Beslanský masaker

Fotografie obetí.

Beslanský masaker, známy aj pod rôznymi inými názvami napr. teroristický akt v Beslane, bola teroristická akcia, ktorej cieľom bolo zajať ako rukojemníkov viac než 800 ľudí, ktorí sa 1. septembra 2004 nachádzali v areáli základnej školy č. 1 v meste Beslan v Severnom Osetsku na juhu Ruskej federácie. Rukojemnícka dráma trvala od 3. septembra, kedy došlo za nejasných okolností k boju a odpáleniu náloží. Zahynulo vyše 350 ľudí (viac než 1% obyvateľov mesta) najmenej 10 príslušníkov ruských špeciálnych jednotiek a 31 teroristov.

Situácia v oblasti pred rukojemníckou drámou

Beslan na mape Ruskej federácie.

Masakru v Beslane predchádzal rad udalostí. 9. mája 2004 na oslavách Dňa víťazstva nad fašizmom, zahynul pri explózii bomby nastraženej v tribúne prezident Čečenskej republiky Achmat Kadyrov a predseda miestneho parlamentu Husejn Isajev. O niekoľko týždňov neskôr 21.-22. júna uskutočnili čečenskí separatisti útok na mesto Nazraň v Ingušsku. Pri bojoch zahynulo na ruskej strane do 100 ľudí. 24. augusta samovražední atentátnici odpálili výbušniny v 2 lietadlách Tu-154 a Tu-134 vo vzduchu nad Tulskou a Rostovskou oblasťou. Zahynulo 90 ľudí Toho istého dňa explodovala bomba na zástavke MHD v Kaširskej ceste v Moskve, ranení boli 4 ľudia. O niekoľko dní, samovražedná atentátnička odpálila nálož na Moskovskej stanici metra Rižskaja, zahynulo 10 ľudí a najmenej 50 ďalších bolo ranených.

Zodpovednosť za všetky tieto akcie prebral vodca čečenských separatistov Šamil Basajev. Basajev bol jeden zo zodpovedných za podobnú rukojemnícku drámu v meste Buďonnovsk, ktorá sa odohrala medzi 14. a 19. júnom 1995, kedy čečenskí separatisti napadli mesto a neskôr zobrali ako rukojemníkov vyše 1500 ľudí z miestnej nemocnice.

Udalosti v Beslane

1. deň

Militanti naplánovali útok na 1. september, prvý deň nového školského roka, tento deň mnoho najmä malých detí do školy sprevádzali rodičia. Aj to bol dôvod, prečo bolo v škole, kde sa za normálnych okolností nachádza 60 učiteľov a 800 detí oveľa viac ľudí.

Skoro ráno niekoľko desiatok silne ozbrojených čečenských bojovníkov vyrazilo z miesta úkrytu v lese blízko obce Psedach v neďalekom Ingušsku. Cestou natrafili na ingušského policajného dôstojníka majora Sultana Guraževa, ktorého zastavili, odzbrojili a zajali. Zobrali aj jeho policajné auto značky GAZ, Guražev neskôr militantom unikol a na miestnej policajnej stanici vypovedal o udalostiach.

O 09:10 miestneho času, ozbrojenci v maskách dorazili v dvoch automobiloch - ukradnutej policajnej dodávke GAZ a na nákladnom GAZe-66. Viacero svedkov ako aj expertov sa prikláňa k názoru, že teroristi operovali v dvoch skupinách a jedna už predtým infiltrovala školu. Mnoho ľudí v škole považovalo prítomnosť policajnej dodávky za známku toho, že sa jedná o cvičenie bezpečnostných zložiek. Teroristi po vkročení do budovy spustili paľbu do vzduchu a prinútili všetkých aby vošli z nádvoria do budovy školy. V následnom vypuknutom zmätku sa asi 50 ľuďom podarilo z miesta uniknúť a zalarmovať miestnu políciu. Množstvu ľudí sa tiež podarilo ukryť v suteréne. Nasledovala prestrelka, medzi útočníkmi, miestnou políciou a jedným ozbrojeným civilistom. (V oblasti severného Kaukazu, po vojne ktorá tu prebiehala v 90. rokoch, vlastní mnoho miestnych obyvateľov zbrane, vrátane útočných pušiek.) Prestrelka si vyžiadala najmenej dvoch mŕtvych a viac než 12 zranených. Zahynul i jeden z útočníkov.

