Džinizmus

Džinizmus alebo džainizmus je jedno z indických náboženstiev spríbuznené s budhizmom. Patrí k najstarším náboženstvám na svete. Jeho pomenovanie pochádza zo slova džin (víťaz). Zvestovalo ho údajne 24 džinov, z ktorých poslední dvaja boli historické osoby - Paršvá okolo roku 750 pred Kr. a Mahávíra Vardhamána (Džina) okolo roku 500 pred Kr. Písomné záznamy Mahávírovej náuky z doby jeho života neexistujú, k dispozícii sú materiály spísané až približne tisíc rokov po jeho smrti (kanonické texty zvané agámy).

Džinizmus, ako filozofická náuka, má výrazné materialistické črty. Svet je pluralistická sústava večných podstát (tattvám). Dvoma hlavnými tattvami sú dživa (duša) a adžíva (všetko neduševné). Aj ľudská osobnosť je dualistický výsledok spojenia duše a hmoty. Životom prechádza v znamení ich zápasu. Zatiaľ čo duša je vo svojej prirodzenej a čistej podobe úplne dokonalá, v spojení s telom sa stáva obmedzenou. Spojenie duše a hmoty nenastáva priamo, ale prostredníctvom veľmi jemnej hmoty (tzv. karmanu). Existuje zhubný karman, ktorý ničí vlastnosti duše a obyčajný karman ako nevyhnutný predpoklad zväzku duše s telom. Oslobodzovanie ducha z hmotných pút ako hlavný príkaz džinizmu sa odohráva sebazdokonaľovaním a askézou v kolobehu životov. Jednotlivec, ktorému sa podarí zbaviť sa zhubného karmanu, získava vševedúcnosť. Podmienkou úplného vyslobodenia z kolobehu životov a dosiahnutia najvyššieho bodu sveta je však zbaviť sa karmanu vôbec. Takto oslobodená duša už nemôže vplývať na hmotu. Preto ani boh, ako úplne slobodný duch nezasahuje do kolobehu života a hmoty.

Kozmológia

Džinizmus nezahŕňa vieru vo všemocné najvyššie bytie, Boha-vládcu alebo tvorcu, ale vo večný vesmír riadený prírodnými zákonmi. Vo svete je toľko duší koľko je bytostí. Vesmír nevzniká a nezaniká. Je večný ale nie nemenný, pretože prechádza nekonečnou sériou cyklov. Čas sa odvíja v Utsarpini (Progresívny cyklus) a Avsarpini (Regresívny cyklus). Utsarpini a Avsarpini tvoria spolu Koleso času (Kalachakra). Počas Utsarpini aj Avsarpini sa odvinie 6 periód -Aras. Počas Utsarpini cyklu etika, pokrok, šťastie, sila, dĺžka ľudského života, zdravie, náboženstvo, atď., stúpajú do svojho vrcholu. Počas Avsarpini cyklu toto všetko upadá.

Džinisti veria, že sa nachádzame v súčasnosti v piatej Ara cyklu Avsarpini, a o približne 19 000 rokov začne ďalšia Ara. Každý enormne dlhý cyklus času vždy má 24 tirthankarov. V našej dobe, 23 tirthankara bol Páršva, askéta a učiteľ, traduje sa obdobie 877 - 777 pred Kr., t. j. 250 rokov pred zatiaľ posledným tirthankarom - Mahávírom, v roku 527 pred Kr.

Základ džinistického učenia

Základ džinistického učenia tvorí päť sľubov. Ich verzia pre mníchov (mahávrata) je:

neubližovať živým tvorom (ahinsa)
hovoriť vždy pravdu
nekradnúť
nevlastniť nijaký majetok
zachovávať pohlavnú zdržanlivosť

Laici dodržiavajú miernejšiu verziu týchto sľubov (anuvrata): nevyžaduje sa pohlavná zdržanlivosť, ale iba vernosť partnerovi a nemusia sa vzdať celého majetku, iba ho nesmú zhromažďovať nadbytočne veľa. Tieto sľuby sa dodržiavali veľmi stroho, hlavne ahinsa, čo viedlo k prísnemu vegetariánstvu.

Džinisti sú rozdelení do niekoľkých siekt. Najznámejšie sekty sú "bielo odetí" (švétámbarovia) - nosia biele rúcha a "vzduchom odetí" (digambarovia), nenosia žiadny odev, chodia nahí.

Džinistickú náboženskú obec tvoria mnísi, mníšky i laici. Dnes k nej patria 3 - 4 milióny Indov. "Bielo odetí" sú obchodníkmi, bankármi, učiteľmi, úradníkmi a majú v indickej spoločnosti i napriek svojmu malému počtu značný vplyv.