Eugen Kumičić

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Eugen Kumičić

Eugen Kumičić (* 11. január 1850, Brseč - † 13. máj 1904, Záhreb) bol chorvátsky spisovateľ a politik. Písal aj pod pseudonymom Jenio Sisolski.

Vyštudoval gymnázium v Rijeke, študoval medicínu v Prahe, históriu, filozofiu a geografiu vo Viedni. Učil na stredných školách v Splite, Zadare a Záhrebe.

V roku 1884 bol zvolený do chorvátskeho parlamentu, kde vystupoval proti maďarskej politike.

Vo svojej literatúre uplatňoval naturalistické postupy, opisoval každodenný život istrijských rybárov či námorníkov, ale aj mestský život, kde je naturalizmus najviac príznačný. Ku koncu svojej literárnej kariéry tvoril aj historické romány, voľne založené na dôležitých postavách chorvátskych dejín.

Dielo

  • Romány s novely
    • Olga i Lina (Olga a Lina, 1881)
    • Primorci (1882)
    • Začuđeni svatovi (Prekvapení, svadobníci, 1883)
    • Gospođa Sabina (Pani Sabína, 1883)
    • Sirota (Sirota, 1885)
    • Teodora (Teodora, 1889)
    • Urota Zrinsko-Frankopanska (Zrínsko-frankopanské sprisahanie, 1893)
    • Kraljica Lepa (Kráľovná lepa, 1902)

Zdroje

  • Kolektív autorov: Encyklopédia spisovateľov sveta, Bratislava 1987
  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Eugen Kumičić na anglickej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).