Bibliometria

Bibliometria je vedná disciplína zaoberajúca sa meraním a kvantitatívnou analýzou dokumentov komunikujúcich vedecké poznatky.

Zakladateľmi bibliometrie boli F.J. Cole a N.B. Eales, ktorí v roku 1917 publikovali prácu Štatistická analýza literatúry. Analyzovali v nej literatúru s anatómie publikovanú od r. 1850. V r. 1923 bývalý knihovník Britského patentového úradu E. Wyndham Hulme štatisticky analyzoval históriu vedy. V r. 1927 P.L.K. Gross a E.M. Gross publikovali štúdiu v ktorej spočítali a anlyzovali citácie k článkom v chemických časopisoch. Bola to prvá štúdia tohto druhu a boli ňou položené základy citačnej analýzy. Bradfordova práca o rozdelení článkov medzi časopismi Applied Geophysics a Publication Research viedla k odvodeniu Bradfordovho zákona rozptylu.

Samotný pojem bibliometria zaviedol až v roku 1969 A. Pritchard, dovtedy sa používal termín štatistická bibliografia.

Problémy skúmané bibliometriou

skúmanie citačných väzieb
analýza publikačnej činnosti vedcov
skúmanie medzinárodných publikačných trendov
počítačová analýza publikácií
rozloženie tvorivej výkonnosti vedcov
informačné potreby
tematický rozptyl literatúry
mapovanie vedy
vyhľadávanie informácií
socioinformatické javy
meranie relevancie rešeršnej činnosti
...

Literatúra

Dušan Katuščák, Marta Matthaeidesová, Marta Nováková: Infomačná výchova. Terminologický a výkladový slovník. Bratislava, Slovenské pedagogické nakladateľstvo 1998.