Robert Owen: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Interaktívne prechádzať históriu
← Predchádzajúca úpravaĎalšia úprava →
Smazaný obsah Přidaný obsah
VizuálneWikitext
JAnDbot (diskusia | príspevky)
Boti
139 994 editací
d robot odstránil interwiki, ktoré je na Wikiúdajoch: hu
doplnené základné informácie k 250. výročiu narodenia
Značky: sekcia Referencie vizuálny editor
Riadok 9: Riadok 9:
|}}
|}}


'''Robert Owen''' (* [[14. máj]] [[1771]], [[Newtown]], [[Wales]] – † [[17. november]] [[1858]], [[Newtown]], [[Wales]]) bol anglický [[Utópia|utopista]], humanista, sociálny reformátor, zakladateľ komunistických kolónií v USA, [[Pedagogika|pedagóg]], [[Spiritualizmus|spiritualista]], iniciátor [[Družstvo (ekonómia)|družstevného]] hnutia.<ref name=":0">{{Citácia knihy|titul=Utopisti. Vizionári sveta budúcnosti: Dejiny utópií a utopizmu|url=https://books.google.sk/books/about/Utopisti_Vizion%C3%A1ri_sveta_bud%C3%BAcnosti.html?id=ASrwDwAAQBAJ&source=kp_book_description&redir_esc=y|vydavateľ=Matica slovenská|rok=2020-08-01|isbn=978-80-8128-257-7|jazyk=sk|poznámka=Google-Books-ID: ASrwDwAAQBAJ|meno=Lukáš|priezvisko=Perný|strany=227-258}}</ref><ref name=":1">OWEN, Robert. ''Vybrané spisy''. Praha : Státní nakladatelství politické literatury, 1960</ref><ref name=":2">ZAMAROVSKÝ, Vojtech, HANZEL, Lev. ''Utopisti.'' Bratislava : Slovenské vydavateľstvo politickej literatúry, 1961</ref><ref name=":3">ČERVINKA, František. ''Kdo je Robert Owen.'' Praha : Orbis, 1949</ref><ref name=":4">OWEN, Robert. ''Robert Owen a jeho pedagogické názory''. Praha : SPN, 1983</ref><ref name=":5">OWEN, Robert. ''Pedagogické spisy.'' Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1960</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Britský utopický socialista Robert Owen sa narodil pred 250 rokmi|url=https://www.teraz.sk/zahranicie/osobnosti-britsky-utopicky-socialista/548704-clanok.html|vydavateľ=TERAZ.sk|dátum vydania=2021-05-14|dátum prístupu=2021-05-14|jazyk=sk|priezvisko=Teraz.sk}}</ref>
'''Robert Owen''' (* [[14. máj]] [[1771]], [[Newtown]], [[Wales]] – † [[17. november]] [[1858]], [[Newtown]], [[Wales]]) bol anglický podnikateľ a utopický socialista. Bol jedným z vôbec prvých známych socialistov.


