Pach (vnem v biológii): Rozdiel medzi revíziami
Vytvorená stránka „'''Pach''' (iné názvy: '''odor'''; najmä, ak je nepríjemný: '''zápach'''; nepríjemný: '''smrad'''; nepríjemný [a silný]: '''puch'''; príjemný: '''vôňa''';…“ |
(Žiaden rozdiel)
|
Verzia z 16:31, 16. december 2018
Pach (iné názvy: odor; najmä, ak je nepríjemný: zápach; nepríjemný: smrad; nepríjemný [a silný]: puch; príjemný: vôňa; výrazný alebo typický [a najmä príjemný]: aróma [1][2][3][4]) je objektívna kvalita subjektívneho čuchového vnemu, ktorý vzniká pôsobením chemicky aktívnej zložky vnímanej látky (t.j. tzv. pachovej látky) na čuchový orgán človeka alebo vyššieho živočícha. Skôr hovorovo sa takto označuje aj vnímaná pachová látka. [5][6][7]
U ľudí sa citlivosť na pach sa mení od jedinca k jedincu a máva výrazné vegetatívne a emocionálne účinky. Pri dlhšom pôsobení pachu si človek na pach (nie natrvalo) privyká, t.j. klesá vnímateľnosť pachu. Z ekologického hľadiska zápachy vznikajú najmä zmiešaním plynných látok alebo látok vo forme pár vo vzduchu. Zdrojom veľmi nepríjemných zápachov sú najmä sladovne, údiarne mäsa s rýb, škrobárne, výrobne polievkových korení či rybacej múčky, chemické továrne a podobne. [6]
Zdroje
- ↑ pach; zápach; puch; vôňa; aróma; odor. In: Krátky slovník slovenského jazyka, 2003 dostupné online
- ↑ pach; zápach; vôňa; aróma; puch. In: Slovník slovenského jazyka, 1959-1968. dostupné online
- ↑ odor; aróma. In: ŠALING, Samo; IVANOVÁ-ŠALINGOVÁ, Mária; MANÍKOVÁ, Zuzana. Veľký slovník cudzích slov. 2. revid. a dopl. vyd. Bratislava-Veľký Šariš : SAMO, 2000. ISBN 80-967524-6-4.
- ↑ odor; aróma. In: Slovník cudzích slov (akademický), 2005. dostupné online
- ↑ pach. In: Malá československá encyklopedie 4 M – Pol. Praha: Academia, 1986. s. 746.
- ↑ a b zápach. In: Pyramída - 6 Životné prostredie a život na Zemi. S. 244
- ↑ Geruch. In: Lexikon der Biologie. [CD-ROM] München : Elsevier, Spektrum, Akad. Verl., 2005. ISBN 3-8274-0342-1.