Indukcia (logika)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Indukcia je jeden zo základných poznávacích postupov, vedecká metóda, najdôležitejšia forma reduktívneho usudzovania; pri indukcii sa na základe skúmania podstatných čŕt určitej časti predmetov nejakej triedy usudzuje na inú časť tejto triedy. Indukcia umožňuje tvorbu hypotéz a teórií. Indukcia je jedna zo základných foriem spájania myšlienok pri usudzovaní. Indukcia je druh usudzovania, v ktorom sa z viacerých jedinečných či čiastočných súdov odvodzujú všeobecné súdy, závery.

Názor Aristotela[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa Aristotela je indukcia metóda definície a metóda usudzovania z toho, čo je zvláštne, na to, čo je všeobecné; Indukcia nemá odhaľovať nové pravdy, ale skôr len rozširovať chápanie už poznaných právd.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.