal zasväteným nasledovníkom protestantizmu a obhajcom luteránskej viery. Kráľ Ferdinand mu udelil titul uhorského veľmoža, právo používať červený vosk na pečatenie a daroval mu niekoľko usadlostí, medzi nimi dediny Kisbabot, Enese, Rábacsécsény a Utal.

Zdroje

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku György Cseszneky na anglickej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).