Svoje idey presadzoval v praxi prostredníctvom 1. vybudovania sociálneho podniku v New Lanark, 2. založením komunistickej kolónie New Harmony v USA, 3. zakladaním družstevných bánk/výmenných bázarov (burzy pre spravodlivú pracovnú zámenu), 4. pokusmu o štrukturálnu zmenu spoločnosti prostredníctvom odborov (prostredníctvom ''Veľkej národnej konsolidovanej odborovej únie výrobcov'') a 5. zakladaním vzdelávacích inštitúcií.<ref>PERNÝ, Lukáš. Triumvirát utopického socializmu: Charles Fourier, Saint-Simon, Robert Owen. In: D2, 2019</ref> V Británii presadil obmedzenie detskej a ženskej práce, zaslúžil sa o reformu vzdelávania (presadil výchovné osnovy pre dospievajúcu mládež, založil aj prvú verejnú [[Škôlka|škôlku]] na svete, inicioval vznik národného školstva a všeobecnej školskej povinnosti a duálne vzdelávanie).<ref>{{Citácia periodika|titul=Robert Owen, jeho pedagogická koncepcia a filozofické postoje|url=https://www.academia.edu/44540308/Robert_Owen_jeho_pedagogick%C3%A1_koncepcia_a_filozofick%C3%A9_postoje|dátum prístupu=2021-05-14|jazyk=en|meno=Lukáš|priezvisko=Perný|periodikum=Academia.edu|odkaz na periodikum=https://www.academia.edu/44540308/Robert_Owen_jeho_pedagogick%C3%A1_koncepcia_a_filozofick%C3%A9_postoje}}</ref> V podniku New Lanark presadil 10 ½-hodinový pracovný čas; inicioval tiež zavedenie 8-hodinového času. V New Lanark robotníkom zabezpečil jedlo, bývanie, vzdelanie, a zlepšil pracovné podmienky. Ako opatrenie pred pauperizáciou, chudobou a nezamestnanosťou z automatizácie výroby navrhol vedecky riadené, sebestačné a dlhodobo udržateľné robotnícke komúny. Družstevné obce by postupne vstupovali do súťaže so starým režimom. Práca, pôda a kapitál by v družstevnom systéme dokázali vyživiť podľa Owena štvornásobne viac ľudí.<ref name=":0" />
Vo svojej továrni v New Lanarcku vyvíjal filantropickú činnosť: výrazne zlepšil pracovné a životné podmienky robotníkov. Socialistickú spoločnosť si predstavoval ako federáciu družstevných osád chápaných ako výrobnospotrebné jednotky s počtom dvoch až troch tisíc členov usporiadaných na princípe rodiny. Jedinou formou vlastníctva v týchto osadách malo byť podľa Owena osobné vlastníctvo spotrebných predmetov.


Owenizmus sa spolu s fourierizmom a ikarským hnutím stali prvými populárnymi socialistickými ideológiami. Owen okrem toho, že založil kolóniu New Harmony, inšpiroval zakladanie ďalších kolónií v USA (Forestwille, Franklin, Kendal, Hunt, Yellow Springs, Nashoba, Haverstraw, Forestville, Blue Spring, Valley Forge, Goose Pond, Promisewell), Spojenom kráľovstve (Spa Fields, Orbitson, Ralahine, Queenwood Farm) a Kanade (Maxwell). V práci Owena pokračovali aj jeho synovia, predovšetkým Robert Dale Owen, ktorý v Indiane presadil zákon o štátnom školskom systéme.
Ľudská bytosť je podľa Owena determinovaná vonkajšími podmienkami, zlo hľadá v inštitúciách a usporiadaní spoločnosti. Tvrdí, že ak zmeníme podmienky, automaticky zmeníme aj človeka a spoločnosť. Riešenie sociálnych ťažkostí vidí v rozume. Za iracionálny a antisociálny jav považuje bohatstvo v rukách menšiny, preto odmieta súkromné vlastníctvo výrobných prostriedkov. Zlo podľa neho vyplýva z individualizmu, ktorý rozdeľuje ľudí a vzbudzuje tie najhoršie sklony, biedu a kriminalitu. Jeho koncepcia nového sociálneho systému mala byť založená na princípe jednoty a spolupráce. Za najväčších nepriateľov ľudského rodu považoval súkromné vlastníctvo, manželstvo a náboženstvo. Kladie silný dôraz na vzdelanie, preto sa podľa jeho koncepcie deti vychovávajú do troch rokov rodičmi, odvtedy spoločne. Striktne odmieta všeobecné volebné právo, voliť by mali len tí, ktorí prejdú vedomostným cenzom.

=== Filozofické, ekonomické a pedagogické postoje ===
Filozofické a pedagogické postoje publikoval v článkoch, spisoch, prejavoch, či už v rámci svojho časopisu ''The Crisis'' (1832), či v rozsiahlych knižných dielach. Medzi jeho najvýznamnejšie diela patria ''O novom pohľade na spoločnosť alebo eseje...'' (1813; o princípe formovania ľudského charakteru), ''Správa o priebehu verejných zhromaždení'' (1823, o činnosti továrne New Lanark), ''Výklad zásad a plánov na vybudovanie svojpomocných osád v tuzemsku'' (1841; návod na budovanie utopických komunít) a ''Kniha o novom mravnom svete'' (1842).

