Dzogčhen

Dzogčhen je jadrom starobylého pôvodného učenia. Podľa tibetského budhizmu a Bönu je témou Dzogčhenu prirodzený, prvotný stav, a meditačné praxe zamerané na realizáciu tohto „prvotného stavu čistej pozornosti“. O Dzogčhene bolo publikovaných viacero kníh, ktoré podrobne vysvetľujú jeho detaily.

Učenie Dzogčhenu je považované za konečné a definitívne, a jadro budhistických náuk. Dzogčhen bol realizovaný majstrami rôznych škôl ako ich najvnútornejšia prax. Tvrdí, že jeho počiatky siahajú do doby pred ľudskú históriu, a nie je obmedzený iba na budhizmus, Tibet alebo náš svet.

V širšom zmysle je „Dzogčhen“ prekladaný ako „veľká dokonalosť“ (Great Perfection), alebo „veľké oslobodenie“ (Great Liberation),. Názov v jazyku Oddiyana je „mahasandhi“ a znamená „veľké spojenie“ (Great Juncture) nirvány a samsáry, situáciu v ktorej je všetko prítomné. Je vysvetľovaný ako základ, cesta a plod; z pohľadu základu to už je samo-dokonalý stav prvotnej prirodzenosti, ktorý nepotrebuje „zdokonaľovať“, pretože bol vždy perfektný od samého začiatku, rovnako ako obloha. Je nevytvorený, ale spontánne dosiahnutý.

Termín pochádza aj z „najvyššej dokonalosti“ praxe vadžrajány po tom, ako sa vizualizácia božstva a recitácia mantry rozpustí, sa spočíva v prirodzenom stave prirodzene žiarivej a čistej mysle. Tibetský Dzogčhen sa považuje za „Zen tantry“.

V Dzogčhene hlavným princípom je ísť za bežnú myseľ a dosiahnuť povahu prvotnej alebo nedotknutej čistej pozornosti nazývanej rigpa, kde iba spočívame.

Vo všeobecnosti texty Dzogčhenu evokujú a diskutujú o stave pozornosti, ktorá presahuje duality a koncepčné elaborácie. Dzogčhen je náhla cesta založená na náhlom prebudení (sudden awakening) a postupnej kultivácii (gradual cultivation).

Učenie Dzogčhenu

Prvý majster

Dzogčhen prvýkrát v tomto časovom cykle učil Garab Dordže, ktorý toto učenie dostal podľa tantry priamym kontaktom prostredníctvom vízie so Sambhogakájou.

Garab Dordže sa zrodil v podobe Nirmanakáje v krajine Ogyen, ktorá ležala v severozápadnej Indii. Strávil tam život a učil. Učenie zhrnul v troch zásadách, známych ako „Tri posledné výroky Garaba Dordžeho“:

1. Priame stretnutie s vlastnou prirodzenosťou: Táto čerstvá a súčasná pozornosť mimo úvah troch časov je sama o sebe prvotným prebudením, teda spontánne prítomna čistá pozornosť. Takéto je priame uvedenie do tvojej prirodzenosti.
2. Priamo urob jediné rozhodnutie: Pretože všetky fenomenálne zdania tak cyklického života, ako aj stavu za utrpením neprekračujú vrodenú tvorivosť čistej pozornosti, pevne sa rozhodni, že neexistuje iná vec okrem nepretržitého toku tejto čistej pozornosti.
3. Maj dôveru v priame oslobodenie – rozpustenie: Akékoľvek diskurzívne myšlienky sa objavia, či už sú hrubé alebo jemné, rozpoznávajúc ich za to, čo sú, oboje sa objavujú a súčasne rozpúšťajú do obrovskej rozlohy dimenzie čistej reality – pozornosti – prázdnoty neoddeliteľne. Zostaň v istote v toto oslobodenie.

Všetky stovky a stovky originálnych textov Dzogčhenu možno považovať za vysvetlenie týchto troch výrokov Garab Dordžeho.

Dzogčhen

Základné bytie človeka, to čím bol, čo je a čo vždy bude, je stav pozornosti, ktorá je „prvotne čistá“. Normálna myseľ a pozornosť je vždy zakryté nečistotami emócií a myšlienok, ale podstata je celkom čistá. Označuje sa ako prirodzený stav bytia.

