Decimus Magnus Ausonius

	Decimus Magnus Ausonius
	rímsky gramatik a básnik
Narodenie	310; Burdigala
Úmrtie	395; Rím
Odkazy
Commons	Decimus Magnus Ausonius
	Biografický portál

Decimus Magnus Ausonius (* 310 – † 395) bol rímsky gramatik a básnik, jeden z popredných vzdelancov 4. storočia.

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Ausonius pochádzal z galského mesta Burdigala (dnes Bordeaux), z rodiny významného lekára gréckeho pôvodu. Jeho matka patrila ku galskej aristokracii. O jeho výchovu sa postarali teta a babička z matkinej strany, obe menom Aemilia. V rokoch 320 – 328 bolo Ausoniovi umožnené študovať v centre vtedajšej Galie, meste Tolosa (dnes Toulouse), kde sa zaoberal predovšetkým gramatikou a rétorikou. Po dokončení štúdií sa vrátil do rodného mesta, kde sa istý čas venoval kariére právnika, ale neskôr sa priklonil k povolaniu gramatika. Roku 334 si v Buridgale otvoril rétorickú školu. Jeho najslávnejším žiakom sa stal Paulinus z Noly, budúci biskup a literát.

Ausonius si získal svojim vyučovaním taký veľký ohlas, že bol roku 364, 30 rokov po otvorení svojej školy, povolaný na cisársky dvor, aby sa stal osobným učiteľom budúceho cisára Gratiana, syna cisára Valentiniana. Za jeho činnosť na dvore sa dostalo Ausoniovi množstvo pôct, okrem iného i konzulská hodnosť, ktorá mu bola udelená roku 379. Roku 375 sa učenec zúčastnil na výprave proti Alamanom a získal v nej ako korisť suébske dievča menom Bissula, ktorej neskôr venoval jednu zo svojich básní.

Po zavraždení cisára Gratiana roku 383 sa Ausonius stiahol do úzadia na svoje statky v okolí domovskej Burdigaly. Tieto miesta údajne súhlasia s dnešnou oblasťou Château Ausone, ktorá je pomenovaná po ňom. Je možné, že na konci svojho života sa Ausonius stal kresťanom. Zomrel roku 395.

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

Decimus Magnus Ausonius je autorom početných, prevažne veršovaných skladieb, ktoré sú súhrnne známe pod menom Opuscula (Dielka). Hoci bol Ausonius-básnik svojimi súčasníkmi vychvaľovaní, dnes pôsobia jeho verše trocha fádne a neoriginálne. Zdá sa, že neskorá antika dávala prednosť iným kvalitám ako originalite – u Ausonia sa prejavuje vysoká miera sofistikovanej učenosti a vyumelkovanosti.

Z Ausoniových básní sú najvydarenejšie tri skladby: Parentalia, venovaná pri príležitosti sviatku zosnulých rodinným mŕtvym, Mosella, epillion ospevujúci rodný kraj (mimo iné sa v ňom Ausonius zmieňuje o rozsiahlych vinohradoch v oblastí Bordeaux, je to dôkaz., že už v rímskej dobe išlo o významný vinársky región) a Bissula, venovaná Ausoniovej germánskej otrokyni. Časť súboru básní má podobu poetických jazykových hier. Poéma Oratio (Reč) je písaná napríklad tým spôsobom, že prvé slovo verša je jednoslabičné, druhé dvojslabičné atď. Do tejto skupiny poézie, ktorá si počas neskorej antiky získala medzi vzdelanými vrstvami veľkú popularitu, patrí aj jeden príklad centonu, teda básne poskladanej úplne z veršov vybratých z iných básnických diel. Ausonius použil pre svoje Cento nuptialis (Svadobné cento) básne vybraté z Vergília. Verše z veľkého klasika sú pritom použité tak, že vzniká báseň odlišného významu, popis svadobného veselia vrcholiaceho defloráciou nevesty. Báseň srší paródiou na klasickú literatúru, podobne ako z mnohých ďalších Ausoniových dielok.

Ausoniovu literárnu tvorbu možno charakterizovať ako príklad básnictva, ktoré sa pestovalo medzi vzdelanými vyššími vrstvami ríše. Vyniká učenosťou a umeleckou prepracovanosťou, ktoré vyplývajú z kvalitného vzdelania, ktoré sa rímskej aristokracii dostávalo a ktoré v styku s príslušníkmi tej istej vrstvy prirodzene rezonovalo. Samotné písanie básní a znalosť rímskej klasickej tvorby patrila do okruhu znalostí rímskej smotánky a podobne je to i s paródiou klasického vzdelania, ktorá sa objavuje nielen v Ausoniovom centone. Básnikova tvorba detailne popisuje život rímskej aristokracie – báseň Ephemeris (Záznamnik) popisujúcu typický deň cisárskeho úradníka alebo Gratiarum actio (Ďakovná reč), ktorá je typickou oslavnou rečou určenou cisárovi -, čo ale zaráža, úplne sa vyhýba pálčivým otázkam doby, akoby nejestvovali. Pre Ausonia pohybujúceho sa v najvyberanejšej spoločnosti i na cisárskom dvore je svet prekvapivo idylický, je takpovediac básnickou hrou, podobne ako jeho centony. Netýka sa ho pohyb barbarov na hranici impéria, chudobnenie nižších vrstiev a pustnutie miest ani pozvoľný hospodársky úpadok provincii. Je ťažké stanoviť, do akej miery ide o postoj rímskej nobility ako skupiny a do akej miery ide o básnikov osobný postoj, ktorý nesúvisí s pohľadom rímskych vyšších vrstiev na vlastnú dobu.