Zobrazenie zdroja stránky Etruskovia

[[Súbor:Etruscan civilization map.png|náhľad|Rozšírenie etruskej civilizácie]]
[[Súbor:Etruscan temple Orvieto.jpeg|náhľad|Etruský chrám Orvieto]]
[[Súbor:Schriftzug Etruskisch rtl.svg|náhľad|Etruské písmo]]
'''Etruskovia''' bol staroveký národ, ktorý žil na [[Apeninský polostrov|Apeninskom polostrove]], na území historicky známom ako [[Etrúria]], rozprestierajúcom sa najmä na území dnešného [[Toskánsko|Toskánska]]. Ich moc dosiahla vrchol od konca [[7. storočie pred Kr.|7. storočia pred Kr.]] do polovice [[6. storočie pred Kr.|6. storočia pred Kr.]], keď sa zmocnili [[Staroveký Rím|Ríma]] a iných území.

== Pôvod ==
Etruskovia nepatrili medzi [[indoeurópania|indoeurópske národy]] a ich pôvod je až dodnes neznámy. Vo všeobecnosti prevládajú už od antiky tri názory o pôvode tohto kmeňa. Prvý z nich hovorí o ich [[malá Ázia|maloázijskom]], [[Lýdi|lýdskom]] pôvode, ako to spomína aj [[Hérodotos]]. Vlna tejto migrácie mohla prechádzať aj gréckym ostrovom [[Lemnos]], dokladom čoho by mohol byť aj nález náhrobnej stély s nápisom veľmi podobným etruštine. Druhá teória, ktorú preferoval aj historik [[Dionysios z Halikarnasu]], pracuje s ich domácim, autochtónnym vývojom. Tretia teória tvrdí, že prišli zo severu, možno z oblasti Raetie, čoho dôkazom je pre niektorých bádateľov veľmi podobné meno Rasenna, ktorým sa označovali samotní Etruskovia. Na základe lingvistických štúdií sa zistilo, že etruština a rétština boli veľmi príbuzné jazyky. V súčasnosti sa predpokladá, že každá z antických teórií o pôvode Etruskov je čiastočne pravdivá, teda išlo o presunutie rôznych elít a možno ich jazyka a ovplyvnenie pôvodného obyvateľstva.

== Vývoj ==
Etruskej kultúre prevládala od 11. do 8. stor. pred Kr. tzv. [[villanovská kultúra]], ktorá sa kontinuálne transformovala do klasickej etruskej kultúry.

Koncom 8. storočia pred Kr. došlo k postupnej transformácii väčších etruských osád ([[Caere]], [[Tarquinia]], [[Vulci]], [[Veje]]) na mestské štáty.<ref name="Boat42">{{harvbz|Boatwright|2004|Pr=''Etruskové''|St=42}}</ref> Na konci 7. storočia pred Kr. sa objavujú [[Populonia]], [[Rusellae]], [[Volterra]] a ďalšie. Tieto mestské štáty sa vzájomne podobali jazykom, náboženstvom i charakterom vlády. Paradoxne nikdy nevytvorili spoločnú alianciu; naopak, vzájomne súperili a bojovali medzi sebou.<ref name="Boat44">{{harvbz|Boatwright|2004|Pr=''Etruskové''|St=44}}</ref>

Od konca 7. storočia pred Kr. sa Etruskovia zmocnili Ríma, [[Kampánia|Kampánie]], [[Mantova (mesto)|Mantovy]] a [[Spina|Spiny]]. V 6. storočí pred Kr. zaznamenali kultúrny rozkvet. Podľa legiend boli poslední traja králi Starovekého Ríma (v rokoch [[616 pred Kr.|616]]{{--}}[[510 pred Kr.]]) Etruskovia. Symbolmi moci u Etruskov, ktoré prevzal Rím a používal ich počas celej existencie, bol zväzok prútov so zaťatou sekerou – fasces, kráľovské žezlo, kráľovský trón a tóga.

Roku [[540 pred Kr.]] porazili spolu s [[Kartágo|Kartágincami]] [[Staroveké Grécko|Grékov]] v [[Bitka pri Alalii|bitke pri Alalii]]. Roku 510 pred Kr. Rimania Etruskov vypudili z Ríma (čím sa začína obdobie [[Rímska republika (staroveký Rím)|Rímskej republiky]]).

