Fúga

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Fúga (tal.) je trojdielna neperiodická kontrapunktická skladba pre dva až šesť hlasov založená na jednej, dvoch až troch témach. Fúga je vrcholný formový typ európskej imitačnej hudby; vznikol v období baroka.Bola obľúbená v renesancií a svoj vrchol dosiahla vo fugách Johanna Sebastiana Bacha. Ako hudobná skladba býva spájaná s prelúdiom

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
  • fúg vo všetkých tóninách dur a mol, v chromatickom usporiadaní (Wohltemperiertes Klavier) prelúdií a fúg Archivované 2014-05-07 na Wayback Machine, fúg - Korevaar (Klavír), Goeth (Organ), Parmentier (Čembalo)