Preskočiť na obsah

Prepis z japonského písma do latinky

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Verzia z 09:23, 30. marec 2019, ktorú vytvoril TeslaBot (diskusia | príspevky) (wl.)
(rozdiel) ← Staršia verzia | Aktuálna úprava (rozdiel) | Novšia verzia → (rozdiel)

Latinka resp. (akýkoľvek) prepis z (ktoréhokoľvek) japonského písma do latinky sa po japonsky nazýva rómadži (jap. ローマ字). Známe prepisy do latinky sú svojim spôsobom ďalším japonským "písmom", teda ďalší ekvivalent hiragany, katakany alebo kandži.

Existuje viac spôsobov prepisu japončiny do latinky (pozri nižšie).

Všetci Japonci, ktorí navštevovali školu po druhej svetovej vojne, sa učili "rómadži" - najprv sa vyučuje systém kunrei, potom Hepburnov systém.

Konverzia cez rómadži je aj najpopulárnejší spôsob písania japončiny na počítači. Prepis funguje veľmi jednoducho, keď človek klikne na „a“, na obrazovke sa zobrazí あ alebo ア podľa toho, či je práve zapnutý prepis do hiragany alebo katakany. Pre linux existuje konvertor SKIM, ktorý podporuje viaceré jazyky a vo Windows XP sa dá písať v japončine cez IME, ktorý sa dá aktivovať cez jazykové menu.

Čítanie rómadži nie je úplne jednoduché kvôli niekoľkým pravidlám. Napríklad v slove učiteľ „せんせい“ „sensei“ a vo veľa iných, kde po „e“ nasleduje „i“, sa táto kombinácia „ei“ číta „é“. Takže slovo sensei sa v skutočnosti vyslovuje „sensé“. Iná výnimka je kombinácia „ou“ napríklad slovo „さとう“ „satou“ znamenajúce cukor sa vyslovuje sató. Takže kombinácia „ou“ sa číta „ó“. Zdvojenie spoluhások: ako napríklad v slove znamenajúcom škola „がっこう“ „gakkou“ sa kombinácia dvoch spoluhlások číta viacmenej ako pauza (malé „tsu“ „っ“ slovensky „cu“ pred spoluhláskou ju zdvojuje), čiže „gakkou“ sa číta približne takto „ga“ pauza „kó“ možno niečo ako slovo mäkký, keď sa pokúsime prečítať obidve k. Aj k týmto pravidlám existujú výnimky. Napríklad slovo ľad sa píše „koori“ „こおり“.

Jednotlivé systémy

[upraviť | upraviť zdroj]

Slovenský systém podľa PSP (používaný aj na slovenskej Wikipédii)

[upraviť | upraviť zdroj]

Pozri [1] Kap. VII 3.2 (v online verzii je tabuľka prepisu umiestnená na konci súboru, v tlačenej verzii je uvedená priamo v kapitole VII 3.2; "japonský prepis" v tabuľke je systém Nippon a "anglický prepis" je Hepburnov systém).

Japonské systémy

[upraviť | upraviť zdroj]

Najznámejšie sú:

  • systémy podľa ISO 3602:
  • wápuro - na zadávanie do počítačov
  • JSL - na učenie sa japončiny

Anglický (Hepburnov systém)

[upraviť | upraviť zdroj]
Bližšie informácie v hlavnom článku: Hepburnov systém

Porovnávacia tabuľka Hepburnovho systému, systému Nippon a systému kunrei

[upraviť | upraviť zdroj]

Okrem dole uvedených údajov sú rozdiely aj v značení dĺžky - v Hepburnovom systéme sa píše ležatá čiarka (v modifikovanom Hepburnovom systéme sa píše vokáň), v systéme Nippon takisto ležatá čiarka, ale v systéme kunrei vokáň.

Hiragana Katakana Hepburnov systém Systém Nippon Systém kunrei
a
i
u
e
o
ya
yu
yo
ka
ki
ku
ke
ko
きゃ キャ kya
きゅ キュ kyu
きょ キョ kyo
sa
shi si
su
se
so
しゃ シャ sha sya
しゅ シュ shu syu
しょ ショ sho syo
ta
chi ti
tsu tu
te
to
ちゃ チャ cha tya
ちゅ チュ chu tyu
ちょ チョ cho tyo
na
ni
nu
ne
no
にゃ ニャ nya
にゅ ニュ nyu
にょ ニョ nyo
ha
hi
fu hu
he
ho
ひゃ ヒャ hya
ひゅ ヒュ hyu
ひょ ヒョ hyo
ma
mi
mu
me
mo
みゃ ミャ mya
みゅ ミュ myu
みょ ミョ myo
ya
yu
yo
ra
ri
ru
re
ro
りゃ リャ rya
りゅ リュ ryu
りょ リョ ryo
wa
wi
we
wo
n-n'-m n-n'
ga
gi
gu
ge
go
ぎゃ ギャ gya
ぎゅ ギュ gyu
ぎょ ギョ gyo
za
ji zi
zu
ze
zo
じゃ ジャ ja zya
じゅ ジュ ju zyu
じょ ジョ jo zyo
da
ji di zi
zu du zu
de
do
ぢゃ ヂャ ja dya zya
ぢゅ ヂュ ju dyu zyu
ぢょ ヂョ jo dyo zyo
ba
bi
bu
be
bo
びゃ ビャ bya
びゅ ビュ byu
びょ ビョ byo
pa
pi
pu
pe
po
ぴゃ ピャ pya
ぴゅ ピュ pyu
ぴょ ピョ pyo