Tetris

Jeden z klonov Tetrisu

Tetris je počítačová hra, ktorú vyvinul sovietsky vedec Alexej Pažitnov, keď pracoval na moskovskej Akadémii vied Sovietskeho zväzu, inšpirovaný stolnou hrou pentomino. Verejnosti bola hra predstavená 6. júna 1984. Slovo Tetris pochádza z gréckeho slova tetra, teda štyri.

Tetris je úspešná počítačová hra, čiastočne vďaka svojmu úspechu ako videohra. Tetris alebo podobné verzie, známe ako klony, sa objavil na takmer každom prístroji, kde sa dajú hrať hry. Dokonca sa objavil v rámci umeleckej tvorby ako hra hraná na dome, kde okná slúžili ako obrazovka, pozri [1].

Hra

Tetromína alebo kocky, blok skladajúci sa zo 4 štvorčekov, padajú po obrazovke a hráč ich ukladá do múru od dolného konca hracej plochy. Keď je riadok plný štvorčekov bez dier, zmizne. Hráč sa snaží čo najďalej odmazávať riadky. Hra končí, keď múr dosiahne horný okraj hracej plochy.

Maximálny počet zároveň zmiznutých riadkov je 4. To je možné urobiť len dielom „I“, takýto ťah sa volá „tetris“.

Gravitácia

Bežný algoritmus

Keď je vymazaný riadok, vyššie riadky sa majú prepadnúť. Vo väčšine verzií tetrisu sa proste posunú o riadok dole. Tento výsledok sa nechová ako gravitácia v reálnom svete, diely sa správajú ako prilepené a nepadajú do voľných priestorov dole aj keď nie sú o nič zaprené. Podľa mnohých táto vlastnosť, nazvaná naivná gravitácia, nie je zlá naopak prispieva k lepšej hrateľnosti. Pokiaľ voľné diely padajú (ako napríklad v Quadre) je možné naraz skompletovať aj viac riadkov ako 4. Po zničení riadku sa uvoľní dielik ktorý spadne a skompletuje ďalší riadok. Táto vlastnosť vzhľadom k vyššiemu bodovaniu viacriadkových ničení, núti hráča stavať vysoké múry s dierami a až tie potom naraz ničiť až k základom. Pre začínajúceho hráča to je zväčša ťažšie.

Algoritmus s reťazovými reakciami

Používané dieliky

Tetromíno L	Tetromíno J	Tetromíno O	Tetromíno T	Tetromíno S	Tetromíno Z	Tetromíno I

Systém bodovania

Pri väčšine variácií sú lepšie hodnotené viacriadkové doplnenia, pretože je ťažšie ich dosiahnuť. Nasledujúca tabuľka vyjadruje bodovanie na tom, ktoré kolo hráme (n-té) a počtu zničených riadkov:

1. Jedna = (n*40+40)
2. Dve = (n*100+100)
3. Tri= (n*300+300)
4. Štyri = (n*1200+1200) „Tetris“

Kolo	00	01	02	03	04	05	06	07	08	09	10
Jedna	40	80	120	160	200	240	280	320	360	400	440
Dva	100	200	300	400	500	600	700	800	900	1000	1100
Tri	300	600	900	1200	1500	1800	2100	2400	2700	3000	3300
Tetris	1200	2400	3600	4800	6000	7200	8400	9600	10800	12000	13200

Je možné hrať do nekonečna?

Bežne hráči prehrávajú pretože

• nemôžu sa už dlhšie vyrovnať s narastajúcou rýchlosťou pádu dielikov
• niektoré implementácie nie sú dostatočne citlivé na ovládanie, aby hráč mohol zasadiť dielik ku kraju a vznikajú mu na nich voľné diery.

Čo ale keby sa rýchlosť nezvyšovala? Dalo by sa hrať do nekonečna? V článkoch zaoberajúcich sa touto témou (napr. [2] (článok je v angličtine)) bola vyslovená teória, že sa môžete dostať do neriešiteľnej situácie.

Problém je s dielmi S a Z. Pokiaľ padá dlhá postupnosť jedného z týchto dielikov, nie je možné zaplniť dieru pri okraji, ktorý je bližšie hornému okraju dieliku. Musíme tu jeden štvorček nechať voľný. Potom bude nasledovať dlhá sekvencia dielikov opačnej orientácie a tá nás donúti nechať ďalšiu postupnosť nedokončenú. A tak sa to opakuje kým je hra prehraná. Pretože diely padajú v náhodnom poradí, môže táto situácia teoreticky nastať. Prakticky samozrejme asi nenastane, pretože generátor náhodných čísiel v počítači ich negeneruje skutočne náhodne. Tento v praxi generátor pseudonáhodných čísiel takúto sekvenciu nedodá.

Dokonca aj v implementácii s dokonale náhodnými číslami (tvorených napríklad pomocou Brownovho pohybu) je pravdepodobnosť, že padne za sebou 150 dielikov, ktoré budú len Z alebo S, (čo je dobrý hráč schopný zvládnuť) (7/2)¹⁵⁰ (približne 4 × 10⁸¹).

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Tetris