Absorpcia (svetlo)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Verzia z 10:42, 5. október 2007, ktorú vytvoril JAnDbot (diskusia | príspevky) (robot Pridal: cs Odobral: da, en, fi, ja, lt, nl, ru, sl, uk Zmenil: de, fr)

Absopcia je pohlcovanie svetelných kvánt žiarenia atómami alebo molekulami pri jeho prechode určitou látkou. Absorpciou sa zoslabuje intenzita pôvodného žiarenia. Voľné atómy v plynovom stave sú podľa Kirchhoffovho zákona schopné absorbovať žiarenie tých vlnových dĺžok, ktoré samy vyžarujú. Výsledkom absorpcie sú napr. Fraunhoferove čiary v slnečnom spektre, ktoré vznikajú absorpciou žiarenia určitých vlnových dĺžok zo spojitého žiarenia Slnka voľnými atómami v chladnejšom plynovom obale Slnka. Ak je žiarenie pohlcované len v určitých spektrálnych čiarach, ide o čiarovú absorpciu; ak je pohlcované vo všetkých vlnových dĺžkach, o spojitú absorpciu. Čiarová absorpcia, ktorú zapríčinili atómy medzihviezdneho plynu, je medzihviezdna absorpcia. V širšom zmysle je absorpcia zoslabenie žiarenia pri jeho šírení sa určitým prostredím, vyvolané napr. rozptylom žiarenia. Pravá absorpcia je zoslabenie svetla, vyvolané absorpciou energie svetelného kvanta, ktoré sa premení na kinetickú energiu častíc a potom sa po zachytení uvoľneného elektrónu iným atómom premení na žiarenie obyčajne inej vlnovej dĺžky (emisia žiarenia). Neutrálna absorpcia sa prejavuje rovnakou mierou pri všetkých vlnových dĺžkach v danom rozsahu spektra; selektívna absorpcia sa prejavuje rôzne pri rozličných vlnových dĺžkach, napr. pri medzihviezdnej absorpcii. Mieru absorpcie vyjadruje absorpčný koeficient.

Encyklopédia astronómie Tento článok alebo jeho časť obsahuje heslo z Encyklopédie astronómie s láskavým dovolením autorov a podporou SZA.