Táto „prvotná čistota“ je prázdna. Prázdnotu Dzogčhen prirovnáva k obrazu zrkadla, ktoré má schopnosť odrážať to, čo je pred ním, ale nie je tým prekryté. Zrkadlo zostáva stále rovnaké. Učenie všetkých považuje za „prvotne čistých“ a „prázdnych“. Ale každodenná pozornosť ľudí je tak zahalená emóciami a myšlienkami, že si toho nie sú vedomí.

Keď je pozornosť človeka v prirodzenom stave, podľa Dzoghčenu neexistujú žiadne obmedzenia pre vyjadrenie jeho bytia. Vzhľady, ktoré vníma, sú len odrazy v zrkadle mysle. Sú prejavmi mysle. Ako také sú dokonalé. Prejavy prichádzajú a odchádzajú. Sú uznané len ako odrazy, alebo „ilúzie“, a sú užité ako také. Pozornosť zostáva čistá.

Pozornosť ľudí, ako obyčajných bytostí, sa stotožňuje s prejavmi a považuje ich za skutočné. Neexistuje pozornosť čistého stavu. Ich pozornosť je zahalená konštantnou aktivitou emócií a myšlienok, ktorá má tendenciu zužovať vnímanie.

Rozdiel medzi prirodzeným stavom pozornosti a každodenným zahaleným vedomím umožní adeptovi spoznať skúsený učiteľ. Uvedenie do prirodzeného stavu je potrebné cvičiť, aby sa opakoval a doba v ňom predlžovala. Hlavným spôsobom, ako ho dosiahnuť, je meditácia. Cieľom je udržať si pozornosť svojej pravej podstaty a nechať myšlienky plynúť. Čím viac sa myšlienkový proces spomalí, tým jasnejšia sa stáva pozornosť.

Dzogčhen 101

Najzákladnejšou praxou je ne-prax byť iba pozornosťou. Vo formálnom meditačnom sedení, aj bez sedenia, ale plne prítomný bez mentálneho alebo konceptuálneho zapájania.

Táto prax je vlastne výsledkom praxe, napriek tomu sa javí ako prítomný stav v každom okamihu. Ako čistá pozornosť (naked awareness), len pokračuj ako živá a čulá pozornosť všetkého dvadsaťštyri hodín dňa a noci v úplnej relaxácii.

Prirodzený stav

Prirodzený stav má vlastnosti prázdnoty a jasnosti. Ide samozrejme o pojmy ľudskej mysle: význam pojmov prázdnota a jasnosť, je jej výtvorom a nie pravým prirodzeným stavom; preto je ich skutočný význam iba približný. Prirodzený stav existuje mimo myseľ a všetky jej konštrukcie a preto sa nedá presne opísať.

Prirodzený stav je trvalý, ale Dzogčhen nezastáva názor, že samostatné, nezávislé ja existuje samo o sebe a je sebestačné. V bežnom živote človek neustále vytvára vedomie „ja“. Počas tréningu ho nemožno nájsť. „Ja“ nie je jednotným subjektom alebo nedefinovanou entitou, ale je to proces vyskytujúci sa v čase. Je to postupnosť stavov vedomia s pestrým duševným obsahom.

Pri cvičení Dzogčhenu možno dospieť k stavu mysle, kde existuje len málo, alebo dokonca žiadne myšlienky. Ale to neznamená, že sa dosiahol prirodzený stav. Možno sa fixovať na stav bez myšlienok, to ale je stále stav mysle, a teda odraz alebo vytvorenie mysle. Podľa učenia sa treba pozrieť na zdroje myšlienok. Kto si ich myslí, kto ich pozoruje? Keď nenájdeme strážcu alebo pozorovateľa, obaja sa rozplynú. Potom vznikne stav jasnej prázdnoty. V tomto stave sa neuvažuje ani sa neurobí analýza, alebo výklad. Adept sa ocitá v „prirodzenom stave“.

Základ, cesta a plod

Učenie Dzogčhenu sa často delí na tri časti: základ, cestu a plod. Majster je schopný „prirodzený stav“ priamo preniesť svojmu študentovi. Študent musí potom cvičiť, aby mohol do prirodzeného stavu opakovane sám vstupovať. To predstavuje cestu. Ale najskôr musí mať študent priamu skúsenosť „prirodzeného stavu“.