V Owenovom odkaze, ktorý je viazaný na jeho život, môžeme nájsť tri vývojové fázy: filantropickú, komunisticko-družstevnú, mystickú (konvertovanie na spiritualizmus). Owen takmer necituje filozofov a svoje myšlienky formuje ako originálne postoje.<ref name=":0" />

Lukáš Perný v knihe ''Utopisti, vizionári sveta budúcnosti'' zdôrazňuje, že Owenova filozofia dejín je optimistická, nakoľko verí, že univerzálna harmónia ([[utópia]]) je historickou nutnosťou. Doterajšie dejiny ľudstva, sú podľa Owena dejiny omylov a považuje ich za nerozumné obdobie ľudskej existencie. To, že sa hromadil omyl za omylom, Owen dokladá dobovými dokumentami, štatistikami a citáciami o biede, chudobe a úpadku.<ref name=":0" />

Owen je principiálny pacifista, komunitarista, odmieta [[Individualizmus (politika)|individualizmus]] a súkromno-vlastnícky egoizmus. Zdôrazňuje, že spravodlivá spoločnosť musí byť usporiadaná tak, aby rozvoj výrobných síl opierajúcich sa o vedu bol využitý pre celospoločenské blaho.<ref name=":0" /> Charakter človeka je pre Owena výsledkom predispozícií a pomerov (prostredia), teda základom jeho tézy je, že človek je determinovaný prostredím (je jeho pasívnym produktom). Charakter človeka je teda produktom z jednej strany vrodených predispozícií a zo strany druhej okolností, ktoré ho obklopujú. Ak sa nezmení prostredie, teda materiálne a duchovné podmienky rozvoja, nezmení sa ani človek. Zlé spoločenské zriadenie je preto dôsledkom nesprávnej výchovy a zlého utvárania charakteru človeka. Navrhuje spoločnú výchovu detí, kde sa k nim bude pristupovať s rovnakou starostlivosťou, láskavosťou, pozornosťou, bez akejkoľvek privilegovanosti na základe majetku. Owen sa usiloval o pedagogickú reformu v troch rovinách: na úrovni komunity pri fabrike New Lanark, na úrovni komunistických kolónií (New Harmony) a na úrovni celokrajinných reforiem. Owen požadoval zavedenie všeobecnej školskej povinnosti a národného školstva. Zákon bol vydaný až po Owenovej smrti v roku 1870.<ref name=":0" />

== Bibliografia ==

=== Najvýznamnejšie autorove diela ===

* ''O novom pohľade na spoločnosť alebo eseje'' (1813; o princípe formovania ľudského charakteru),
* ''Výklad zásad a plánov na vybudovanie svojpomocných osád v tuzemsku'' (1841; návod na budovanie utopických komunít)
* ''Kniha o novom mravnovm svete'' (1842)

=== Preložené výbery z diela v českom a slovenskom jazyku a literatúra o autorovi ===

* ČERVINKA, František. ''Kdo je Robert Owen.'' Praha : Orbis, 1949<ref name=":3" />
* OWEN, Robert. Vybrané spisy. Praha : Státní nakladatelství politické literatury, 1960<ref name=":1" />
* OWEN, Robert. ''Pedagogické spisy.'' Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1960<ref name=":5" />
* ZAMAROVSKÝ, Vojtech, HANZEL, Lev. Utopisti. Bratislava : Slovenské vydavateľstvo politickej literatúry, 1961<ref name=":2" />
* OWEN, Robert. ''Robert Owen a jeho pedagogické názory''. Praha : SPN, 1983<ref name=":4" />
* NIKODYM, Tomáš. ''Z knihovničky utopického socialismu''. Praha : Ludwig von Mises Institut, o. s., 2014
* BLAHA, Ľuboš. ''Dejiny politického myslenia v 19. storočí.'' Trnava : UCM, 2017
* PERNÝ, Lukáš. ''Utopisti. Vizionári sveta budúcnosti: Dejiny utópií a utopizmu.'' [s.l.] : Matica slovenská, 2020<ref name=":0" />


== Iné projekty ==
== Iné projekty ==

Verzia z 10:34, 14. máj 2021

Robert Owen
anglický podnikateľ a utopický socialista
anglický podnikateľ a utopický socialista
Narodenie14. máj 1771
Newtown, Wales
Úmrtie17. november 1858 (87 rokov)
Newtown, Wales
PodpisRobert Owen, podpis (z wikidata)
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Robert Owen

