Fenomén (filozofia)
Fenomén (z gr. Phainomenon = jav) je jav daný v skúsenosti (zázrak). Je to jav nazeraný zmyslami alebo intelektuálne. Fenomén treba odlišovať od pojmu fenoménu alebo od akýchkoľvek iných významových útvarov, ktoré si ľudia vytvárajú pri svojom poznávaní fenoménov. Povedzme fenomenologické chápanie fenoménu sa odlišuje od Kantovho chápania fenoménu.
Názor na fenomén
[upraviť | upraviť zdroj]Kant
[upraviť | upraviť zdroj]Podľa Kanta je fenomén jav, pokiaľ je myslený ako predmet podľa jednoty kategórií. Od zdania sa tento jav líši tým, že bytostne poukazuje na vec osebe, o ktorej sa vytvára.
Sartre
[upraviť | upraviť zdroj]Podľa Sartra fenomén vyjavuje a zároveň je podstatou.
Fenomenológia
[upraviť | upraviť zdroj]Vo fenomenológii je fenomén všetko, čo sa ukazuje v skúsenosti. Pritom môže ísť o vonkajšiu skúsenosť, v ktorej sú nám dané "vonkajšie" veci (domy, stromy, autá), a o vnútornú skúsenosť, v ktorej reflexívne vnímame to, čo sa deje "v nás" (priania,úzkosti, vnemy, úsudky). V oboch prípadoch mi je niečo "fenomenálne dané". To, čo sa ukazuje (Fainetai) vo fenoménoch nie je iba zmyslové. Pri analýze fenoménu sa ukazuje, že základom zmyslového je nezmyslové.
Rozdiel medzi zmyslovým a nezmyslovým objasníme na príklade: Vidím, ako sa na lúke pasú dve kravy. Prichádza k nim tretia. V akom zmysle vidím, že dve a jedna sú tri? 2+1=3 (evidentný matematický fakt) mi celkom iste nie je dané zmyslovo názorne. Číra platnosť 2+1=3 nijako nezávisí od fakticky sa pasúcich kráv. Fakticky sa pasúce kravy sú niečím empirickým, reálnym, individuálnym, čo sa môže ľubovoľne meniť. 2+1=3 ničím takým nie je. Nevnímame to, ale nazeráme. Akty vnímania, v ktorých sú mi dané pasúce sa kravy, ma možno privádzajú k nazretiu, že 2+1=3. Toto 2+1=3 sa síce ukazuje vo vnímaní, ale nie ako niečo vnímateľné. Edmund Husserl odhaľuje fenomén nezmyslového (podobne ako Platon) najprv v čisto formálnych útvaroch logiky a matematiky.
Ukazuje sa teda dvojvrstevnatosť fenoménov, ktorá je ťažisková pre celú fenomenologickú filozofiu: Na jednej strane je to vrstva empiricky-reálneho, ktoré sa stáva názorným v aktoch vnímania našej zmyslovosti. Táto vrstva je základom (tvorí základ fenoménov a "nesie" druhú vrstvu).
Na druhej strane je to vrstva esencií a esenciálnych faktov. Označuje sa aj ako vrstva ideálnych predmetov, event. ako vrstva eidetického. Je prístupná pre duchovné akty, noézy a je postihovaná bezprostredným zrením esencií.
Také esencie a esenciálne fakty možno ukázať nielen v logickej a matematickej oblasti, ale vôbec v každej skúsenosti, kde potom možno hovoriť aj o materiálnych (obsahových) esenciách. Napríklad: Mám červenú ceruzu, nepochybne empirický reálny predmet. Červenosť tejto ceruzy mi je daná aktom zmyslového vnímania. Zrenie esencie však nepostihuje túto červenosť tu, ale eidos červený, číru esenciu, ktorá je spoločná všetkému červenému. Na tejto červenosti a na tomto určitom odtieni červene je rovnako nezávislá ako 2+1=3 je nezávislé od oných pasúcich sa kráv. Existujú samozrejme esencie rôznych stupňov. Od eidosu červený môžu prejsť k eidosu farba a ďalej k eidosu vlastnosť.
Fenomenológii ide o to, analyzovať fenomény tak, aby ako danosť vystúpili esencie a esenciálne fakty.