Základ

Základ je skúsenosť identity s prirodzeným stavom. Je základom existencie, a to na univerzálnej úrovni aj na úrovni jednotlivca. Základ je čistý a dokonalý, prítomný v každej živej bytosti. Nie je dvojaký. Len čo bytosť vstúpi do duality, skúsenosť prirodzeného stavu sa stráca; je dočasne zakrytá pripútanosťou a averziou vzniknutou z neznalosti dualistického videnia. Normálny človek je neznalý a tak je jeho „prirodzený stav“ len latentný. Cieľom praxe je, aby sa „prirodzený stav“ manifestoval znova.

Prirodzený stav je mimo priestor a čas, mimo stvorenia a zničenia. Jeho povaha je prejavovať sa ako svetlo, elementy, energia a všetky interakcie, ktoré končia ako to, čo zažívame ako kozmos.

Prirodzený stav mysle je trvalý, všetko ostatné je pominuteľné alebo temporálne. Je to ľudské vnímanie, ktoré si myslí, že javy sú pevné a trvalé.

Základ alebo prirodzený stav má trojakú podmienku: esenciu, prirodzenosť a energiu. Sú vzájomne závislé. Jedna nemôže existovať bez zvyšných dvoch:

• Esencia základu – základná prázdnota. Pred a po myslení je len prázdnota mysle. Táto je podstatou čistá a jasná, a prirovnáva sa k zrkadlu. Zrkadlo odráža, čo je pred ním, ale zrkadlo samé sa nemení. Myšlienky prichádzajú a odchádzajú, ale sú to len úvahy a reflexie, nemenia čistotu a prázdnosť prirodzeného stavu mysle.
• Prirodzenosť základu – manifestuje javy alebo myšlienky. Hoci prichádzajú a odchádzajú, a podstatou sú prázdne, existujú a naďalej sa prejavujú. Hoci zrkadlo zostáva prázdne a čisté, je jeho povahou neustále odrážať to, čo je pred ním.
• Energia základu – spôsob, ako sa základ, alebo prirodzený stav, prejavuje. Posledná energia sa prejavuje trojako: ako Zal, Rolba a Dan (nepreložiteľné termíny)
  • Zal (vzhľad zdanlivo vonkajšieho sveta) – energia jednotlivca, ktorá sa javí ako zdanlivo vonkajší svet (mimo mysle). Jednotlivec vidí sám seba ako samostatný subjekt, ktorý žije vo vonkajšom svete objektov. Ale tieto vonkajšie objekty/svet sú vlastne projekcie jeho vlastnej energie. V skutočnosti neexistujú žiadne externé nezávislé alebo samostatné javy, ktoré nie sú prejavom energie jednotlivca.
  • Rolba (spôsob, ktorým sa energia jednotlivca manifestuje) – v jednotlivcovi je energia vnímaná ako vnútorný obraz. Obraz sa môže javiť ako veľmi živý a reálny, ale je len prejavom jeho energie.
  • Dan (nekonečná a beztvará kvalita energie) – energia jedinca môže mat akúkoľvek formu. Jeho energia sa formuje do tela, hlasu a mysle s vonkajším prostredím.

Cesta

Potom, ako je študent uvedený do prirodzeného stavu bytia, musí praktikovať cestu s cieľom dostať sa z dualistického pohľadu a stavu, a realizovať znovu svoju pravý prirodzený stav. Cesta má tri aspekty: náhľad, prax a prístup.