Útočníci zajali v škole asi 1200 rukojemníkov. Oficiálne zdroje najprv tvrdili, že v škole sa nachádza asi 200 až 400 ľudí a neskôr dokonca tvrdili, že vnútri je presne 354 rukojemníkov. V roku 2005 však potvrdili, že teroristi zajali 1128 ľudí Militanti všetkých rukojemníkov zhromaždili v školskej telocvični, skonfiškovali im mobilné telefóny a prinútili ich komunikovať medzi sebou iba po rusky. Keď sa jeden z otcov detí Ruslan Betrozov postavil aby pretlmočil tieto príkazy útočníkov z ruštiny do osetčtiny a upokojil ľudí bol jedným z militantov zastrelený strelou do hlavy. Iný z otcov detí, ktorý odmietol kľačať bol postrelený a neskôr vykrvácal. Obe telá neskôr teroristi vyniesli z športovej haly, zostala po nich však krvavá stopa. Ozbrojenci následne spomedzi rodičov, zamestnancov školy a učiteľov vybrali 15-20 potenciálne nebezpečných, ktorých odviedli do chodby vedľa jedálne na druhom poschodí. Z tohto miesta sa následne ozvala explózia, jednej zo samovražedných atentátničiek, ktorá pravdepodobne pripravila o život ešte jednu ženu opásanú výbušninou a niekoľkých rukojemníkov. (Výbušninu odpálil veliteľ skupiny.) Zvyšok vybraných rukojemníkov ako aj niekoľko militantov, ktorí nesúhlasili s braním detí ako rukojemníkov, bolo na tomto mieste prinútených ľahnúť si na zem a zastrelených. Jeden z rukojemníkov Karen Mdinaradze, prežil explóziu i následnú streľbu, bol ponechaný nažive a umožnili mu vrátiť sa medzi ostatných zajatcov v telocvični, kde však onedlho stratil vedomie. Telá mŕtvych boli vybraní rukojemníci prinútení vyhádzať z okna budovy na dvor. Pri tomto sa podarilo jednému z rukojemníkov utiecť. Ten bol okamžite zatknutý políciou ako podozrivý.

Zatiaľ čo polícia a armáda obkolesili budovu, teroristi vo vnútri nainštalovali rad výbušných zariadení a v okolí budovy umiestnili niekoľko pascí. Napriek skúsenostiam z útokov v Moskve v roku 2002, nepripravili ruské orgány v okolí budovy k dispozícií dostatok záchranárov, hasičov ani dostatočný počet vozidiel rýchlej zdravotnej pomoci. Konrtaprotuktívna bola i prítomnosť severoosetskej domobrany a ozbrojených obyvateľov mesta.

2. deň

Na ďalší deň jednal s militantmi prezident Ingušska Ruslan Aušev. Militanti prepustili 26 rukojemníkov (11 dojčiacich žien a ich 15 detí), keďže však teroristi odmietli prepustiť aj staršie deti týchto matiek, jedna z nich odmietla opustiť budovu a tak z budovy odišlo iba jej mladšie dieťa, ktoré na rukách odniesol Aušev. Vnútri budovy telocvične (veľkej okolo 10x25 m), kde bolo nahromadené veľké množstvo ľudí bolo neznesiteľné horko, čo mnohých rukojemníkov viedlo k tomu, že sa takmer celkom vyzliekli. Mnoho detí od horúčavy ako aj pre zákaz požívať jedlo alebo tekutiny stratilo vedomie. Aušev od ozbrojencov prevzal videokazetu s žiadosťou Šamila Basajeva o uznanie nezávislosti Čečenska na pôde OSN výmenou za životy rukojemníkov. Ruské orgány toto dlhšiu dobu tajili a neskôr tvrdili, že kazeta bola prázdna.

V budove narastala nervozita, mnoho detí hlasno plakalo. Teroristi sa preto vyhrážali ich matkám, zastrelením a nútili ich aby deti upokojili.

3. deň

Situácia 3. deň okolo 13. hodiny.

Približne o 13:00 3. septembra, malo podľa dohody k budove školy prísť auto Ministerstva zvláštnych situácii s medicínskymi pracovníkmi, ktorých úlohou bolo odviezť 20 mŕtvych tiel, ktoré ležali pred budovou ako aj priniesť mŕtve telo jedného z mŕtvych teroristov. Po tom čo sa automobil priblížil k budove a jeho posádka vystúpila zaznela z telocvične explózia, ozbrojenci následne spustili po medicínskych pracovníkoch paľbu a dvoch z nich usmrtili, ďalší dvaja sa skryli za automobilom.

