Preskočiť na obsah

Jasličkár

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Verzia z 07:51, 9. október 2015, ktorú vytvoril TeslaBot (diskusia | príspevky) (Disambig: 1x: SedliceSedlice (okres Prešov); typog.; drob.)
(rozdiel) ← Staršia verzia | Aktuálna úprava (rozdiel) | Novšia verzia → (rozdiel)
Jasličkári na dedine

Jasličkár alebo betlehemec je v slovenskom zvykosloví mladý muž alebo dieťa, ktorí v čase Vianoc , chodievali s jasličkami najmä na slovenskom vidieku od domu do domu a svojim vystúpením pripomínali staré zvyky a obyčaje vzťahujúce sa na vianočné obdobie (koledovani). Po jasličkovaní sa chodilo najmä na Štedrý deň, na Štefana a na sviatok Troch kráľov. Na Slovensku je tiež zvykom, že okrem jasličkárov chodia do ľudských príbytkov spievať vianočné piesne – koledy aj koledníci.

Historický opis

[upraviť | upraviť zdroj]

Jasličkárov, čiže vianočných vinšovníkov podľa zápisov v kronikách našich obcí vždy radi privítali v každom dome. Obyčajne boli vždy traja jasličkári a tí so sebou nosili jasličky, čiže maketu vianočného betlehemu. Jeden z vinšovníkov nosieval palicu, ktorou búchal na dvere domu kde prišli vinšovať. Nosili tiež tašku, do ktorej dávali výslužky. Tie tvorila najmä domáca pálenka, orechy, jablká, slanina alebo kto čo mal. Na Zemplíne napríklad jasličkári chodievali koledovať na 1. a 2. sviatok vianočný, pričom neobišli žiadny dom v dedine. Vinše a spevy boli náboženské.

Na Kysuciach betlehemci predstavovali anjela, baču, Kuba, Stacha a Fedora. Dotvárali atmosféru vianočných sviatkov. Predstavovali hry zo života pastierov ľudovými piesňami, vinšmi a žartmi. Anjel bol v bielom rúchu, na hlave mal zelený veniec a niesol betlehem. Bača, Stacho a Fedor oblečení ako boli pastieri v košeliach s vysokými čapicami s krížom a v rukách mali kyjaky. Kubo nazývaný aj ako starý pes bol oblečený tiež ako pastier, ale v kožuchu obrátenom na ruby. Na Slovensku sa betlehemstvo začalo tradovať v 18. storočí a to najmä tam kde boli typické drevené vyrezávané betlehemy.

Jasličkári všade kam prišli, priniesli radosť a veselosť. Je len samozrejme, že ich ľudia mali radi, a preto ich vždy niečím obdarovali. Ale aj jasličkári vedeli byť vďační. Ako také poďakovanie vyzeralo v šarišskej obci Sedlice? Dzekujeme vam za vašo dari, co sce nam ich zo ščirosci daľi, s Panom Bohom še poručame, a v zdravi zostaňce.

  • Slovníky slovenského jazyka
  • Letopisy obcí

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Jasličkár

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]