• Náhľad (tawa) – jednotlivec sa musí pozorovať a zistiť svoj stav čo sa týka tela, hlasu a mysle. Je to priame, neintelektuálne videnie reality. Telo je ovládané životnými podmienkami, vonkajšími vplyvmi, stravou a tak ďalej. Ak energia tela neprúdi voľne, spôsobuje emocionálne problémy a fyzické ťažkosti.
• Prax (gompa) – striktne znamená kontempláciu (jednotlivec sa snaží vstúpiť do stavu nedvojnosti, prirodzeného stavu, a snaží sa zostať v ňom dlhšiu a dlhšiu dobu). Myšlienky môžu prichádzať a odchádzať, ale pri správnom zameraní praktikujúci nie je pod vplyvom týchto myšlienok. Myseľ sama o sebe nie je zapojená do žiadnej snahy alebo práce, ako je tomu v meditácii. Meditácia zameriava myseľ niečo robiť, napríklad vizualizácie prinášajúce stav pokoja, ktorý je potrebný pre vstúpenie do kontemplácie. V kontemplácii je jednotlivec úplne prítomný a pozorný, ani neodmieta ani nenasleduje myšlienky. Meditačné techniky, ktoré pomôžu „rozpustiť“ tieto prekážky sú individuálne. Pomáhajú prekonať problémy, ale nemali by byť cieľom samým o sebe. Zameranie Dzogčhenu je vždy na kontempláciu.
• Správanie (chöpa) – hneď ako je praktikujúci schopný zostať v kontemplácii, v prirodzenom stave jasnej pozornosti, ďalším štádiom je byť v tomto prirodzenom stave v každodennom živote. Potom prináša svoju prítomnú jasnú pozornosť do každej chvíle svojho života. Vyhýba sa všetkým rozptýleniam, ktoré by ho mohli z neho vyviesť. Jeho myseľ neblúdi v minulosti alebo budúcnosti, ale môže aktívne plánovať niečo do budúcnosti, zatiaľ čo zostáva jasná a v prítomnosti. Preto musí pestovať konštantne jasnú pozornosť celej bytosti. Je to postoj alebo správanie, ktoré mu umožní získať nadvládu nad karmickými príčinami v jeho živote. Karmické príčiny sú dvojaké: primárne a sekundárne. Primárne príčiny pochádzajú z minulosti a môžu byť vnímané ako dobré alebo zlé. Potrebujú v živote správne podmienky, aby sa mohli prejaviť samé, preto potrebujú sekundárne karmické príčiny. Keď praktikujúci má nepretržite jasnú pozornosť v prirodzenom stave, je schopný rozpoznať, kedy vznikajú, zabrániť tak negatívnym v rozvoji, a zároveň stimulovať tie pozitívne. Nakoniec prípadne nebude podmienený vôbec žiadnymi skúsenosťami, dobrými alebo zlými. Tak sa úplne oslobodzuje od podmienenej existencie. Môže konať úplne slobodne, nezávisle od všetkých obmedzení, pravidiel a príčin/následkov. Môže slobodne robiť, čo chce, ale zostáva vedomý si potrieb a obmedzení iných.

Plod

Plodom je realizácia. Jednotlivec prejavuje v svojom vedomí to, čo v podstate vždy bol, teda stav čistej jasnej pozornosti, ktorý nazývame „prirodzený stav“. Prostredníctvom procesu prehlbujúcej sa pozornosti tohto stave sa samo-oslobodzuje od dualistického videnia. Všetky vášne a všetky karmické príčiny, ktoré podmieňujú osobu v dualistickom svete, sa rozpustia.

Praktikujúci, ktorý zostáva trvalo v prirodzenom stave, neočakáva vznik žiadnych cnostných vlastností a nemá strach z následkov zlých činností. Prirodzený stav je mimo všetkej karmickej kauzality a jej účinkov. Taký praktikujúci nepodlieha príčinnosti.

Na rozdiel od iných budhistických praxí, súcit nemusí byť pestovaný v mysli. V prirodzenom stave vždy bol.

Keď jednotlivec vstupuje do prirodzeného stavu a pokračuje v tomto stave po dlhšiu dobu, potencialita prirodzeného stavu má príležitosť sa manifestovať spontánne ako vízie. Konečný výsledok dlhotrvajúcej praxe je dosiahnutie „svetelného“ alebo „dúhového tela“ (tiež nazývané Sambhogakája, telo tvorené zo svetla). Jeho symbolom je tibetské písmeno „A“.

Nakoniec, praktikujúci rozpúšťa osobnú realitu do reality Prirodzeného stavu. To tiež znamená, že fyzické telo sa rozpustí, keďže je len jedným z prejavov karmickej vízie. Ide o návrat k prvotnej energetickej podstate piatich svetiel dúhy alebo svetelného tela.

Jedným z najčastejšie zobrazených foriem emanácie dúhového tela je Padmasambhava (tiež volaný Guru Rinpočhe), veľký budhistický učiteľ.

