Benígna hyperplázia prostaty
Benígna hyperplázia prostaty (BPH) je nezhubné zväčšenie prostaty, ktoré vzniká v procese starnutia. Histologicky ide o proliferáciu hladkého svalstva a epitelových buniek v periuretrálej časti prostaty.[1]
Môžeme sa stretnúť so zamieňaním pojmu hyperplázia a hypertrofia. Kým hyperplázia je zvýšenie počtu buniek, pri hypertrofii dochádza k zväčšeniu jednotlivých buniek. Stretávame sa teda aj s pojmom benígna hypertrofia prostaty, čo je pojem síce nesprávny, ale často používaný.[2]
Zväčšovanie prostaty sa začína okolo 30 roku života. 80-roční muži majú až v 75% BPH. U 40-50% mužov ktorí majú BPH sú prítomné aj klinické príznaky.[3]
Zväčšená prostata spôsobuje poruchu močenia, zmeny močového mechúra, ako aj horných močových ciest.
Poruchy močenia sa označujú ako symptómy dolných močových ciest (lower urinary tract symptoms - LUTS). Nie všetci muži s BPH majú symptómy dolných močových ciest a naopak nie u všetkých mužov sú tieto symptómy spôsobené BPH. Podobné príznaky sú aj u mužov so striktúrou (zúžením) močovej rúry, zápaloch močového mechúra a prostaty a iné.[4]
Vývoj BPH
Vývin BPH podmieňujú dva faktory: vek a normálna tvorba mužského pohlavného hormónu (testosterón) v semenníkoch. Bez prítomnosti testosterónu sa benígna hyperplázia nevyvinie.
Vo veku okolo 30-40 rokov sa takmer u každého muža začínajú v periuretrálnej časti prostaty vytvárať uzlíky tkaniva, ktoré zodpovedajú BPH. Vekom dochádza k zväčšovaniu týchto uzlíkov a postupnému zatláčaniu normálneho tkaniva prostaty. Uzlíky takisto tlačia na močovú rúru. Dochádza teda k obštrukcii močového mechúra, čo vedie k jeho poruche - prejaví sa častým a urgentným močením. Svalovina močového mechúra vynakladá na vyprázdnenie viac sily, dochádza k hypertrofii (zväčšeniu) svaloviny, zmene štruktúry a narušeniu nervového zásobenia. Močový mechúr stráca schopnosť úplne sa vyprázdniť - po vymočení ostáva v močovom mechúre zvyškový moč. V tomto štádiu sa môžu vyskytnúť komplikácie ako infekcie, močové kamene až obličková nedostatočnosť. Priebeh ochorenia je väčšinou pomalý s individuálnymi rozdielmi.[4]
Príznaky
Príznaky sa rozdeľujú na príznaky súvisiace s uskladňovaním moču v močovom mechúre (príznaky iritačné) a príznaky súvisiace s vyprázdňovaním moču z močového mechúra (príznaky obštrukčné)
- Príznaky iritačné: časté močenie cez deň aj v noci, urgentné močenie až inkontinencia (únik moču)
- Príznaky obštrukčné: slabý prúd moču, prerušované močenie, predĺžené močenie
- Príznaky postmikčné: pocit neúplného vyprázdnenia
Diagnostika
- Anamnéza - otázky lekára o trvaní ťažkostí. závažnosti symptómov a ovplyvnení kvality života. Zároveň sa získajú informácie o ďalších zdravotných problémoch pacienta, ktoré sa môžu prejaviť poruchami močenia.
- IPSS - International Prostate Symptom Score - 7 otázkový dotazník využívaný pre rýchlu diagnostiku BPH. Otázky sa týkajú ťažkostí súvisiacich s močením.[5]
- Fyzikálne vyšetrenie - vyšetrenie digitálne (prstom) cez konečník, poskytuje informácie o veľkosti, povrchu a konzistencii prostaty.
- Vyšetrenie moču - odhalenie zápalu a krvácania, hlavne ako komplikácií BPH.
- Vyšetrenie sérového kreatinínu - zistenie funkcie obličiek.
- Vyšetrenie prostatického špecifického antigénu (PSA) - krvný test dôležitý pre rozlíšenie nezhubného od zhubného ochorenia prostaty.
- Meranie prietoku moču cez močovú rúru (uroflowmetria).
- Zmeranie reziduálneho moču - moč, ktorý zostáva po vymočení v močovom mechúre.[4]
Liečba[4]
Voľba terapie závisí od charakteru a závažnosti ťažkostí pacienta, prítomnosti komplikácii, celkového zdravotného stavu a možného prínosu, ako aj rizika liečby.
Súčasné možnosti liečby:
- pravidelné aktívne sledovanie (watch and wait) - kontrola pacienta v 6-12 mesačným intervaloch u pacientov s miernymi/stredne závažnými symptómami dolných močových ciest, u ktorých sa nevyvinuli komplikácie ochorenia. Odporúča sa upraviť návyky - znížiť príjem tekutín večer pred spaním, obmedzenie alkoholu a kávy, správny návyk močenia - neoddiaľovať močenie. Niekedy je odporúčané močenie posediačky [3]
- medikamentózna terapia (užívanie liekov)
- blokátory alfa1 adrenoreceptorov - zníženie napätia hladkého svalstva v prostate a krčku močového mechúra, sú liekmi prvej voľby
- inhibítory 5-alfa reduktázy - blokujú enzým ktorý premieňa testosterón na jeho účinnú formu dihydrotesterón, čím sa potlačí jeho vplyv na prostatické tkanivo
- kombinovaná terapia - rýchle zlepšenie príznakov a prevencia progresie ochorenia
- extrakty z liečivých rastlín - napriek tomu, že nemajú presne definovaný mechanizmus účinku sú hojne využívané, vzhľadom na ich bezpečnosť a ľahkú dostupnosť
- chirurgická terapia - pri zlyhaní medikamentóznej liečby a pri vzniku komplikácií
- transuretrálna resekcia prostaty (TURP) - využíva sa najčastejšie
- transuretrálna incízia prostaty
- otvorená prostatektómia - u pacientov s objemnou prostatou
Referencie
- ↑ Cunningham GR, Kadmon D. "Epidemiology and pathogenesis of benign prostatic hyperplasia." UpToDate; updated Sep. 10, 2013
- ↑ Bostwick, D. G. (2002). "The Pathology of Benign Prostatic Hyperplasia". In Kirby, Roger S.; McConnell, John D.; Fitzpatrick, John M.; Roehrborn, Claus G.; Boyle, Peter. Textbook of Benign Prostatic Hyperplasia. London: Isis Medical Media. ISBN 978-1-901865-55-4
- ↑ a b Kim, EH; Larson, JA; Andriole, GL (2016). "Management of Benign Prostatic Hyperplasia".Annual Review of Medicine (Review). 67: 137–51.PMID 26331999. doi:10.1146/annurev-med-063014-123902.
- ↑ a b c d prof. MUDr. Ján Kliment, CSc., Benígna hyperplázia prostaty, http://www.solen.sk/pdf/2b73476f696e1eb53265dbb05e18e8b3.pdf
- ↑ http://www.urospec.com/uro/Forms/ipss.pdf
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Benígna hyperplázia prostaty
