Duchovenstvo

Duchovenstvo (iné názvy: klérus, klerici, duchovní, duchovný stav, kňazský stav, kňazstvo) je súhrn osôb vykonávajúcich náboženské funkcie v určitej cirkvi ako povolanie.

Pojem pôvodne pochádza z kresťanského náboženstva, ale dnes sa analogicky používa aj na iné náboženstvá.

V marxistickej historiografii je to privilegovaný stav feudálnej spoločnosti, ktorého vládnuce postavenie sa opieralo o vlastníctvo rozsiahlych pozemkových fondov.

Katolíci

Z pohľadu katolíkov je to súhrn osôb, ktoré boli predmetom zvláštneho svätenia, majú duchovnú moc, ktorú ostatní veriaci nemajú, a sú hierachicky organizovaní podľa istých princípov. Na čele hierarchie stojí pápež. Duchovným sa môže stať len katolícky kresťan mužského pohlavia. Stane sa ním prijatím tonzúry, odkiaľ postupuje k štvorici nižších svätení (ostiarius, lector, exorcista, acolythus), potom k trojici vyšších svätení (poddiakonát, diakonát a kňazstvo), ktorého najvyšším stupňom je vysvätenie za biskupa.

Členovia duchovenstva

Pápež, prvý biskup a následník apoštola Petra, odvodzuje svoju autoritu z Kristovej vôle. Je titulárnym biskupom rímskej diecézy a kontroluje dianie v katolíckej cirkvi. Sídli vo Vatikáne.

Kardináli volia pápeža a sú jeho poradcami. Je ich vyše sto, pôsobia po celom svete a informujú pápeža o potrebách cirkvi.

Biskupi, následníci apoštolov, sú zodpovední za miestne cirkvi. Pápež ich zvoláva na zhromaždenia - koncily, a tam rozhodujú o ďalšej orientácii svetovej cirkvi. Posledný bol Druhý vatikánsky koncil. Súhrn biskupov vytvára episkopát.

Rímskokatolícki kňazi sú v stálom kontakte s laikmi. Od 10. stor. sú viazaní celibátom.

Rehoľníci a rehoľníčky je asi 200 000 mužov a 700 000 žien, ktorí sa z vernosti k evanjeliu zriekajú sveta a venujú sa modlitbe. Dobrovoľne prijímajú chudobu a poslušne idú tam, kam ich pošlú ich predstavení.

Externé odkazy

• FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.