Robert Owen (* 14. máj 1771, Newtown, Wales – † 17. november 1858, Newtown, Wales) bol anglický utopista, humanista, sociálny reformátor, zakladateľ komunistických kolónií v USA, pedagóg, spiritualista, iniciátor družstevného hnutia.[1][2][3][4][5][6][7]

Svoje idey presadzoval v praxi prostredníctvom 1. vybudovania sociálneho podniku v New Lanark, 2. založením komunistickej kolónie New Harmony v USA, 3. zakladaním družstevných bánk/výmenných bázarov (burzy pre spravodlivú pracovnú zámenu), 4. pokusmu o štrukturálnu zmenu spoločnosti prostredníctvom odborov (prostredníctvom Veľkej národnej konsolidovanej odborovej únie výrobcov) a 5. zakladaním vzdelávacích inštitúcií.[8] V Británii presadil obmedzenie detskej a ženskej práce, zaslúžil sa o reformu vzdelávania (presadil výchovné osnovy pre dospievajúcu mládež, založil aj prvú verejnú škôlku na svete, inicioval vznik národného školstva a všeobecnej školskej povinnosti a duálne vzdelávanie).[9] V podniku New Lanark presadil 10 ½-hodinový pracovný čas; inicioval tiež zavedenie 8-hodinového času. V New Lanark robotníkom zabezpečil jedlo, bývanie, vzdelanie, a zlepšil pracovné podmienky. Ako opatrenie pred pauperizáciou, chudobou a nezamestnanosťou z automatizácie výroby navrhol vedecky riadené, sebestačné a dlhodobo udržateľné robotnícke komúny. Družstevné obce by postupne vstupovali do súťaže so starým režimom. Práca, pôda a kapitál by v družstevnom systéme dokázali vyživiť podľa Owena štvornásobne viac ľudí.[1]

Owenizmus sa spolu s fourierizmom a ikarským hnutím stali prvými populárnymi socialistickými ideológiami. Owen okrem toho, že založil kolóniu New Harmony, inšpiroval zakladanie ďalších kolónií v USA (Forestwille, Franklin, Kendal, Hunt, Yellow Springs, Nashoba, Haverstraw, Forestville, Blue Spring, Valley Forge, Goose Pond, Promisewell), Spojenom kráľovstve (Spa Fields, Orbitson, Ralahine, Queenwood Farm) a Kanade (Maxwell). V práci Owena pokračovali aj jeho synovia, predovšetkým Robert Dale Owen, ktorý v Indiane presadil zákon o štátnom školskom systéme.

Filozofické, ekonomické a pedagogické postoje

Filozofické a pedagogické postoje publikoval v článkoch, spisoch, prejavoch, či už v rámci svojho časopisu The Crisis (1832), či v rozsiahlych knižných dielach. Medzi jeho najvýznamnejšie diela patria O novom pohľade na spoločnosť alebo eseje... (1813; o princípe formovania ľudského charakteru), Správa o priebehu verejných zhromaždení (1823, o činnosti továrne New Lanark), Výklad zásad a plánov na vybudovanie svojpomocných osád v tuzemsku (1841; návod na budovanie utopických komunít) a Kniha o novom mravnom svete (1842).

V Owenovom odkaze, ktorý je viazaný na jeho život, môžeme nájsť tri vývojové fázy: filantropickú, komunisticko-družstevnú, mystickú (konvertovanie na spiritualizmus). Owen takmer necituje filozofov a svoje myšlienky formuje ako originálne postoje.[1]

Lukáš Perný v knihe Utopisti, vizionári sveta budúcnosti zdôrazňuje, že Owenova filozofia dejín je optimistická, nakoľko verí, že univerzálna harmónia (utópia) je historickou nutnosťou. Doterajšie dejiny ľudstva, sú podľa Owena dejiny omylov a považuje ich za nerozumné obdobie ľudskej existencie. To, že sa hromadil omyl za omylom, Owen dokladá dobovými dokumentami, štatistikami a citáciami o biede, chudobe a úpadku.[1]