V [[5. storočie pred Kr.|5. storočí pred Kr.]] ustupovali zo severu prichádzajúcim [[Kelti|Keltom]]. V [[4. storočie pred Kr.|4. storočí pred Kr.]] sa ich mestá stali [[vazal]]mi Ríma a Etruskovia sa do konca 1. stor. pred Kr. romanizovali.

== Spôsob života ==
Pre Etruskov bola typická vysoká životná úroveň. Väčšinou boli vysokí, čiernovlasí, s ostrým profilom. Používali grécku abecedu, no ich jazyk, [[etruština]], dodnes nie je rozlúštený (aj keď sa našlo veľké množstvo textov, doteraz sa nenašiel dostatočne dlhý text). Najdlhší nápis nájdený v etruštine je tzv. [[Plátená kniha]] (cca 1300 slov). Etruskovia svojich mŕtvych pochovávali v plátených plachtách s odkazmi. Vytvorili zväzok dvanástich miest, na čele ktorých stáli lukumoni (etruskí králi aj náboženskí vládcovia, ktorí však nemali absolútnu moc). Na správe štátu sa mohli zúčastňovať všetci slobodní občania, dokonca aj ženy. Vznikli kňazské kolégiá, kde sa viedli záznamy o udalostiach v [[Rím]]e, tzv. annales maximi. Ich náboženstvo bolo temné, podobne ako u [[Chetiti|Chetitov]]. Bohom obetovali krvavé obete v podobe zvierat. Najviac sa obetovalo pri pohrebe. Mŕtvym sa zhotovovali mohutné [[sarkofág]]y z mramoru a zobrazovala sa na nich podoba mŕtvych. Predmety v hroboch svedčia o veľmi rozvetvených medzinárodných kontaktoch. Niektoré hrobové predmety majú dokázaný fenický a egyptský pôvod. 
<br>Svoje domy si stavali z kameňa a tehál. Boli staviteľmi prvých oblúkov, ktoré využívali pri stavbe [[akvadukt]]ov. Vynikali najmä svojim maliarskym umením. Etruskovia najprv nanášali farbu rovno na skalu, až potom začali robiť skutočné fresky. Používali na pálenie nádob alebo kalichov a iných domácich potrieb [[bucchero]], ktoré sa používalo v keramikárstve.

== Náboženstvo ==
[[Etruská mytológia|Etruské náboženstvo]] bolo predovšetkým polyteistické. Svet bohov tvoril u nich akúsi hierarchiu; na vrchole spočiatku stálo jedno božstvo, neskôr dvojica bohov: Tin alebo Tiania (boh blesku) a Turan (vládkyňa nad všetkým živým). Túto božskú dvojicu neskôr Etruskovia stotožnili s gréckym bohom [[Zeus|Diom]] a bohyňou [[Afrodita|Afroditou]] alebo obdobne s rímskym [[Jupiter (boh)|Jupiterom]] a [[Venuša (bohyňa)|Venušou]]. Svojim bohom stavali Etruskovia asi od konca 7. storočia pred Kr. alebo od začiatku 6. storočia pred Kr. svätyne a chrámy.

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Iné projekty ==
{{Projekt|commonscat=Etruscans}}

==Zdroje==
* Torelli Mario: ''Storia degli etruschi'', 2010.
* Kate Santon: ''Archeológia'', Translation 2009.
*{{Citácia Harvard|Boatwright|Mary T. et  al.|2004|Dějiny římské říše od nejranějších časů po Konstantina Velikého|Praha|Grada|ISBN = 978-80-247-3168-1|Vydanie = 2012, 1. české}}
* Philipp Ammon: ''Ruma Rasna – Die etruskischen Wurzeln Roms''. http://www.academia.edu/28000848/Ruma_Rasna_Die_etruskischen_Wurzeln_Roms

[[Kategória:Etruskovia| ]]
[[Kategória:Etniká, národy a národnosti]]
[[Kategória:Staroveký Rím]]