Martenzit: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
PalicaBOT (diskusia | príspevky)
d interwiki Pridal: fi:Martensiitti
Rios (diskusia | príspevky)
uprava doplnenie rekat.
Riadok 1: Riadok 1:
[[Obrázok:Carbon dependance of martensite.jpg|thumb|right|163px|Závislosť tvorby martenzitu od rýchlosti ochladzovania]]
[[Obrázok:Carbon dependance of martensite.jpg|thumb|right|163px|Závislosť tvorby martenzitu od rýchlosti ochladzovania]]
'''Martenzit''' je nestály tuhý [[roztok]] [[uhlík]]a v [[ferit|alfa železe]]. Vzniká pri dostatočne rýchlom ochladení - '''[[Kalenie|kalení]]''' [[Oceľ|ocele]]. Je to druhá najtvrdšia štruktúrna zložka ocele po [[cementit]]e. Je však zároveň [[krehkosť|najkrehkejšou]] zložkou.
'''Martenzit''' je konfigurácia [[Uhlík|uhlíka]] v oceli (tzv. ''tvrdý uhlík'', kým [[austenit]] je tzv. ''mäkký uhlík''). Jeho množstvo priamo určuje [[Materiálová tvrdosť|tvrdosť]] ocele. Martenzit vzniká hlavne pri [[Kalenie|kalení]] [[Oceľ|ocele]].


Platí zásada: čím viac martenzitu, tým tvrdšia je oceľ.
Jeho množstvo určuje [[Materiálová tvrdosť|tvrdosť]] ocele. Platí zásada: čím viac martenzitu, tým tvrdšia je oceľ. Plný obsah martenzitu sa dosiahne pri rýchlosti kalenia 600°C/s.

Plný obsah martenzitu sa dosiahne pri rýchlosti kalenia 600°C/s.


Pod lupou má martenzit ihličkovú (alebo aj stromčekovitú) štruktúru. V skutočnosti sú to mikro-disky alebo planžetky, ktoré ale po rozrezaní vzorky vyzerajú ihličkovo.
Pod lupou má martenzit ihličkovú (alebo aj stromčekovitú) štruktúru. V skutočnosti sú to mikro-disky alebo planžetky, ktoré ale po rozrezaní vzorky vyzerajú ihličkovo.


Martenzitické štruktúry majú veľmi vysoké [[vlastné pnutie|vlastné pnutia]], preto sa martenzit často nechá vytvoriť len na povrchu (cementácia). Už v malých množstvách znižuje elasticitu.
Martenzitické štruktúry majú veľmi vysoké [[vlastné pnutie|vlastné pnutia]], preto sa martenzit často nechá vytvoriť len na povrchu vhodným technologickým postupom [[tepelné spracovanie|tepelného spracovania]] . Už v malých množstvách znižuje elasticitu ocele.


== Teória ==
== Teória ==
[[Binárny diagram]] železo uhlík ukazuje [[fázová premena|fázové premeny]], pri ktorých sa dosiahol rovnovážny stav. Pri prudkom ochladení sa však tento stav nestihne vytvoriť. Martenzit vzniká pri extrémne prudkom ochladení a preto je to aj extrémne nerovnovážny stav.

Binárny diagram železo uhlík ukazuje fázové premeny, pri ktorých sa dosiahol rovnovážny stav. Pri prudkom ochladení sa nestihne vytvoriť. Martenzit vzniká pri extrémne prudkom ochladení a preto je to aj extrémne nerovnovážny stav.


Jeho mriežka je kocková priestorovo centrovaná. Vznikne vlastne preklopením austenitickej plošne centrovanej kocky do priestorovo centrovanej pri prudkom ochladení.
Jeho mriežka je kocková priestorovo centrovaná. Vznikne vlastne preklopením austenitickej plošne centrovanej kocky do priestorovo centrovanej pri prudkom ochladení.


==Rozpad martenzitu==
[[Kategória:Metalurgia]]
Už pri miernom ohreve sa nestabilný martenzit premieňa na svoje štruktúrne zložky:
* [[bainit]]
* [[troostit]]
* [[sorbit]]

==Pozri aj==
*[[Povrchové kalenie]]
*[[Cementácia]]

[[Kategória:Štruktúrne zložky ocele a liatiny]]


[[de:Martensit]]
[[de:Martensit]]

Verzia z 20:12, 26. november 2006

Súbor:Carbon dependance of martensite.jpg
Závislosť tvorby martenzitu od rýchlosti ochladzovania

Martenzit je nestály tuhý roztok uhlíka v alfa železe. Vzniká pri dostatočne rýchlom ochladení - kalení ocele. Je to druhá najtvrdšia štruktúrna zložka ocele po cementite. Je však zároveň najkrehkejšou zložkou.

Jeho množstvo určuje tvrdosť ocele. Platí zásada: čím viac martenzitu, tým tvrdšia je oceľ. Plný obsah martenzitu sa dosiahne pri rýchlosti kalenia 600°C/s.

Pod lupou má martenzit ihličkovú (alebo aj stromčekovitú) štruktúru. V skutočnosti sú to mikro-disky alebo planžetky, ktoré ale po rozrezaní vzorky vyzerajú ihličkovo.

Martenzitické štruktúry majú veľmi vysoké vlastné pnutia, preto sa martenzit často nechá vytvoriť len na povrchu vhodným technologickým postupom tepelného spracovania . Už v malých množstvách znižuje elasticitu ocele.

Teória

Binárny diagram železo uhlík ukazuje fázové premeny, pri ktorých sa dosiahol rovnovážny stav. Pri prudkom ochladení sa však tento stav nestihne vytvoriť. Martenzit vzniká pri extrémne prudkom ochladení a preto je to aj extrémne nerovnovážny stav.

Jeho mriežka je kocková priestorovo centrovaná. Vznikne vlastne preklopením austenitickej plošne centrovanej kocky do priestorovo centrovanej pri prudkom ochladení.

Rozpad martenzitu

Už pri miernom ohreve sa nestabilný martenzit premieňa na svoje štruktúrne zložky:

Pozri aj