Karol z Valois

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Verzia z 07:31, 10. august 2008, ktorú vytvoril Addad (diskusia | príspevky) (typografia)
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Karol I. z Valois
gróf z Valois
gróf z Valois
Narodenie12. marec 1270
Vincennes
Úmrtie5. alebo 16. december 1325
Nogent-le-Roi
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Karol z Valois

Karol I. z Valois (* 12. marec 1270, pravdepodobne Vincennes, † 5. alebo 16. december 1325, Nogent-le-Roi), syn francúzskeho kráľa Filipa III. a Izabely Aragónskej, mladší brat Filipa IV., zakladateľ dynastie Valois.

Tituly

  • 1284 – 1295 titulárny kráľ Aragónska a Valencie, gróf z Barcelony
  • 1285 gróf z Valois
  • 1290 gróf z Anjou, gróf z Maine
  • 1293 gróf z Alençon, gróf z Chartres, gróf z Perche
  • 1301 pápežský Vikár v Taliansku a miestodržiteľ v Romagni
  • 1302 titulárny cisár konštantínopolský

Život

Erb rodu Valois

Ako človek priemernej inteligencie, ale nadpriemernej ctižiadostivosti a značnej chamtivosti, zbieral Karol z Valois - mladší syn bez zdedených domén – kniežatstvá. Syn, brat, švagor, zať kráľov a kráľovien (Francúzska, Navarry, Anglicka a Neapolska) a – po svojej smrti – otec nasledujúceho francúzskeho kráľa a svokor nemeckého cisára. Jeho celoživotným cieľom bolo získať kráľovskú korunu, čo sa mu však nikdy nepodarilo. V roku 1284 ho pápež – ako syna Izabely Aragónskej - uznal za kráľa Aragónska, vazala Svätej Stolice a protikráľa Petrovi III., ktorý od Sicílských Vešpier (1282) bol nepriateľom Ríma. Aby podporil svoj nárok na sicílske kráľovstvo, oženil sa s dcérou neapolského kráľa Margarétou z Anjou. Karol dúfal, že aragónska výprava (1284-1285), ktorú podnikol jeho otec mu prinesie jeho titulárne kráľovstvo. V roku 1285 sa nechal korunovať kardinálskym klobúkom, čo mu prinieslo posmešnú prezývku „kráľ klobúka“. Neskôr sa musel titulu vzdať.

Preukázal sa ako schopný vojvodca a úspešne viedol ťaženie vo Flámsku (1297).

Karol sníval o cisárskej korune a v roku 1301 sa oženil s Katarínou z Courtenay, titulárnou cisárovnou konštantínopolskou, vnučkou a dedičkou posledného latinského cisára, Balduina II.. S tajným súhlasom pápeža sa zúčastnil ťaženia Karola II. Neapolského o dobytie Sicílie. Bol menovaný za pápežovho Vikára v Taliansku a stratil sa v bludisku talianskej politiky. Kompromitoval sa masakrom vo Florencii a finančným vydieraním, dobyl Sicíliu, kde si upevnil svoju povesť rabovača a vrátil sa – ako človek so zlou povesťou – 1301/1302 nazad do Francúzska.

Keď v roku 1308 zomrel rímsko-nemecký kráľ Albrecht I., Karolove ambície získať kráľovskú korunu opäť ožili. Jeho kandidatúra však neuspela, zvolený bol Henrich VII. Luxemburský.

Predčasná smrť Ľudovíta X. v roku 1316 nechala Karola v nádeji, že ako možný francúzsky regent bude v krajine zohrávať významnú úlohu. Nevedel však zabrániť svojmu synovcovi, budúcemu Filipovi V., v prevzatí vlády. Po smrti Filipa V. (1324) už na neho nikto nemyslel. Predsa však v tomto roku úspešne viedol vojsko nového kráľa Karola IV. v Akvitánsku (Guyenne).

Zomrel v decembri 1325 a pochovali ho v Paríži v Kostole jakobínov.


Rodina

Karol sa trikrát oženil a so svojimi manželkami mal 14 detí.

Jeho prvou manželkou bola Margaréta z Anjou (c.1273 – 31. december 1299), dcéra neapolského kráľa Karola II.. Svadba sa konala 16. augusta 1290 v Corbeil. Mali spolu 6 detí:

  1. Izabela (1292 – 1309) – vydatá za vojvodu Jána III. Bretónskeho.
  2. Filip VI. (1293 – 1350) – francúzsky kráľ (1328).
  3. Jana (1294 – 7. marca 1342) – vydatá za grófa Viliama III. Holandského a Henegavského.
  4. Margaréta (1295 – 1342) - vydatá za Guida I. de Châtillon, grófa z Blois a Dunois.
  5. Karol II. (1297 – 26. augusta 1346, Kreščak), gróf z Alençon.
  6. Katarína (1299 – † ako dieťa).

S druhou manželkou Katarínou z Courtenay (1274 – 3. január 1308), dcérou Filipa z Courtenay, titulárneho cisára konštantínopolského (Latinské cisárstvo) sa oženil 8. februára 1301 v Saint-Cloud. Mali spolu 4 deti:

  1. Ján (c. 1302 – 1308)
  2. Katarína (1303 – 1346), titulárna cisárovná konštantínopolská – vydatá za Filipa I., knieža z Tarentu.
  3. Jana (1304 – 9. júla 1363) – vydatá za Róberta III. z Artois.
  4. Izabela (1306 – 11. novembra 1349) – abatyša kláštora Fontevrault (1342).

Jeho treťou manželkou sa v júni 1308 v Poitiers stala Matilda de Châtillon, dcéra Guida III. de Châtillon, grófa zo Saint-Pol. Ich deti:

  1. Mária (1309 – 6. december 1328) – vydatá za vojvodu Karola z Kalábrie.
  2. Izabela (1313 – 26. júla 1383) – vydatý za vojvodu Petra I. z Bourbon.
  3. Blanka (Margaréta) (1316 – 1. augusta 1348) – vydatá za Karola IV. Luxemburského, českého a rímsko-nemeckého kráľa.
  4. Ľudovít (1318 – 2. november 1328), gróf z Chartres.