Dzogčhenová komunita

Komunitu Dzogčhenu definuje Namkhai Norbu ako:

„Dzogčhenova komunita sú ľudia, ktorí sa zaujímajú o dzogčhenove učenie, chcú byť mimo myseľ a tiež byť relatívne prítomní, len toto.“

Tri kategórie tantier

Dzogčhen je tajné učenie. Náuky Dzogčhenu zdôrazňujú prirodzenosť, spontánnosť a jednoduchosť. Dzogčhen začleňuje mnoho metód a praxí z tantrického budhizmu.

Samotné tantry Dzogčhenu sú rozdelené do troch sekcií:

• kategória (prirodzenosti) mysle Semde
• kategória priestoru Longde
• kategória tajných alebo esenciálnych inštrukcií Menngagde

Menngagde sa ďalej delí do štyroch cyklov: vonkajšie, vnútorné, tajné; a najvnútornejšie - neprekonané (yangti). Jadrom Menngagde sú učenia Nyingtik. Medzi najdôležitejšie Nyingtik cykly patrí Vima Nyingtik; Khandro Nyingtik; a Longčhen Nyingtik. Semde a Longde boli odovzdané v Tibete hlavne Vairočanom a Vimalamitrom, a Menngagde Vimalamitrom a Padmasambhavom. Pre viac intelektuálne alebo analyticky naklonených je určené Semde, pre inklinujúcich viac k prírode a jednoduchosti je určené Longde. Menngagde učenia sú spravidla pokročilejšie ako Semde a Longde, s hlavnou tantrou „Ozvena zvuku“ (tib. Dra Thal Gjur).

V troch sériach Dzogčenu sú učenia Semde – série bódhičity alebo „podstaty mysle“ (nature of mind), prvotného stavu; Longde – série „priestoru“; a Mennagde – série „tajných inštrukcií“, alebo upadéš.

Východiskovým bodom je teda princíp priameho uvedenia podľa Semde.

1. Učiteľ uvednie podstatu mysle, stav prvotnej bódhičity žiakovi a ten musí spoznať alebo „objaviť“ ho priamo, nekoncepčným spôsobom. Učenia, ktoré vysvetľujú význam prvotného stavu a obsahujú inštrukcie, ktoré umožňujú jeho spoznanie sú obsiahnuté predovšetkým v seriach Semde.

1. Potom, čo spoznáme svoj vlastný stav, je nutné odstrániť všetky pochybnosti, nie iba intelektuálnym spôsobom, ale skôr na základe skúseností vďaka metódam Longde viazaných na konkrétne skúsenosti metód kontemplácie.

1. A konečne, úlohou praktikujúceho je integrovať prirodzený stav do všetkých denných aktivít. A rozvíjať túto schopnosť do miery zjednotenia energie fyzického tela s energiou vonkajšieho sveta. To je cieľom praktík tretej série, Mennagde, ktorej najvyššia realizácia spočíva v manifestácii „dúhového tel“a.

V podstate tieto tri fázy zodpovedajú trom aspektom výučby Dzogčhenu: „porozumenie“ (rtogs pa), „stabilizácia“ (brtan pa) a „integrácia“ (bsre ba).

Tregchöd a thödgal

Po nevyhnutnej prípravnej praxi Rushan sa zostáva v poznaní tregchöd a praxí thödgal. Sú to hlavné pokyny uvedené v sérii Menngagde (série ústnych inštrukcií) z náuky Dzogčhenu.

Tregchöd možno vysvetliť ako spojenie špeciálnej šamaty a špeciálnej vipašány. Jasné videnie (lhagthong), je tvoje prázdne vnímanie, prostá pozornosť mimo pridávania a odoberania. V Dzogčhene sa táto pozornosť odvoláva na rigpu, zatiaľ čo v Mahamudre sa nazýva vrodená súcnosť. Samo-oslobodenie prostredníctvom vnímania rigpy je prax kadag tregchöd (Perfect Clarity, p.73). Hľadenie do priestoru sa považuje za dôležitú súčasť poznania tregchöd.

