Mongolská ľudová republika

Mongolská ľudová republika (Mongolčina: Бүгд Найрамдах Монгол Ард Улс (БНМАУ), Bügd Nairamdakh Mongol Ard Uls (BNMAU)) bola jednotným suverénnym socialistickým štátom, ktorý existoval medzi rokmi 1924 a 1992 a ktorý sa nachádzal na území súčasného Mongolska vo východnej Ázii. Krajine vládla Mongolská ľudová strana a počas celej svojej histórie udržiavala úzke vzťahy so Sovietskym zväzom. Z geografického hľadiska ju z juhu ohraničila Čína a zo severu Sovietsky zväz. Do roku 1944 hraničila aj s Tuvinskou ľudovou republikou, ďalším sovietskym satelitným štátom, ktorý bol uznaný iba Mongolskom a Sovietskym zväzom.

História

Vznik

Od roku 1691 do roku 1911 ovládala vonkajšie Mongolsko dynastia Čching. V prvej dekáde 20. storočia, vláda Čching začala implementovať tzv. Nové politiky zamerané na lepšiu integráciu vonkajšieho Mongolska. Znepokojená vyhliadkami na kolonizáciu, Mongolská aristokracia sa obrátila na Ruskú ríšu. V auguste 1911 sa vydala mongolská delegácia do Petrohradu a získala prísľub obmedzenej podpory. Keď sa vrátili, revolúcia v Xinhai - ktorá nakoniec viedla ku kolapsu dynastie Čching - sa už začala. V decembri 1911 Mongoli zosadili Amban (vysoko postavený vládny zástupcovia) v Ulánbátare a vyhlásili svoju nezávislosť pod vedením 8. Jebtsundamba Khutuktu, ktorý bol menovaný mongolským Bogd Khanom, oddelujúc sa tým od dynastie Čching.

Ekonomika

V predvečer revolúcie z roku 1921 malo Mongolsko nedostatočne rozvinutú stagnujúcu ekonomiku založenú na kočovnom chove zvierat. Poľnohospodárstvo a priemysel takmer neexistovali; doprava a komunikácie boli primitívne; bankovníctvo, služby a obchod boli takmer výlučne v rukách Číňanov alebo iných cudzincov. Väčšina ľudí boli negramotní pastieri a veľká časť mužskej pracovnej sily žila v kláštoroch, čo prispelo málo k hospodárstvu. Majetok vo forme hospodárskych zvierat patrili predovšetkým aristokratom a kláštorom; vo vlastníctve zvyšných odvetví hospodárstva dominovali Číňania alebo iní cudzinci. Noví vládcovia Mongolska tak čelili náročnej úlohe pri budovaní modernej socialistickej ekonomiky.

Hospodársky vývoj Mongolska za komunistického režimu možno rozdeliť do troch období: 1921 - 1939; 1940-1960; a 1961 až do súčasnosti. Počas prvého obdobia, ktoré ľudová republika nazývala fázou „všeobecnej demokratickej transformácie“, hospodárstvo zostalo primárne poľnohospodárske a nerozvinuté. Po neúspešnom pokuse o kolektivizáciu pastierov zostali hospodárske zvieratá v súkromných rukách. Štát začal rozvíjať priemysel založený na spracovaní živočíšnych výrobkov a pestovaní plodín na štátnych farmách. Doprava, komunikácie, domáci a zahraničný obchod a bankovníctvo a financie boli znárodnené so sovietskou pomocou; boli pod kontrolou mongolských štátnych a družstevných organizácií alebo mongolsko-sovietskych akciových spoločností. Ulánbátar sa stal priemyselným centrom národa.

V druhom období nazvanom „výstavba základov socializmu“ bolo poľnohospodárstvo kolektivizované a priemysel sa diverzifikoval na ťažbu, spracovanie dreva a výrobu spotrebného tovaru. Centrálne plánovanie hospodárstva sa začalo v roku 1931 plánom na päť rokov, ktorý bol zrušený, a ročnými plánmi v roku 1941; päťročné plány sa začali od prvého päťročného plánu (1948–52). Finančná výpomoc, najprv sovietska, a po roku 1949 aj čínska, umožnila výstavbu trans-mongolskej železnice - Ulánbátarskej železnice - a rôznych iných priemyselných projektov. Aj keď sa priemyselný rozvoj stále sústreďoval na Ulánbátar, hospodárska decentralizácia sa začala dokončením Ulánbátarskej železnice a zriadením závodov na spracovanie potravín v cieľových strediskách.

V tretej etape, ktorú vláda nazývala „dokončenie výstavby materiálnej a technickej základne socializmu“, došlo k ďalšiemu industrializácii a rozvoju poľnohospodárstva, čo bolo do veľkej miery podporené vstupom Mongolska do Rady pre vzájomnú hospodársku pomoc (Comecon) v roku 1962. Na začiatku 60. rokov, čínska finančná výpomoc prestala, ale pokračujúca finančná a technická výpomoc od Sovietskeho Zväzu a východnej Európy vo forme úverov, poradcov a spoločných podnikov umožnila Mongolsku modernizovať a diverzifikovať priemysel, najmä v ťažbe. V Baganuure, Choibalsane, Darkhane a Erdenete boli vybudované nové priemyselné centrá a priemyselná produkcia sa výrazne zvýšila. Aj keď chov zvierat stagnoval, rastlinná výroba sa dramaticky zvýšila s rozvojom panenskej pôdy štátnymi farmami. Zahraničný obchod s krajinami Comecontu výrazne vzrástol. Zlepšili sa dopravné a komunikačné systémy, ktoré prepojili populačné a priemyselné centrá a rozšírili sa na vzdialenejšie vidiecke oblasti. Na konci osemdesiatych rokov sa Mongolsko vyvinulo na poľnohospodársko-priemyselné hospodárstvo, ale neefektívnosť centrálne plánovaného a riadeného hospodárstva a príklad perestrojky v Sovietskom zväze viedli mongolských vodcov k tomu, aby uskutočnili program reforiem s cieľom ďalej rozvíjať hospodárstvo.

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Mongolian People's Republic na anglickej Wikipédii.