Preskočiť na obsah

Plameňovoionizačný detektor

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Verzia z 18:13, 26. január 2011, ktorú vytvoril Vegbot (diskusia | príspevky) (Robot automaticky nahradil text: (-zbytkový +zvyškový))
(rozdiel) ← Staršia verzia | Aktuálna úprava (rozdiel) | Novšia verzia → (rozdiel)

Plameňovoionizačný detektor

Je tvorený miniatúrnym horákom, v ktorom je spaľovaná zmes vodíka a vzduchu; v ňom je vyvedený i výstup z chromatografickej kolóny. Proti ústiu horáka je umiestená kovová elektróda válcového tvaru, na ktorej je zo zdroja vložené napätie asi 300 V, vlastný horák je uzemnený. Ak do plameňa prichádza iba nosný plyn, je množstvo nabitých častíc vznikajúcich pri horení zanedbateľné. Medzi horákom a elektródou prechádza veľmi nízky zvyškový prúd 10^-9-10^-12 A.

Pokiaľ je v plameni spálená látka vystupujúca z chromatografickej kolóny, počet jónov sa zvýši a hodnota prechádzajúceho prúdu vzrastie. Veľkosť signálu závisí na detektora jeho typu a koncentrácii detegovanej látky. Výhodou je veľká univerzálnosť, poskytuje odozvu na väčšinu organických zlúčenín. V plameni vznikajú jóny a elektróny Odozva detektora je úmerná počtu efektívnych C atómov; táto odozva klesá s rastúcou substitúciou. Signál neposkytujú : vodík, dusík, voda, sulfán, amoniak, oxid uhličitý a kyselina mravčia.