Po necelej minúte nasledovala ďalšia explózia a okolo 13:05 sa horiace krovy a konštrukcia telocvične zrútili pochovajúc pod sebou asi 160 rukojemníkov, takemr polovicu obetí masakru. Z poškodenej telocvične následne ušlo 14 rukojemníkov. Existujú tri verzie príčiny explózií. Prvou je náhodná alebo nechcená aktivácia výbušnín teroristami. Viacerí teroristi stáli na výbušných zariadeniach, ktoré mali vyvolať explóziu po tom, čo ozbrojenci dajú dolu nohu z pedálu na ktorom stáli. Svedectvá neboli jednotné v tom, či tieto zariadenia vôbec vybuchli, ani v tom, či ozbrojenci, ktorí dali nohu z pedálu tak urobili sami, alebo v dôsledku činnosti ruských ostreľovačov. Druhou verziou, ktorá vysvetľuje explózie v telocvični a najmä požiar na streche je použitie ťažkých zbraní ruskými jednotkami, ktoré obkľúčili školu. Treťou, ktorá je i oficiálnym stanoviskom ruských orgánov je zámerné použitie výbušnín únoscami na vyvolanie zmätku.

Po výbuchoch začali z školskej budovy vybiehať rukojemníci, čo prinútilo špeciálne jednotky ruského ministerstva vnútra ako aj armádu jednať. Vládne jednotky sa dostali dovnútra budovy s podporou najmenej 3 tankov T-72, obrneného transportéra BTR-80 a vrtuľníka Mi-24. Teroristi prinútili v následnom chaose mnohých rukojemníkov aby sa postavili do okien školy, kde sa stali terčami paľby. Odhady hovoria, že až 100 z nich prišlo o život práve, kvôli tomu, že z nich ozbrojenci spravili svoje živé štíty.

Po asi 2 hodinách od začiatku streľby ruské jednotky kontrolovali väčšinu budovy. Časť ozbrojencov však stále držala niektoré časti podzemných priestorov školy. 13 ozbrojencom sa neskôr prebilo cez policajné zátarasy a uniklo. Predpokladá sa, že časť z nich sa ukryla do jednej z budov vedľa školy. Okolo 21. hodiny bola budova zničená paľbou tankov a zápalných rakiet ruskými jednotkami. Iná skupina unikla pozdĺž železnice, prenasledovaná vrtuľníkmi.

I 12 hodín po prvej explózii bolo ešte počuť v okolí streľbu. Hranice Ingušska boli uzatvorené a začalo hľadanie zvyšku ozbrojencov.

Následky

Súbor:Beslan Monument.JPG

Pamätník obetiam masakru v Beslane.

V dôsledku explózií a následného úderu na budovu zahynulo 334 rukojemníkov (vrátane 186 detí) a okolo 783 bolo ranených. Avšak takmer 200 ľudí zostalo nezvestných alebo sa ich nepodarilo identifikovať. Väčšina z nich v troskách zničenej telocvične. Poslednou obeťou teroristického útoku v Beslane bola 33 ročná Elena Avdonina, ktorá zomrela na dôsledky zranení 8. decembra 2006. Padlo tiež 10 príslušníkov špeciálnych jednotiek, viacerí pri tom ako vlastným telom kryli rukojemníkov. Bolo zabitých 31 teroristov a 1 zajatý, neskôr odsúdený na doživotie. Najmenej jedného ozbrojenca zlynčoval dav rozzúrených miestnych obyvateľov priamo pred školou, keď sa pokúšal o útek.

Nemocnica v Beslane nebola pripravená ani vybavená na veľký príliv ranených, čo znemožnilo adekvátnu starostlivosť o všetkých ranených, z ktorých mnoho zomrelo v práve v tejto nemocnici. Nemocnica nemala dostatočný počet lôžok pre ťažko ranených, nedostatok potrebných liečiv a neurochirurgického materiálu. Príbuzným nebolo umožnené navštíviť svojich zranených rodinných príslušníkov a personál nemocnice mal zakázané používať svoje mobilné telefóny.

6. a 7. septembra 2004 bol v Ruskej federácii vyhlásený štátny smútok. 17. septembra 2004 na seba oficiálne zobral za teroristický útok zodpovednosť Šamil Basajev.

Po masakre prebehli zmeny federálnych zákonov a boli posilnené právomoci štátnych donucovacích orgánov. Zvýšil sa tiež dosah vlády a prezidenta na médiá, čo viacerí kritici Putina považovali za krok, ktorým ďalej centralizoval svoju moc. Zmenila sa tiež forma voľby hláv federálnych subjektov.

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Beslanský masaker

Externé odkazy

• Správa parlamentnej komisie zaoberajúcej sa vyšetrovaním udalostí v Beslane z 1.-3. decembra 2006 (po rusky)