Ako uvádza Jigme Lingpa (The Practice of Dzogchen, p.69):

„Spoliehajúc sa na prvotnú čistotu, prázdnota (bez myšlienok), vlastnou nahou pozornosťou, bez rozpracovania, a rozpustenie (fenomenálnej existencie do) konečnej povahy, prázdnota (je Thregchod).“

Thödgal predstavuje skôr plod. Na rozdiel od iných druhov tantrickej praxe nie je v praxi Thödgal žiadna úmyselná vizualizácia, ale obrazy sa objavia spontánne využitím druhotných podmienok ako je tma alebo svetlo. Nakoniec praktikujúci získa skúsenosti, ktoré sú vnímané ako subtílne energie súcna. Tie majú vlastnosti zeme, vody, ohňa, vzduchu a priestoru. Prax hľadenia do svetla je založená na štyroch víziách: 1. Okamžitá pozornosť reality samej s víziami retiazok svetla. 2. Rastúce skúsenosti s víziou dúhových svetiel a budhov. 3. Pozornosť dosahuje svoj vrchol - dokonalené vízie budhovských rodín svetla. 4. Vízia konečnej reality - rozpustenie vízií, budhovstvo (Natural Liberation, Padmasambhava 1998, p.244). Vízie súvisia so svetelnými lampami a svetelnými kanálmi pozornosti.

Yangti Dzogčhenove náuky zahŕňajú praxe zamerané na ústranie v tme.

V učení Dzogčhenu zdrojom praxí, náuk, a transmisií je učiteľ a je najdôležitejší pre praktikujúceho Dzogčhenu. Preto si treba zvoliť učiteľa, ktorý má seriózne vedomosť, ktorú takto predá. Ak by sme šli k podstate, vizualizácia A v thigle, v ktorom prvotný stav Samantabhadru a všetkých našich učiteľov sú zjednotené, sa nazýva Ati Guru joga.

Dzogčhen, ako samostatný povoz, je cestou samo-oslobodenia sa.

Literatúra

• Čhögjal Namkhai Norbu, Zrcadlo. Poučení o bdělém vědomí přítomnosti, Praha 2002, ISBN 80-86685-00-4
• Čhögjal Namkhai Norbu, Dzogčhen. Přirozeně dokonalý stav, Praha 2002, ISBN 80-85905-96-5
• Čhögjal Namkhai Norbu, Křišťál a cesta světla. Sútry, tantry a Dzogčhen, Praha 2004, ISBN 80-86685-11-X
• Čhögjal Namkhai Norbu, Nauky prvotní moudrosti, Praha 2005, ISBN 80-86685-43-8
• Tenzin Wangyal, Zázraky přirozené mysli. Podstata nauky Dzogčhenu v původní tibetské tradici Bön, Praha 2009, ISBN 978-80-86685-90-8
• Chögyal Namkhai Norbu. The Mirror: Advice on Presence and Awareness (dran pa dang shes bzhin gyi gdams pa me long ma). Religions 2013;4 (3):412 – 422. http://www.mdpi.com/2077-1444/4/3/412
• Shardza Tashi Gyaltsen (Author), Yongdzin Lopon Tenzi Namdak (Commentary), Heart Drops Of Dharmakaya: Dzogchen Practice Of The Bon Tradition, 2002, ISBN 978-1559391726
• Yongdzin Lopon Tenzin Namdak Rinpoche (Author), Nagru Geshe Gelek Jinpa (Editor), Carol Ermakova (Editor), Dmitry Ermakov (Editor), Heart Essence of the Khandro: Experiential Instructions on Bonpo Dzogchen - Thirty Signs and Meanings from Women Lineage-Holders (English and Tibetan Edition), 2012, ISBN 8170262828
• David Higgins, An Introduction to the Tibetan Dzogchen, 2012 https://www.academia.edu/35130637/An_Introduction_to_the_Tibetan_Dzogchen_Great_Perfection_Philosophy_of_Mind._Religion_Compass_DOI_10.1111_rec3.12004_vol._6_10._2012_Wiley-Blackwell_pp._443-50
• Christopher Hatchell, Naked Seeing, 2014 https://www.amazon.com/Naked-Seeing-Perfection-Visionary-Renaissance-ebook/dp/B00NHWZ5M6/
• Padmasambhava, Natural Liberation: Padmasambhava's Teachings on the Six Bardos, 1998
• Perfect Clarity, 2013 https://www.amazon.com/Perfect-Clarity-Padmasambhava-Guru-Rinpoche-ebook/dp/B00H6UOFS0

Externé odkazy

• Dzogchen rigpawiki
• Dzogchen rywiki