Karol z Valois
| Karol I. z Valois | |
 gróf z Valois | |
| Narodenie | 12. marec 1270 Vincennes |
|---|---|
| Úmrtie | 5. alebo 16. december 1325 Nogent-le-Roi |
| Odkazy | |
| Commons |  Karol z Valois |
Karol I. z Valois (* 12. marec 1270, pravdepodobne Vincennes, † 5. alebo 16. december 1325, Nogent-le-Roi), syn francúzskeho kráľa Filipa III. a Izabely Aragónskej, mladší brat Filipa IV., zakladateľ dynastie Valois.
Tituly
- 1284 – 1295 titulárny kráľ Aragónska a Valencie, gróf z Barcelony
- 1285 gróf z Valois
- 1290 gróf z Anjou, gróf z Maine
- 1293 gróf z Alençon, gróf z Chartres, gróf z Perche
- 1301 pápežský Vikár v Taliansku a miestodržiteľ v Romagni
- 1302 titulárny cisár konštantínopolský
Život
Ako človek priemernej inteligencie, ale nadpriemernej ctižiadostivosti a značnej chamtivosti, zbieral Karol z Valois - mladší syn bez zdedených domén – kniežatstvá. Syn, brat, švagor, zať kráľov a kráľovien (Francúzska, Navarry, Anglicka a Neapolska) a – po svojej smrti – otec nasledujúceho francúzskeho kráľa a svokor nemeckého cisára. Jeho celoživotným cieľom bolo získať kráľovskú korunu, čo sa mu však nikdy nepodarilo. V roku 1284 ho pápež – ako syna Izabely Aragónskej - uznal za kráľa Aragónska, vazala Svätej Stolice a protikráľa Petrovi III., ktorý od Sicílských Vešpier (1282) bol nepriateľom Ríma. Aby podporil svoj nárok na sicílske kráľovstvo, oženil sa s dcérou neapolského kráľa Margarétou z Anjou. Karol dúfal, že aragónska výprava (1284-1285), ktorú podnikol jeho otec mu prinesie jeho titulárne kráľovstvo. V roku 1285 sa nechal korunovať kardinálskym klobúkom, čo mu prinieslo posmešnú prezývku „kráľ klobúka“. Neskôr sa musel titulu vzdať.
Preukázal sa ako schopný vojvodca a úspešne viedol ťaženie vo Flámsku (1297).
Karol sníval o cisárskej korune a v roku 1301 sa oženil s Katarínou z Courtenay, titulárnou cisárovnou konštantínopolskou, vnučkou a dedičkou posledného latinského cisára, Balduina II.. S tajným súhlasom pápeža sa zúčastnil ťaženia Karola II. Neapolského o dobytie Sicílie. Bol menovaný za pápežovho Vikára v Taliansku a stratil sa v bludisku talianskej politiky. Kompromitoval sa masakrom vo Florencii a finančným vydieraním, dobyl Sicíliu, kde si upevnil svoju povesť rabovača a vrátil sa – ako človek so zlou povesťou – 1301/1302 nazad do Francúzska.
Keď v roku 1308 zomrel rímsko-nemecký kráľ Albrecht I., Karolove ambície získať kráľovskú korunu opäť ožili. Jeho kandidatúra však neuspela, zvolený bol Henrich VII. Luxemburský.
Predčasná smrť Ľudovíta X. v roku 1316 nechala Karola v nádeji, že ako možný francúzsky regent bude v krajine zohrávať významnú úlohu. Nevedel však zabrániť svojmu synovcovi, budúcemu Filipovi V., v prevzatí vlády. Po smrti Filipa V. (1324) už na neho nikto nemyslel. Predsa však v tomto roku úspešne viedol vojsko nového kráľa Karola IV. v Akvitánsku (Guyenne).
Zomrel v decembri 1325 a pochovali ho v Paríži v Kostole jakobínov.
Rodina
Karol sa trikrát oženil a so svojimi manželkami mal 14 detí.
Jeho prvou manželkou bola Margaréta z Anjou (c.1273 – 31. december 1299), dcéra neapolského kráľa Karola II.. Svadba sa konala 16. augusta 1290 v Corbeil. Mali spolu 6 detí:
- Izabela (1292 – 1309) – vydatá za vojvodu Jána III. Bretónskeho.
- Filip VI. (1293 – 1350) – francúzsky kráľ (1328).
- Jana (1294 – 7. marca 1342) – vydatá za grófa Viliama III. Holandského a Henegavského.
- Margaréta (1295 – 1342) - vydatá za Guida I. de Châtillon, grófa z Blois a Dunois.
- Karol II. (1297 – 26. augusta 1346, Kreščak), gróf z Alençon.
- Katarína (1299 – † ako dieťa).
S druhou manželkou Katarínou z Courtenay (1274 – 3. január 1308), dcérou Filipa z Courtenay, titulárneho cisára konštantínopolského (Latinské cisárstvo) sa oženil 8. februára 1301 v Saint-Cloud. Mali spolu 4 deti:
- Ján (c. 1302 – 1308)
- Katarína (1303 – 1346), titulárna cisárovná konštantínopolská – vydatá za Filipa I., knieža z Tarentu.
- Jana (1304 – 9. júla 1363) – vydatá za Róberta III. z Artois.
- Izabela (1306 – 11. novembra 1349) – abatyša kláštora Fontevrault (1342).
Jeho treťou manželkou sa v júni 1308 v Poitiers stala Matilda de Châtillon, dcéra Guida III. de Châtillon, grófa zo Saint-Pol. Ich deti:
- Mária (1309 – 6. december 1328) – vydatá za vojvodu Karola z Kalábrie.
- Izabela (1313 – 26. júla 1383) – vydatý za vojvodu Petra I. z Bourbon.
- Blanka (Margaréta) (1316 – 1. augusta 1348) – vydatá za Karola IV. Luxemburského, českého a rímsko-nemeckého kráľa.
- Ľudovít (1318 – 2. november 1328), gróf z Chartres.