Konceptualizmus: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Doplnený obsah. Značky: vrátené úprava z mobilu úprava z mobilného webu |
Bez shrnutí editace Značka: vrátenie |
||
| Riadok 4: | Riadok 4: | ||
Podľa konceptualizmu všeobecné pojmy majú pred stvorením vecí svoje miesto v Bohu a po stvorení vecí v ľudskom rozume. Reálne v prísnom zmysle je len konkrétne jednotlivé súcno. Univerzálie nesú len významy, aby umožňovali ľudskú reč. |
Podľa konceptualizmu všeobecné pojmy majú pred stvorením vecí svoje miesto v Bohu a po stvorení vecí v ľudskom rozume. Reálne v prísnom zmysle je len konkrétne jednotlivé súcno. Univerzálie nesú len významy, aby umožňovali ľudskú reč. |
||
V skratke : Konceptualizmus využíva predmety z jedného prostredia a použije ho do úplne iného. Ide o pobúrenie. A čím väčšia hlúposť ( pobúrenie ) tak tým lepšie. |
|||
== Externé odkazy == |
== Externé odkazy == |
||
Aktuálna revízia z 16:45, 17. december 2020
Konceptualizmus je učenie, ktoré redukuje reálnosť univerzálií na existenciu všeobecných pojmov; smer scholastickej filozofie, ktorého predstavitelia v spore o univerzálie podobne ako stredovekí nominalisti odmietali učenie stredovekého realizmu, popierali reálnu existenciu všeobecného nezávisle od jednotlivých vecí. Na rozdiel od nominalistov však uznávali, že v rozume jestvujú všeobecné pojmy, koncepty, ako zvláštne formy poznania skutočnosti.
Najznámejším predstaviteľom konceptualizmu je Pierre Abélard.
Podľa konceptualizmu všeobecné pojmy majú pred stvorením vecí svoje miesto v Bohu a po stvorení vecí v ľudskom rozume. Reálne v prísnom zmysle je len konkrétne jednotlivé súcno. Univerzálie nesú len významy, aby umožňovali ľudskú reč.
Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]
- FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.