Owen je principiálny pacifista, komunitarista, odmieta individualizmus a súkromno-vlastnícky egoizmus. Zdôrazňuje, že spravodlivá spoločnosť musí byť usporiadaná tak, aby rozvoj výrobných síl opierajúcich sa o vedu bol využitý pre celospoločenské blaho.[1] Charakter človeka je pre Owena výsledkom predispozícií a pomerov (prostredia), teda základom jeho tézy je, že človek je determinovaný prostredím (je jeho pasívnym produktom). Charakter človeka je teda produktom z jednej strany vrodených predispozícií a zo strany druhej okolností, ktoré ho obklopujú. Ak sa nezmení prostredie, teda materiálne a duchovné podmienky rozvoja, nezmení sa ani človek. Zlé spoločenské zriadenie je preto dôsledkom nesprávnej výchovy a zlého utvárania charakteru človeka. Navrhuje spoločnú výchovu detí, kde sa k nim bude pristupovať s rovnakou starostlivosťou, láskavosťou, pozornosťou, bez akejkoľvek privilegovanosti na základe majetku. Owen sa usiloval o pedagogickú reformu v troch rovinách: na úrovni komunity pri fabrike New Lanark, na úrovni komunistických kolónií (New Harmony) a na úrovni celokrajinných reforiem. Owen požadoval zavedenie všeobecnej školskej povinnosti a národného školstva. Zákon bol vydaný až po Owenovej smrti v roku 1870.[1]

Bibliografia

Najvýznamnejšie autorove diela

  • O novom pohľade na spoločnosť alebo eseje (1813; o princípe formovania ľudského charakteru),
  • Výklad zásad a plánov na vybudovanie svojpomocných osád v tuzemsku (1841; návod na budovanie utopických komunít)
  • Kniha o novom mravnovm svete (1842)

Preložené výbery z diela v českom a slovenskom jazyku a literatúra o autorovi

  • ČERVINKA, František. Kdo je Robert Owen. Praha : Orbis, 1949[4]
  • OWEN, Robert. Vybrané spisy. Praha : Státní nakladatelství politické literatury, 1960[2]
  • OWEN, Robert. Pedagogické spisy. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1960[6]
  • ZAMAROVSKÝ, Vojtech, HANZEL, Lev. Utopisti. Bratislava : Slovenské vydavateľstvo politickej literatúry, 1961[3]
  • OWEN, Robert. Robert Owen a jeho pedagogické názory. Praha : SPN, 1983[5]
  • NIKODYM, Tomáš. Z knihovničky utopického socialismu. Praha : Ludwig von Mises Institut, o. s., 2014
  • BLAHA, Ľuboš. Dejiny politického myslenia v 19. storočí. Trnava : UCM, 2017
  • PERNÝ, Lukáš. Utopisti. Vizionári sveta budúcnosti: Dejiny utópií a utopizmu. [s.l.] : Matica slovenská, 2020[1]

Iné projekty

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Robert Owen

Externé odkazy

  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
  1. ↑ a b c d e f g PERNÝ, Lukáš. Utopisti. Vizionári sveta budúcnosti: Dejiny utópií a utopizmu. [s.l.] : Matica slovenská, 2020-08-01. Google-Books-ID: ASrwDwAAQBAJ. Dostupné online. ISBN 978-80-8128-257-7. S. 227-258.
  2. ↑ a b OWEN, Robert. Vybrané spisy. Praha : Státní nakladatelství politické literatury, 1960
  3. ↑ a b ZAMAROVSKÝ, Vojtech, HANZEL, Lev. Utopisti. Bratislava : Slovenské vydavateľstvo politickej literatúry, 1961
  4. ↑ a b ČERVINKA, František. Kdo je Robert Owen. Praha : Orbis, 1949
  5. ↑ a b OWEN, Robert. Robert Owen a jeho pedagogické názory. Praha : SPN, 1983
  6. ↑ a b OWEN, Robert. Pedagogické spisy. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1960
  7. ↑ TERAZ.SK. Britský utopický socialista Robert Owen sa narodil pred 250 rokmi [online]. TERAZ.sk, 2021-05-14, [cit. 2021-05-14]. Dostupné online.
  8. ↑ PERNÝ, Lukáš. Triumvirát utopického socializmu: Charles Fourier, Saint-Simon, Robert Owen. In: D2, 2019
  9. ↑ PERNÝ, Lukáš. Robert Owen, jeho pedagogická koncepcia a filozofické postoje. [[1]]. Dostupné online [cit. 2021-05-14]. (po anglicky)
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Robert_Owen&oldid=7203402“